Izrael a Palestína vedú boj už mnohé roky. Čo ich vedie k tomuto sporu?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

TEL AVIV / Už vyše sto rokov prebiehajú mocenské, vojnové a náboženské spory medzi Arabmi a Židmi. Dve frakcie, Izrael a Palestína, sa navzájom považujú za okupantov a agresorov. Včera, 7. októbra došlo k jednému z najostrejších stretov za posledné roky. Čo všetko viedlo k takej vyhrotenej situácii?

Palestína

Je to územie na Blízkom východe medzi brehom Stredozemného mora a riekou Jordán. Tiež sa označuje štát, ktorý sa popri Izraeli v oblasti nachádza. Jeho obyvateľstvo tvoria prevažne arabskí moslimovia. Štát Palestína bol vyhlásený v roku 1988 a pozostáva z dvoch častí:

Pásmo Gazy – úzky územný pás, ktorý leží pri hranici Izraela a Egypta. V tejto oblasti žije takmer 2 milióny Palestínčanov.

Západný breh Jordánu – druhá časť štátu Palestína, ktorá sa nachádza na východe Izraela. Okrem židovskej krajiny toto územie susedí s Jordánskom, ktoré sa považuje rovnako ako Egypt za spojenca Izraela.

Pozícia Palestíny ako štátu je problematická. Jeho existenciu uznáva zhruba 70 percent krajín sveta. Naopak Spojené štáty a väčšina mocností západnej Európy Palestínu ako štát neuznávajú.

Izrael

Po 1. svetovej vojne sa rozpadla Osmanská ríša, a oblasť Palestíny tak prešla pod vládu Spojeného kráľovstva. V roku 1920 vznikol takzvaný Britský mandát Palestína, na ktorého správe sa mohli do určitej miery podieľať Arabi aj Židia. Už vtedy ale v oblasti vrcholili spory medzi oboma etnikami. Veľká Británia po krvavých stretoch radšej po 2. svetovej vojne delegovala zodpovednosť za Palestínu na OSN.

OSN sa rozhodla posvätiť vznik samostatného štátu Izrael. Židia dostali do správy svoj štát v roku 1948. Paradoxom bolo, že tom čase žilo v oblasti Palestíny dvakrát viac Arabov ako Židov. Islamské štáty na Blízkom východe nesúhlasili s rozhodnutím OSN a deň po vyhlásení nezávislosti od Izraela udreli. Židia sa však dokázali ubrániť, a to aj vďaka dodávke československých lietadiel.

Z krajín v regióne akceptuje Izrael ako samostatný štát Egypt, Jordánsko, Spojené arabské emiráty a Bahrajn. Mierovú zmluvu potom minulý rok spísali s Izraelom aj africké krajiny Maroko a Sudán, a to za významného prispenia vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa.

Izrael stabilným pilierom medzinárodnej politiky, s ktorým spolupracujú všetky významné mocnosti. Jeho nezávislosť však doteraz nechcú uznať Indonézia, Severná Kórea alebo Malajzia.

+133 fotiek

Vojna medzi Izraelom a Hamasom

Hamas

Je oficiálne palestínska politická strana. Západ ale organizáciu vníma kvôli jej aktivitám ako teroristickú a odmieta s ňou viesť dialóg. Hamas sa sám označuje za islamskú stranu a vládne v Pásme Gazy, kde prebieha aktuálny konflikt. Západný breh ovláda nacionalistické a sekulárne hnutie Fatah.

Železná kupola

Izraelčania sa dokážu brániť vojenským úderom Hamasu vďaka najmodernejším armádnym technológiám. Chrbticu obranného systému Izraela tvorí systém Železná kupola, ktorý dokáže zostreliť nepriateľské rakety ešte predtým, ako dopadnú na cieľ. Účinnosť systému je zhruba 90 percent.

Nedávne konflikty medzi Izraelom a Palestínou

V sobotu 8. mája 2021 došlo na Chrámovej hore v Jeruzaleme k nepokojom, pri ktorých sa stretli izraelskí policajti a palestínski veriaci. Incident pobúril radikálne hnutie Hamas natoľko, že v pondelok spustilo na Izrael paľbu. Odpoveď Izraela prišla čoskoro.

Stret dvoch rivalov skončil úmrtím už vyše 200 ľudí. V sobotu 15. mája podnikol Izrael útok, pri ktorom zrovnal so zemou výškovú budovu v Pásme Gazy, kde sídlili redakcie agentúry AP a Al-Džazíry. Izrael tvrdí, že vo vnútri budovy operovalo hnutie Hamas. Novinári, ktorým teraz ponúkla úkryt agentúra AFP, to odmietajú. V nedeľu, 16. mája ráno potom začal Izrael ostreľovať sídlo vedenia Hamasu.

Medzitým sa cez uplynulý víkend naplno rozbehli diplomatické ťahanice. Do Izraela dorazil americký diplomat Hady Amr, napätie na Blízkom východe riešili v Európskej únii aj v OSN.