ROZHOVOR: V ukrajinskej armáde našiel stratenú rodinu. Seržant opísal boje pri Charkove

KYJEV / Náš reportér Rasťo Striško nakrútil pre spravodajskú stanicu JOJ 24 exkluzívny rozhovor s ukrajinským seržantom Andrejom Micakom. Je členom obrnenej pechoty. V prvých mesiacoch ruskej invázie na Ukrajinu jeho skupina bojovala s Rusmi o mesta Charkov, Hostomel ale aj Buču. V bojovom vozidle prežil útok termobarickou raketou. Severovýchodný bojový front je neustále pod silným tlakom ruských útočných síl.

Andrej Micak vstúpil do ukrajinskej armády po smrti svojho starého otca. Má len brata. Pre ukrajinskú armádu predstavuje typ vojaka, ktorý v nej našiel stratenú rodinu.

Prečo teraz nie si so svojím tímom?

Pri zranení som prišiel o sluch. Počujem len na jedno ucho.

Povedz mi ten príbeh.

Stalo sa to pri Charkovskom protiúdere. S bojovou skupinou sme sa presunuli na stanovenú pozíciu. Tam nás ale čakal nepriateľ. 

Môžeš povedať, v ktorom mieste to bolo?

Myslím si, že to už nie je tajomstvo. Bolo to pri mestečku Male Vesele.

Ako ďaleko to bolo od ruských hraníc?

Asi 20 kilometrov. 

Prečo ste sa stali útokom tohto ruského tanku keď ste išli na tú pozíciu. Nečakali ste ho, alebo?

Lebo Rusi tiež používajú chytré vojenské metódy. Termokamery ich nevideli, lebo mali tanky dobre schované, neboli naštartované. Takže keď sa tank nehýbal, nezbadali sme, že je tam bojová technika. Až keď sme boli blízko, rýchlo naštartovali a začali po nás strieľať termobarické strely.

Jeden čas ste boli na pozíciách a čakali ste, že bude letecký útok, ale prišli vrtuľníky. Čo to bol za prípad?

To bolo ešte na začiatku. Naši vojaci očakávali na základe danej informácie útok bojovými lietadlami s parašutistami. Ale nešlo to podľa očakávaného plánu a priletelo veľa vrtuľníkov. Napriek tomu niekoľko naši niekoľko ruských vrtuľníkov zostrelili s tým, čo mali. 

A práve z jeho slov môžete lepšie pochopiť ako začali Rusi svoj útok na Ukrajinu a ťaženie na Kyjev. Po 18-tich mesiacoch bojov na Ukrajine Rusi opäť preskupujú desaťtisíce vojakov na severovýchodnom fronte. Tam, kde bojuje aj dnes Andrejova bojová skupina. Čaká na vyradenie z armády. Jeho zranenie mu návrat k jednotke navždy zamedzili. 

​