Azerbajdžan a arménski separatisti v Náhornom Karabachu sa dohodli na prímerí
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
JEVERAN/BAKU / Arménski separatisti v odštiepeneckom regióne Náhorný Karabach v Azerbajdžane v stredu 20. septembra vyhlásili, že zložia zbrane a prímerie dohodnuté s azerbajdžanskou vládou sa začal od 11.00 h SELČ. Informovali o tom tlačové agentúry AFP a AP. Správu o prímerí medzitým potvrdil aj Azerbajdžan, píše TASR.
Arménske médiá uviedli, že dohodu o prímerí medzi separatistami a Azerbajdžanom dosiahli v stredu a ukončuje necelé dva dni bojov v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Azerbajdžanská vláda tam totiž v utorok spustila "protiteroristickú operáciu", ktorej je cieľom bolo "obnoviť ústavný poriadok".
V aktuálnych správach arménskych médií sa spresňovalo, že dohodu oznámili úrady Náhorného Karabachu začal platiť v stredu od 13.00 h miestneho času (11.00 h SELČ).
Boje v Náhornom Karabachu
Dohodu dosiahli prostredníctvom vyjednávania s velením kontingentu ruských mierových síl v tomto separatistickom regióne. V dohode sú podľa médií aj podmienky, že z územia Náhorného Karabachu sa stiahnu arménske vojenské jednotky a ich výzbroj a že budú odzbrojené miestne ozbrojené sily.
Arménski separatisti tiež oznámili, že prijali návrh Baku na rozhovory o začlenení regiónu do Azerbajdžanu. "Azerbajdžanská strana prišla s otázkou opätovného začlenenia regiónu. Diskutovať o tom sa bude na stretnutí medzi zástupcami miestnych arménskych obyvateľov a centrálnych úradov Azerbajdžanskej republiky, ale (pri začlenení) musia byť zaručené práva a bezpečie Arménov v Náhornom Karabachu," oznámili separatistické úrady. Stretnutie sa bude konať 21. septembra v azerbajdžanskom meste Jevlach.
Pápež vyzval na ukončenie bojov v Náhornom Karabachu
Pápež František vyzval v stredu všetky zainteresované strany, aby v oblasti Náhorného Karabachu "utíšili zbrane". Reagoval tak vojenskú operáciu Azerbajdžanu voči arménskym separatistom. TASR prevzala správu z agentúry AFP. "Obraciam sa na všetky zainteresované strany a na medzinárodné spoločenstvo, aby umlčali svoje zbrane a vyvinuli maximálne úsilie na nájdenie mierových riešení pre dobro ľudí a rešpektovanie ľudskej dôstojnosti," povedal František počas pravidelnej audiencie.
Azerbajdžanská operácia sa skončí, ak separatisti zložia zbrane, uviedol prezident Alijev
Operácia Azerbajdžanu v Náhornom Karabachu sa skončí, ak arménski separatisti "zložia zbrane", povedal prezident Ilham Alijev v utorok v telefonáte s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom. Uvádza sa to v stredajšom vyhlásení azerbajdžanského prezidentského úradu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AFP. "Protiteroristické opatrenia sa skončia, ak (sily Karabachu) zložia zbrane," oznámil prezidentský úrad po utorkovom telefonáte.
Azerbajdžanské ministerstvo obrany uviedlo, že jeho ozbrojené sily ovládli v utorok počas "lokálne sústredených teroristických opatrení" vyše 60 vojenských pozícií v separatistickom regióne Náhorný Karabach. Podľa separatistov azerbajdžanská armáda na toto územie útočila delostrelectvom, lietadlami a dronmi.
Zomrelo najmenej 30 ľudí
Viac než 30 ľudí vrátane civilistov a detí prišlo o život a vyše 200 utrpelo zranenia za necelých 24 hodín azerbajdžanskej vojenskej operácie v odštiepeneckom, Arménmi obývanom regióne Náhorný Karabach. Uviedli to v stredu podľa agentúry AFP arménski predstavitelia. "V dôsledku ostreľovania máme v súčasnosti 32 mŕtvych a viac než 200 zranených ľudí," spresnila arménska ombudsmanka Anahit Manasjanová na Facebooku s tým, že medzi obeťami je sedem civilistov vrátane dvoch detí.
Agentúra Reuters však v stredu citovala bývalého šéfa vlády neuznanej Republiky Náhorný Karabach Rubeda Vardanjana, podľa ktorého prišlo počas utorkovej pozemnej "protiteroristickej" operácie Azerbajdžanu o život takmer 100 ľudí a stovky utrpeli zranenia.
Spor o Náhorný Karabach trvá desaťročia
Azerbajdžan a Arménsko sa už desaťročia sporia o región Náhorný Karabach, ktorý má väčšinové arménske obyvateľstvo a je oficiálne súčasťou Azerbajdžanu. Od začiatku 90. rokov bol pod kontrolou Arménov. Počas šesťtýždňovej vojny v roku 2020 Azerbajdžan znovu získal kontrolu nad niektorými karabašskými regiónmi a následne s Arménskom podpísal prímerie, ktoré sprostredkovalo Rusko.