Proeurópska opozícia bude mať zrejme v poľskom parlamente väčšinu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

VARŠAVA / Nedeľné voľby v Poľsku mali rozhodnúť, či vládnuca euroskeptická strana Právo a spravodlivosť bude aj tretíkrát po sebe vládnuť alebo či sa moci ujme proeurópska Občianska koalícia a jej partneri. Súčasná opozícia sa snaží o zlepšenie demokratických štandardov v Poľsku a jeho medzinárodného postavenia. V tejto chvíli ešte nie sú k dispozícii kompletné výsledky volieb.

Z čiastkových výsledkov sčítania hlasov odovzdaných v nedeľných parlamentných voľbách v Poľsku vyplýva, že proeurópska liberálna opozícia vedená Donaldom Tuskom získa v parlamente väčšinu kresiel.

Výsledky sčítania 80 percent odovzdaných hlasovacích lístkov naznačujú, že kým vládnuca populistická strana Právo a spravodlivosť (PiS) získala 37 percent hlasov - čo jej v Sejme nezaručí väčšinu - Tuskom vedená Občianska koalícia (KO), strana Tretia cesta (TD) a Ľavica majú spolu 52 percent hlasov.

Podľa vyjadrenia prezidenta Andrzeja Dudu by konečné oficiálne výsledky nedeľných volieb do Sejmu a Senátu mohli byť známe v utorok napoludnie.

Víťazstvo opozície vo voľbách, ktoré analytici považujú za najvýznamnejšie voľby pre Európu za posledné roky, by mohlo potenciálne predefinovať vzťah medzi Bruselom a najväčším členským štátom EÚ v strednej a východnej Európe, uviedla agentúra Reuters.

Ide o najdôležitejšie voľby od 1989, tvrdia analytici

Rozhodovalo sa totiž o ďalšom osude poľskej demokracie alebo vzťahu krajiny s EÚ. PiS za osem rokov pri moci ovládlo štátne spoločnosti a kľúčové inštitúcie v krajine, vrátane verejnoprávnych médií. Podľa medzinárodných organizácií jeho vláda porušuje princípy právneho štátu alebo práva LGBTI+ ľudí. Strany proeurópskej opozície sľubujú, že v prípade nástupu k moci sporné opatrenia z posledných rokov zrušia, vrátane reforiem justície, ktoré súdnictvo priviedli pod kontrolu politikov a kvôli ktorým Európska komisia Poľsku zmrazila výplatu peňazí na jeho plán obnovy.

V ceste plánom Občianskej koalície a jej partnerov ale môže stáť prezident Andrzej Duda, blízky spojenec PiS. Už pred voľbami dal najavo, že podľa ústavných zvyklostí zostavením vlády poverí zástupcov najsilnejšej strany. Zrejme pôjde o súčasného premiéra Mateusza Morawieckého. "Žiadame prezidenta, aby demokratický tábor mohol vybrať kandidáta na premiéra," povedal v televízii TVN24 poslanec Občianskej koalície Cezary Tomczyk. "Prirodzeným kandidátom je Donald Tusk," dodal. Proeurópske strany tiež zrejme nebudú v Sejme natoľko silné, aby prehlasovali prezidentské veto.

Atmosféru z Varšavy priblížil reportér Jakub Prok

Voľby mali rekordnú účasť

V nedeľných voľbách hlasovalo asi 72 percent voličov, najviac od pádu komunizmu v roku 1989. Pri volebných miestnostiach vo veľkých mestách sa tvorili niekoľkohodinové fronty, komisiám chýbali volebné lístky. "Takýto front nepamätám ani z čias svojej mladosti, keď sme čakali na mäso," spomenul si na časy komunizmu istý pán vo Vroclave, kde sa kvôli obrovskému záujmu hlasovania natiahlo asi o šesť hodín. Vonku bolo chladno, a tak si voliči chodili domov pre teplejšie oblečenie alebo sa v rade delili o jedlo a teplé nápoje.

Naopak, menej ako polovica oprávnených voličov sa zúčastnila na referende, ktorého konanie presadila vláda PiS. Jeho výsledky nebudú záväzné. Ľudia odpovedali na otázky týkajúce sa privatizácie štátneho majetku, veku odchodu do dôchodku, zachovania bariéry na hranici s Bieloruskom a prijímania migrantov. Politológovia vládu kritizovali za to, že referendum zneužila na mobilizáciu voličov, ktorí by jej mohli dať hlas.