573. deň na Ukrajine: Protivzdušná obrana zničila 27 z 30 dronov

KYJEV / Ruské sily počas uplynulej noci pokračovali v leteckých a raketových útokoch na ukrajinské mestá. Výbuchy otriasli Charkovom na východe krajiny aj Ľvovom na západe. Tam zasiahli Rusi rozsiahle sklady a spôsobili veľký požiar. Útoky hlásili aj z mnohých ďalších miest. Protivzdušná obrana zničila 27 z 30 dronov. Denník New York Times zverejnil analýzu, podľa ktorej začiatkom septembra dopadla na trhovisko v meste Kosťantynivka omylom ukrajinská raketa. Pri výbuchu vtedy zahynulo 17 ľudí. Ukrajinské úrady incident vyšetrujú a k analýze sa zatiaľ nevyjadrili. Dánsko informovalo, že dodá Ukrajine ďalších 45 tankov. Na ich zabezpečení bude spolupracovať s ďalšími krajinami.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Prečítajte si tiež

572. deň na Ukrajine: Gruzínsko obviňuje predstaviteľa ukrajinskej vlády z plánovania prevratu

​Ľvov čelil útoku dronmi, starosta hlásil explózie aj požiar

Mesto Ľvov na západe Ukrajiny čelilo v noci na utorok dronovému útoku. Tamojší starosta Andrij Sadovyj hlásil explózie a požiar v priemyselnom sklade. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Sadovyj v príspevku na platforme Telegram napísal, že vo Ľvovskej oblasti je aktivovaná protivzdušná obrana. Obyvateľom odporučil, aby vyhľadali úkryt.

Podľa AFP začali drony na mesto útočiť vo viacerých vlnách približne o 4.30 miestneho času. Ukrajinské vzdušné sily na Telegrame napísali, že hrozba útoku dronov v Ľvovskej oblasti pretrváva. "Protivzdušná obrana operuje," dodali. Sadovyj neskôr uviedol, že pri útoku utrpela zranenia jedna osoba. Gubernátor Ľvovskej oblasti Maxym Kozyckyj priblížil, že spod sutín vo Ľvove boli vytiahnutí dvaja ľudia, muž a žena. Podľa jeho slov žena podľa prvotných informácii neutrpela zranenia, muž je vo vážnom stave. Dodal, že hrozba útoku pominula a poďakoval ukrajinskej armáde. Mesto Ľvov leží neďaleko ukrajinsko-poľských hraníc. V súčasnej situácii je vnímané ako jedno z najbezpečnejších ukrajinských miest, v uplynulom období však čelilo viacerým útokom, píše AFP.

Loď s ukrajinským obilím vyplávala z Čornomorska napriek ruskému vyhrážaniu

Ukrajina v utorok oznámila, že nákladná loď s naloženým ukrajinským obilím opustila čiernomorský prístav Čornomorsk napriek vyhrážaniu Ruska, že za možný vojenský terč bude pokladať aj civilné plavidlá. TASR prevzala správy z tlačových agentúr AFP a Reuters. Loď s obilím vyplávala z Čornomorska prvýkrát od júla, keď stroskotala obilná dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom, ktorá zaručovala aj počas vojny bezpečný prevoz obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Rusko po odstúpení od dohody, ktorá umožňovala bezpečnú prepravu obilia z troch ukrajinských prístavov, zosilnilo útoky na prístavnú infraštruktúru.

Moskva zverejnila varovanie týkajúce sa civilných plavidiel po júlovom odstúpení od obilnej dohody. Kyjev však vytvoril námorný koridor, ktorý už využilo niekoľko nákladných lodí. "Plavidlo Resilient Africa (Odolná Afrika) s 3000 tonami pšenice opustilo prístav Čornomorsk a smeruje k prielivu Bospor," uviedol na Facebooku ukrajinský vicepremiér a minister pre infraštruktúru Olexandr Kurakov. Čornomorsk sa nachádza v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny. Minister spresnil, že loď vplávala do ukrajinského prístavu Čornomorsk pred niekoľkými týždňami práve cez novovytvorený koridor, spolu s ďalším plavidlom, ktoré podľa Kurakova čoskoro vypláva do Egypta.

Bezpečnosť Záporožskej atómovej elektrárne sa do určitej miery zlepšila

V bezpečnosti Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na Ukrajine nastalo "určité zlepšenie", povedal šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafael Grossi pre ruskú štátnu tlačovú agentúru RIA Novosti. TASR správu prevzala v utorok z portálu britskej televízie Sky News. Rusko túto elektráreň na juhovýchode Ukrajiny ovláda už od prvých dní invázie vo februári 2022. "Zatiaľ zaznamenávame určité zlepšenie, situácia je však stále mimoriadne krehká," citovala RIA Novosti Grossiho, ktorého výroky zverejnila v utorok ráno. MAAE so sídlom vo Viedni patrí do štruktúr OSN a dohliada na mierové využitie jadrovej energie.

Grossi povedal, že jeho agentúra nespozorovala žiadne ostreľovanie Záporožskej atómovej elektrárne. "Ale to opatrne zvažujem a vyberám slová," dodal.
Záporožská jadrová elektráreň (ZAES), najväčšia svojho druhu v Európe, sa nachádza blízko frontu a v jej okolí opakovane došlo k ostreľovaniu. Moskva a Kyjev sa vzájomne obviňujú, že chcú vyprovokovať jadrovú katastrofu. Tej sa obáva aj medzinárodné spoločenstvo.

Mišík: Na rozširovanie sa musia pripraviť kandidátske štáty aj samotná Únia

Rozširovane EÚ sa dostalo medzi vysoké priority rokovaní európskych diplomatov. Uviedol to v utorok štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR Peter Mišík na zasadnutí Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v Bruseli, informuje spravodajca TASR. Mišík pripomenul, že utorňajšie rokovania nadviazali na nedávne vyhlásenie predsedu Európskej rady Charlesa Michela o tom, že do roku 2030 by do Únie mali pribudnúť noví členovia, ako aj na minulotýždňový prejav predsedníčky Európskej komisie (EK) Ursuly von der Leyenovej, ktorá rovnako podporila rozširovanie eurobloku. "Táto téma je vysoko v rebríčku priorít EÚ a ide o to, že sa musia pripraviť nielen kandidátske krajiny, ale aj samotná Únia. Na rozšírenie, prípadne na veľké rozšírenie. Musíme preskúmať, aké dopady by to malo na jednotný trh, kohéznu a spoločnú poľnohospodársku politiku či rozpočet," opísal situáciu. Dodal, že Únia sa zároveň s tým musí venovať otázkam inštitucionálnym, teda či zostane rovnaký počet eurokomisárov, či sa zachová súčasná podoba rozhodovania alebo sa nájde nejaký nový model.

"Slovensko dlhodobo podporuje rozširovanie Únie, môže to byť výhra pre obe strany, pre kandidátov aj pre Úniu samotnú. Ale musíme sa na to pripraviť. Paralelne by mali prebiehať príprava kandidátskych krajín na vstup a aj príprava Únie na rozšírenie. Ak to nezvládneme, teda ak budú kandidáti pripravení a Únia nie, tak stratí svoju dôveryhodnosť," vysvetlil. S tým je spojený aj geopolitický a bezpečnostný vývoj vo svete, aj preto si aj Únia podľa neho musí urobiť svoju domácu úlohu. Na otázku TASR, či nie je vhodné určiť termín pre kandidátske štáty, Mišík odpovedal, že stavať nejaké dátumy sa automaticky spája s očakávaním, že k uvedenému dátumu sa aj niečo udeje. "Na druhej strane potvrdenie termínu je potvrdením serióznosti úmyslu. Treba nájsť tú správnu rovnováhu medzi určením termínu a potrebou splnenia tých očakávaní, tak zo strany EÚ ako aj štátov, ktoré sa usilujú o vstup," odkázal. Mišík zároveň potvrdil postrehy viacerých európskych diplomatov, že najviac dynamiky a dôrazu na proces rozširovania dnes kladie Ukrajina, nie západobalkánske štáty. Dodal, že v tomto duchu v Bruseli vystúpila aj podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová.

"V podmienkach vojny sa usilujú realizovať neľahké reformy na boji proti korupcii či deoligarchizácii krajiny, ako aj inštitucionálne reformy. Ukrajina je motivovaná, potrebuje motivovať svojich ľudí, že majú perspektívu, že je svetlo na konci tunela. Je tiež pravda, že západobalkánske krajiny signalizujú určitú únavu, ale aj oni vidia diskusie o rozširovaní ako veľkú príležitosť," povedal. Dôvodom tejto únavy je aj EÚ, ktorej členským štátom veľmi dlho trvalo, kým splnili svoje záväzky a otvorili prístupový proces s Albánskom a Severným Macedónskom. Paralelne by mali prebiehať príprava kandidátskych krajín na vstup a aj príprava Únie na rozšírenie. "Ak to nezvládneme, teda ak budú kandidáti pripravení a Únia nie, tak stratí svoju dôveryhodnosť," vysvetlil. S tým je spojený aj geopolitický a bezpečnostný vývoj vo svete, aj preto si aj Únia podľa neho musí urobiť svoju domácu úlohu.

Na otázku TASR, či nie je vhodné určiť termín pre kandidátske štáty, Mišík odpovedal, že stavať nejaké dátumy sa automaticky spája s očakávaním, že k uvedenému dátumu sa aj niečo udeje. "Na druhej strane potvrdenie termínu je potvrdením serióznosti úmyslu. Treba nájsť tú správnu rovnováhu medzi určením termínu a potrebou splnenia tých očakávaní, tak zo strany EÚ ako aj štátov, ktoré sa usilujú o vstup," odkázal. Mišík zároveň potvrdil postrehy viacerých európskych diplomatov, že najviac dynamiky a dôrazu na proces rozširovania dnes kladie Ukrajina, nie západobalkánske štáty. Dodal, že v tomto duchu v Bruseli vystúpila aj podpredsedníčka ukrajinskej vlády Olha Stefanišynová. "V podmienkach vojny sa usilujú realizovať neľahké reformy na boji proti korupcii či deoligarchizácii krajiny, ako aj inštitucionálne reformy. Ukrajina je motivovaná, potrebuje motivovať svojich ľudí, že majú perspektívu, že je svetlo na konci tunela. Je tiež pravda, že západobalkánske krajiny signalizujú určitú únavu, ale aj oni vidia diskusie o rozširovaní ako veľkú príležitosť," povedal. Dôvodom tejto únavy je aj EÚ, ktorej členským štátom veľmi dlho trvalo kým splnili svoje záväzky a otvorili prístupový proces s Albánskom a Severným Macedónskom.

Za vojnu na Ukrajine je zodpovedné len Rusko, povedal Biden v OSN

Jedine Rusko je zodpovedné za súčasnú vojnu na Ukrajine a jedine Rusko stojí v ceste mieru, povedal  Valnému zhromaždeniu OSN americký prezident Joe Biden. Moskve vyčítal, že ako cenu za ukončenie konfliktu požaduje ukrajinskú kapituláciu, ukrajinské územia a životy ukrajinských detí. "Rusko verí, že sa svet unaví a dovolí mu brutálne a bez následkov ničiť Ukrajinu," povedal Biden v príhovore, ktorý je podľa agentúry Reuters hlavným bodom jeho trojdňovej návštevy New Yorku. Okrem príhovoru na Valnom zhromaždení OSN sa stretne aj s hlavami piatich stredoázijských krajín a vedúcimi predstaviteľmi Izraela a Brazílie.

Americký štátnik zožal potlesk, keď povedal, že USA a ich spojenci budú stáť za Ukrajinou v jej boji za slobodu. "Jedine Rusko nesie zodpovednosť za túto vojnu. Jedine Rusko má moc ju okamžite ukončiť," povedal Biden delegátom, medzi ktorými bol aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Ten má Bidena navštíviť vo štvrtok v Bielom dome a stretnúť sa aj s niektorými predstaviteľmi Kongresu.

Spojené štáty stoja pod Bidenovým vedením na čele západných spojencov Ukrajiny, ktorá sa od vlaňajšieho februára bráni ozbrojenej ruskej agresii. Pre demokratického prezidenta je podpora Kyjeva aj stredobodom americkej zahraničnej politiky, píše Reuters s tým, že Biden kvôli tomu pred nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami čelí kritike niektorých republikánov, ktorí presadzujú, aby Spojené štáty vynakladali na vyzbrojovanie Ukrajiny menej peňazí. Americký Kongres v súčasnosti prerokúva poskytnutie ďalšej vojenskej a humanitárnej pomoci napadnutej krajine vo výške až 21 miliárd dolárov. Spojené štáty doteraz Kyjevu na obranu pred ruskou agresiou poskytli pomoc vo výške 43,7 miliardy dolárov.