Rozhovor so skutočnými hrdinkami: Izraelské forenzné lekárky opísali nekompromisnú realitu

IZRAEL / Izraelskí lekári to v týchto časoch nemajú jednoduché. Popísali svoje skúsenosti a zážitky v rozhovore.

"Som veliteľka oddelenia národných forenzných expertov, ktoré pracuje na identifikácii tiel. Chodíme na miesta činu, napríklad na teroristické útoky. Videla som telá po teroristických útokoch, ale takéto niečo som ešte nevidela," povedala Michaela Levin. Pôsobí ako lekárka, ktorá je zodpovedná za identifikáciu tiel. V Izraeli je od 7. októbra, kedy halu vyčlenili pre obete a telá začali prichádzať. "Bolo to strašné, stovky tiel každý deň. Prichádzali v nákladiakoch, boli ich naozaj stovky a stovky. Ľudia nemali čas na oddych, nepili ani nejedli. Robili sme nonstop. Nie vždy prišli telá v celku," opísala. Dodala, že raz videla jeden prst, ktorý bol iba tak pohodený. 

Michaela Levin: Ľudia boli upálení a rozsekaní na kusy

Ja a ľudia, ktorí so mnou pracujú, si to ešte asi ani po ľudskej stránke neuvedomujeme. Musíme odbúrať emócie a byť teraz úplne profesionálni. Nemôžeme teraz ukázať, ako nás to zasiahlo. Tento rozhovor je pre mňa veľmi náročný, pretože otvára práve tieto témy. Teraz nemôžem prejaviť svoje city, teraz musím pracovať a byť profesionálna. Inak sa táto práca robiť nedá.

Časti boli rozsekané na kusy. Ľudia boli upálení. Ale ten oheň bol... viete, ja som bola na veľa miestach, kde ľudia zhoreli, ale toto som nezažila. Ľudia zhoreli na popol. Otvoríte vak s telom a nájdete tam len popol. Snažíte sa nájsť aspoň niečo, čo sa dá použiť. Niekedy sa nájde malá kostička a to je jediné, s čím môžete pracovať. Je to veľmi dôležité, aby sme identifikovali všetky obete a priniesli sme aspoň kúsok spravodlivosti ich rodinám. 

Ilana Engel: Snažíme sa nájsť spojenie medzi nezvestným človekom a telom, ktoré k nám prišlo

"Ja som zubárka a som dobrovoľníčka v týchto forenzných jednotkách. Našou prácou spočíva v tom, že keď dostaneme telo, musíme ho vyšetriť. Urobíme röntgen, tak ako to robíme aj v nemocniciach so živými pacientmi," Röntgen sa v niektorých prípadoch robiť nedá. Napríklad vtedy, keď je telo zhorené.

"Zozbierame dentálne informácie zo všetkých tiel. V centrách pre rodiny zbierajú zase dentálne informácie od príbuzných ľudí, ktorí sú nezvestní. Potom ich pošleme do porovnávacieho centra na policajné oddelenie v Jeruzaleme. Tam sa snažia nájsť spojenie medzi nezvestným človekom a telom, ktoré k nám prišlo. Spolupracujeme aj s DNA laboratóriami a ďalšími laboratóriami tiež. My tu konkrétne sa snažíme porovnávať dentálne röntgenové snímky," popísala svoje skúsenosti Engelová.

Michaela Levin: Obetiam sekerou pretínali hlavy

Videli sme zhorené telá. Sú to obrovské popáleniny. Mali sme tu napríklad prípad a až keď bolo telo v národnom lekárskom inštitúte sme zistili, že išlo o dvoch ľudí, ktorí boli spojení. Až potom sme to videli. Videla som možno pred niekoľkými mesiacmi, alebo pred rokom, teroristický útok v Jeruzaleme. Bolo to v piatok v noci. 6 ľudí zomrelo. Išla som vtedy do práce v sobotu ráno, aby som získala čo najviac informácií. Vidíte telá s guľkou v hlave, alebo v hrudi... ale to je nič oproti tomu, čo vidíte tu. Im nestačilo len zabiť ľudí, zastreliť ich, oni ich úplne zohavili. Museli ich zmrzačiť, museli im preťať hlavu sekerou,... Neviem, či sa z tohto niekedy spamätám.

Ilana Engel: Dobrovoľníčka som už 10 rokov, ale takéto niečo som ešte nikdy nezažila

Robím pre nich dobrovoľníčku už 10 rokov. Určite sme takéto niečo ešte nikdy nezažili. Prišlo sem veľmi veľa zubárov, ktorí chcú pomáhať. Každý sa snaží pomôcť, ako vie, pretože sa to týka celého nášho. Musíme sa spojiť a byť súdržní. Teraz vieme rodinám pomôcť aspoň tak, že identifikujeme telá ich blízkych.

Ja nerobím priamo pre DNA laboratóriá. Niekedy nám oni povedia, že majú spojenie medzi číslom obete a nezvestným. Vtedy im môžeme pomôcť aj my, potvrdíme podľa dentálnych informácií, že ide o tú istú osobu, alebo to vieme vylúčiť. Alebo niekedy je to naopak, že my oslovíme ich a oni nám potom pomôžu s potvrdením. Chceme spolu na základe vedy zabezpečiť čo najpresnejšiu identifikáciu tiel.

Michaela Levin: Je to to najhoršie, čo som v živote zažila

Je to tá najhoršie pracovná skúsenosť, akú vo svojom živote mám. Úplne najhoršia. Nikdy som si ani len nevedela predstaviť, že budem riešiť niečo takéto. A nejde len o prácu, celkovo je to to najhoršie, čo som vo svojom živote zažila. je to priam neuveriteľné, nenachádzam slová, akými by som to vedela opísať. Niečo podobné som už videla v televízii- v Iraku, v Sýrii, ale nikdy mi nenapadlo, že to budem riešiť ja, že to budem zažívať na vlastnej koži.

Ilana Engel: Nikdy som nevidela takýto horor

Videla som už telá, ktoré zhoreli pri autonehode, videla som už telá, ktoré boli už v rozklade, ľudí, ktorých našli neskoro, ale nikdy som nevidela toľko tiel naraz, nevidela som ľudí, ktorých umučili. Celé telá postrielané, alebo telá, ktorým odrezali hlavu. Nikdy som nevidela takýto horor. Nikdy vo svojom živote som nič také nevidela a ani už nikdy v živote nechcem.