Republika Náhorný Karabach prestane existovať 1. januára 2024

JEREVAN / Líder separatistického Náhorného Karabachu Samvel Šahramanjan vo štvrtok 28. septembra nariadil rozpustiť do konca roka všetky štátne inštitúcie. Vyhlásil tiež, že republika Náhorný Karabach od 1. januára 2024 "prestáva existovať". Informovala o tom agentúra AFP.

+3 fotky

Ruiny domov počas konfliktu o Náhorný Karabach

​Šahramanjan podpísal výnos o ďalších krokoch vyplývajúcich zo situácie vzniknutej po 19. septembri, keď azerbajdžanské jednotky pristúpili v Karabachu k "lokálnym protiteroristickým opatreniam" proti arménskym formáciám. Obyvatelia i úrady v Karabachu informovali o masívnom ostreľovaní. Arménsko oznámilo, že v Karabachu nie je žiadny arménsky vojenský personál.

+14 fotiek

Boje v Náhornom Karabachu

Baku oznámilo podmienky ukončenia svojej protiteroristickej operácie: žiadal kapituláciu a odzbrojenie ozbrojených síl regiónu a samorozpustenie miestneho režimu. Neskôr separatistické vedenie zo Stepanakertu navrhlo Baku zastavenie paľby a začatie rokovaní. Dohoda o prímerí bola dosiahnutá 20. septembra. Svojím výnosom Šahramanjan nariadil, aby boli do 1. januára 2024 rozpustené všetky štátne inštitúcie a organizácie pod ich rezortnou podriadenosťou a "Republika Náhorný Karabach (Arcach) prestane existovať".

Prečítajte si tiež

Arménsko vyzvalo OSN, aby do Karabachu vyslala misiu na monitorovanie práv

​Obyvateľom Náhorného Karabachu, vrátane tých, ktorí sa nachádzajú mimo republiky, sa po nadobudnutí účinnosti tohto dekrétu nariaďuje, aby sa oboznámili s podmienkami reintegrácie predloženými Azerbajdžanom, aby sa potom mohli slobodne rozhodnúť, či zostanú žiť v regióne. Vyhláška nadobúda účinnosť ihneď po svojom zverejnení, píše sa v texte výnosu.

Vo výnose sa prízvukuje, že dané rozhodnutie bolo "prijaté v súvislosti so súčasnou zložitou vojensko-politickou situáciou, na základe priority zaistenia fyzickej bezpečnosti a životných záujmov obyvateľov Náhorného Karabachu s prihliadnutím na dohodu, ktorá bola dosiahnutá s Azerbajdžanom za sprostredkovania velenia ruského mierového kontingentu".

Prečítajte si tiež

Azerbajdžan a arménski separatisti v Náhornom Karabachu sa dohodli na prímerí

​Súčasťou tejto dohody je aj voľný, dobrovoľný a nerušený odchod obyvateľov Náhorného Karabachu, vrátane vojenského personálu, ktorý zložil zbrane, so svojím majetkom cez Lačinský koridor. Predstavitelia Náhorného Karabachu a Azerbajdžanu už absolvovali dve rokovania o otázke reintegrácie. Obyvatelia Náhorného Karabachu začali z tohto regiónu odchádzať od 24. septembra. Arménska vláda vo štvrtok informovala, že na územie Arménska doteraz vstúpilo "65 036 násilne vysídlených osôb". Podľa oficiálnych údajov žilo v Náhornom Karabachu asi 120 000 etnických Arménov.

Azerbajdžan vyzval etnických Arménov žijúcich v regióne Náhorný Karabach, aby neodchádzali z domovov a stali sa súčasťou azerbajdžanskej multietnickej spoločnosti. Vyhlásenie prichádza niekoľko hodín po tom, čo arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Azerbajdžan z etnických čistiek v Náhornom Karabachu. Zároveň podotkol, že tento sporný región v "najbližších dňoch" opustia všetci etnickí Arméni. 

Baku tvrdenia o etnických čistkách odmietlo s tým, že Arméni odchádzajú z Náhorného Karabachu z vlastnej vôle. "Je to ich osobné rozhodnutie, ktoré nemá nič spoločné s nútenou migráciou," vyhlásil azerbajdžanský rezort diplomacie.