666. deň na Ukrajine: EÚ vyplatila Ukrajine poslednú pôžičku vo výške 1,5 miliardy eur
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / Rusko zvažuje privatizáciu približne 30 veľkých podnikov. Ministri infraštruktúry Ukrajiny a Poľska diskutovali o blokáde hraníc. Rusko útočilo v noci na Ukrajinu 35 dronmi, skoro všetky zostrelili. Kyjev pracuje na zvýšení účinnosti bezpilotných lietadiel, tvrdí Zelenskyj. EÚ vyplatila Ukrajine poslednú pôžičku vo výške 1,5 miliardy eur.
Vojna na Ukrajine
Rusko zvažuje privatizáciu približne 30 veľkých podnikov
Rusko zvažuje zníženie svojho podielu v niektorých veľkých ruských podnikoch, v ktorých by si však ponechalo kontrolný podiel. Prípadná privatizácia by sa mohla týkať približne 30 firiem. Povedal to vo štvrtok 20. decembra ruský minister financií Anton Siluanov. Zatiaľ však nie je jasné, ktoré podniky by sa na privatizačný zoznam mali dostať. Informovala o tom agentúra Reuters.
"Ministerstvo financií navrhlo vláde zníženie štátneho podielu vo veľkých firmách, v ktorých momentálne kontroluje viac než 50 %, pričom redukcia podielov by neznamenala stratu kontroly," povedal Siluanov v rozhovore pre ruskú televíziu Russia 24. "Takýto krok by mohol priniesť desiatky, prípadne stovky miliárd rubľov," dodal minister s tým, že je na vláde, koľko firiem by na privatizačný zoznam zaradila, navyše o plánoch je ešte potrebné diskutovať.
"Je tu približne 30 veľkých podnikov, kde by sa dalo uvažovať o znížení štátneho podielu a o jeho nahradení súkromným biznisom," povedal Siluanov. Takýto krok by podľa neho znížil štátu náklady a stimuloval firmy k úsiliu dosahovať vyššie zisky.
S myšlienkou privatizácie už skôr prišiel Andrej Kostin, šéf banky VTB, druhej najväčšej banky v Rusku. Kostin povedal, že západné sankcie zničili prvky ruskej ekonomiky, na ktorých sa pracovalo posledných 30 rokov. Rusko preto teraz potrebuje prostredníctvom privatizácie, prerozdelenia rozpočtových fondov a zvýšením dlhu vytvoriť nový model rastu.
Ministri infraštruktúry Ukrajiny a Poľska diskutovali o blokáde hraníc
Ukrajinský minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov vo štvrtok oznámil, že sa stretol so svojím novovymenovaným poľským rezortným kolegom Dariuszom Klimczakom v záujme diskusií o blokáde nákladných vozidiel na spoločných hraniciach oboch krajín, ktorú zorganizovali poľskí kamionisti. TASR informuje na základe správy agentúry AFP.
Schôdzka mala podľa ukrajinského rezortu pre infraštruktúru prebehnúť v poľskej metropole. "Absolvovali sme prvú schôdzku s novovymenovaným ministrom pre infraštruktúru Poľska Dariuszom Klimczakom vo Varšave. Diskutovali sme o viacerých otázkach v dopravnom sektore, hlavnou témou však bolo odblokovanie hraníc," uviedlo ukrajinské ministerstvo pre infraštruktúru vo vyhlásení bez toho, aby spresnilo, kedy k tejto schôdzke došlo.
Tisíce kamiónov vezúcich tovary sa celé týždne hromadili na poľských hraničných priechodoch s Ukrajinou, dôvodom boli protesty, ktoré sa začali 6. novembra. Poľskí vodiči kamiónov žiadali zaviesť obmedzenia pre vstup ukrajinských autodopravcov do EÚ, ktoré boli zrušené vlani po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu. Slovenskí vodiči podnikli podobné protesty.
Poľskí a slovenskí vodiči obviňujú ukrajinských vodičov, že využívajú vstup do EÚ bez povolení na znižovanie cien a ponúkajú služby, na ktoré nemajú povolenie, píše agentúra Reuters. Ukrajina sa pri cestnej preprave svojho vyvážaného a dovážaného tovaru veľmi spolieha na Poľsko, členský štát EÚ, predovšetkým od začiatku ruskej invázie pred takmer dvoma rokmi.
Rusko útočilo v noci na Ukrajinu 35 dronmi, skoro všetky zostrelili
Ukrajina vo štvrtok uviedla, že systémy protivzdušnej obrany v hlavnom meste Kyjev a v ďalších oblastiach v krajine zostrelili desiatky dronov iránskej výroby, ktorými v noci útočili ruské jednotky. TASR informuje podľa agentúry AFP. "Ruskí okupanti útočili s bezpilotnými lietadlami typu Šáhid z troch smerov," spresnilo na platforme Telegram ukrajinské letectvo s tým, že išlo o okupovaný Krym, Primorsko-Achtarsk a Kursk. Ukrajinskej armáde sa podľa vyjadrenia podarilo zostreliť 34 z 35 týchto dronov, o prípadných obetiach alebo škodách neinformovala.
Moskva v poslednom čase vystupňovala nočné útoky na Ukrajinu, pripomína AFP. Ukrajina medzitým už požiadala svojich spojencov o dodanie viac systémov protivzdušnej obrany. Demokratickí a republikánski lídri amerického Senátu v utorok uviedli, že Washington nebude schopný schváliť ďalšiu pomoc Ukrajine pred koncom tohto roka. Kyjev obviňuje Moskvu, že terorizuje ukrajinských civilistov ničí energetickú infraštruktúru v snahe uvrhnúť krajinu do chladu a tmy počas zimy, uzatvára AFP.
Zelenskyj: Kyjev pracuje na zvýšení účinnosti bezpilotných lietadiel
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v stredu večer uviedol, že Ukrajina sa v boji proti ruským inváznym jednotkám čoraz viac spolieha na bezpilotné lietadlá každého druhu. TASR správu prevzala z agentúry DPA. "Ide o zjavnú prioritu štátu a konkrétny spôsob ochrany životov našich bojovníkov," povedal Zelenskyj vo svojom večernom videopríhovore. Informoval, že s predstaviteľmi vlády a armády v Kyjeve hovoril o tom, aké drony sú v sklade, a aké sú potrebné na fronte. "Logistika bude urýchlená," povedal prezident. Pracuje sa aj na zlepšení účinnosti bezpilotných lietadiel.
Ukrajinskí a ruskí vojaci pomocou malých dronov s kamerou pozorujú každý pohyb nepriateľa na bojisku. Takéto drony môžu tiež zhadzovať malé výbušné nálože. Rusko zároveň takmer každú noc nasadzuje proti civilným cieľom v ukrajinských mestách bezpilotné lietadlá iránskej výroby. Ukrajina naďalej svoje drony rozvíja. Pri útokoch na ciele v Rusku doteraz nespôsobili veľké škody, píše DPA.
EÚ vyplatila Ukrajine poslednú pôžičku vo výške 1,5 miliardy eur
Európska únia vo štvrtok vyplatila Ukrajine posledných 1,5 miliardy eur z tzv. podporného balíka v celkovej výške 18 miliárd eur na rok 2023, ktorý členské štáty EÚ schválili vlani v decembri. Na sociálnej platforme X o tom informovala predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, píše agentúra DPA. Finančné prostriedky od EÚ umožnia Ukrajine vyplácať mzdy a dôchodky. Zároveň ich môže využiť na fungovanie nemocníc, škôl aj núdzových prístreškov pre vysídlených ľudí, ako aj na opravu zničenej infraštruktúry vrátane elektrického vedenia, vodovodných systémov či ciest.
Agentúra DPA vysvetľuje, že aj napriek prebiehajúcej vojne sú európske pôžičky pre Ukrajinu podmienené 20 reformami aj povinnosťami podávať správy týkajúce sa napríklad právneho štátu či boja proti korupcii. Ukrajina má až 35 rokov na splatenie pôžičiek, ktoré je naplánované od roku 2033. Úrokové náklady budú v tejto súvislosti hradiť členské štáty EÚ.
Budúca podpora Ukrajiny je však naďalej otázna vzhľadom na to, že na decembrovom summite EÚ došlo k zablokovaniu 50 miliárd eur zo strany maďarského premiéra Viktora Orbána. Lídri EÚ v tejto veci tak ešte budú rokovať na mimoriadnom summite v Bruseli, ktorý sa bude konať 1. februára. Von der Leyenová už prisľúbila, že Európska komisia nájde spôsob, ako uvoľniť 50 miliárd dolárov finančnej pomoci pre Kyjev, a to aj napriek možnému vetu Maďarska.