581. deň na Ukrajine: Kyjev hlási návrat vagnerovcov na východ Ukrajiny

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Kyjev hlási návrat žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny na východ Ukrajiny. Z miest na juhu krajiny evakuovali desiatky detí. Prokuratúra začala vyšetrovať možný vojnový zločin v Hostomeli. USA a Británia pomáhali Ukrajine pri útoku na Sevastopol. Ruská ofenzíva na Ukrajine je v blízkej budúcnosti menej pravdepodobná. Šéf bieloruskej diplomacie odmietol vstup svojej krajiny do vojny po boku Ruska.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Kyjev hlási návrat žoldnierov z ruskej Vagnerovej skupiny na východ Ukrajiny

Ruskí žoldnieri z Vagnerovej skupiny sú znovu aktívni na východe Ukrajiny, uviedol v stredu 27. septembra v oznámení pre médiá hovorca východného krídla ukrajinských síl Iľľa Jevlaš. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry DPA. Po neúspešnej vzbure vagnerovcov proti vedeniu ruskej armády a po smrti ich šéfa Jevgenija Prigožina pri leteckej havárii sa žoldnieri presunuli do Bieloruska. Následne niektorí odišli do Afriky, ďalší podpísali nové zmluvy s ruským ministerstvom obrany a znova sa zúčastňujú na bojových operáciách na východe Ukrajiny. Médiá už predtým informovali, že vagnerovskí žoldnieri sa zapájajú do bojov okolo mesta Bachmut.

Podľa ukrajinskej pohraničnej stráže je v Bielorusku už iba okolo 500 z približne 6000 ruských vagnerovských žoldnierov, ktorí sa do tejto krajiny presunuli. Muži, ktorí sa teraz vrátili na bojiská na Ukrajine, však podľa Kyjeva nepredstavujú veľkú hrozbu. Od leteckej havárie, pri ktorej zahynul šéf Vagnerovej skupiny Prigožin, je táto žoldnierska organizácia bez vodcu.

Z miest na juhu krajiny evakuovali desiatky detí

Ukrajinské úrady v stredu 27. septembra oznámili, že evakuovali všetky deti z niekoľkých miest a obcí v blízkosti frontovej línie v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny. TASR o tom informuje podľa agentúry AFP. "Splnili sme úlohu stanovenú ukrajinskou vládou... a evakuovali sme všetky deti a ich rodiny z piatich obcí v Záporoží," uviedol zástupca vedúceho oblasti Jevhen Myronenko. Miestne médiá s odvolaním sa na regionálnych predstaviteľov informovali, že z miest presunuli celkovo 59 detí.

Evakuácia sa týkala piatich lokalít – Huľajpole, Stepnohirsk, Preobraženka, Jehorivka a Novopavlivka – a úrady ich ohlásili už v auguste z dôvodu "zložitej" bezpečnostnej situácie. Ukrajina spustila očakávanú protiofenzívu na oslobodenie Ruskom okupovaného územia v júni, priznala však ťažké bitky pri snahách o prelomenie opevnených ruských pozícií. Kyjev nariadil evakuáciu civilistov z niekoľkých oblastí.

Prokuratúra začala vyšetrovať možný vojnový zločin v Hostomeli

Nemecká Spolková generálna prokuratúra vyšetruje možný vojnový zločin, ktorého sa ruské jednotky mali dopustiť na kyjevskom predmestí Hostomeľ. Prvé vyšetrovanie týkajúce sa konkrétnej osoby sa podľa hovorkyne prokuratúry so sídlom v meste Karlsruhe začalo v polovici júla, informovala v stredu agentúra DPA.

Vyšetrovanie prebieha v súvislosti s obvineniami, že v Hostomeli strieľali ruské jednotky na civilistov a spôsobili im zranenia. Medzi zranenými je aj jedna osoba s nemeckým občianstvom. "Zatiaľ máme prvotné podozrenie zo spáchania vojnového zločinu," spresnila prokuratúra, ktorá je v kontakte s ukrajinskými orgánmi činnými v trestnom konaní.

USA a Británia pomáhali Ukrajine pri útoku na Sevastopol

Ukrajina vykonala minulotýždňový útok na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole na anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v úzkej koordinácii s tajnými službami Spojených štátov a Veľkej Británie. Na brífingu 27. septembra to podľa agentúry AFP uviedla hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová. "Niet najmenších pochýb o tom, že útok bol vopred naplánovaný s využitím prostriedkov západných spravodajských služieb, satelitného vybavenia NATO a prieskumných lietadiel," povedala Zacharovová.

Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu častým cieľom ukrajinských útokov. Tieto útoky v poslednom čase zosilneli vzhľadom na prísľub Ukrajiny, že Krym získa späť. Ukrajinské zdroje tvrdia, že pri piatkovom útoku na budovu velenia Čiernomorskej flotily zahynuli alebo utrpeli zranenia desiatky ľudí vrátane vysoko postavených ruských veliteľov. Podľa Kyjeva by medzi obeťami mal byť aj veliteľ flotily admirál Viktor Sokolov, Rusko však tieto tvrdenia poprelo.

Ruská ofenzíva na Ukrajine je v blízkej budúcnosti menej pravdepodobná

Nová sústredená ruská ofenzíva na Ukrajine je v súčasnosti podľa odhadov britských vojenských expertov menej pravdepodobná, uviedlo v stredu 27. septembra britské ministerstvo obrany. Podľa neho to vyplýva zo skutočnosti, že Rusko už teraz nasadzuje na frontovú líniu časti jednotiek, ktoré doposiaľ neboli nasadené do bojov. Ministerstvo na základe najnovších poznatkov britských tajných služieb uviedlo, že Moskva pravdepodobne prvýkrát nasadila časti svojej novosformovanej 25. kombinovanej armády, a to do bojov prebiehajúcich západne od ukrajinských miest Severodoneck a Kreminna, informuje agentúra DPA.

Šéf bieloruskej diplomacie odmietol vstup svojej krajiny do vojny po boku Ruska

Bieloruský minister zahraničných vecí Siarhej Alejnik si nevie predstaviť alternatívu k politickému a diplomatickému riešeniu konfliktu na Ukrajine, ale ani zapojenie Bieloruska do vojny proti Ukrajine po boku ruských ozbrojených síl. Vyplýva to z rozhovoru, ktorý Alejnik poskytol 27. septembra agentúre AP.

Uviedol v ňom tiež, že za nepredstaviteľnú považuje i situáciu, že by Rusko Bielorusku nariadilo použitie taktických jadrových zbraní nedávno rozmiestnených na bieloruskom území. "Nevidím takúto možnosť, pretože ide primárne o obranný nástroj," uviedol na margo rakiet Alejnik, zároveň však nevylúčil ich použitie v prípade napadnutia Bieloruska. Dôvodom ich rozmiestnenia na území Bieloruska je podľa Alejnika "veľmi veľká militarizácia" oblastí pozdĺž bieloruských hraníc.

Západom neuznaný bieloruský prezident Alexandr Lukašenko Kremľu na začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajine umožňoval využívať na presun vojenských síl aj územie svojej krajiny. Odmietol však aktívne zapojenie bieloruských ozbrojených síl do tohto vojnového konfliktu.