3°
Bratislava
672. deň na Ukrajine: EÚ má plán, ako poskytnúť Ukrajine 20 miliárd eur aj bez maďarského súhlasu
672. deň na Ukrajine: EÚ má plán, ako poskytnúť Ukrajine 20 miliárd eur aj bez maďarského súhlasu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / Ukrajina bola vystavená útokom ruských dronov, prienik dronov hlásia aj z Ruska. Nočný dronový útok si v Odeskej oblasti vyžiadal jednu obeť. EÚ má plán, ako poskytnúť Ukrajine 20 miliárd eur aj bez maďarského súhlasu. 70 percent Chersonu je po ruskom ostreľovaní bez elektriny. Duncovová neuspela s odvolaním proti zamietnutej prezidentskej kandidatúre. Pravdepodobné ovládnutie Marjinky na východe Ukrajiny ruskými silami nepredstavuje pre Rusko zásadný operačný postup, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.
Vojna na Ukrajine
Ukrajina bola vystavená útokom ruských dronov, prienik dronov hlásia aj z Ruska
Ruská armáda v noci na stredu 27. decembra nasadila do útokov na Ukrajine 46 dronov. Ukrajinskej armáde sa ich podarilo zneškodniť 32. Vo svojej rannej zvodke o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády, ktorý podľa britskej stanice BBC dodal, že roje dronov vstupovali do ukrajinského vzdušného priestoru približne od utorka 19.00 h do polnoci miestneho času. Útoku boli vystavené najmä ciele v Odeskej, Chmeľnyckej a Dnepropetrovskej oblasti.
Na margo nezlikvidovaných dronov neskôr ukrajinské letectvo informovalo, že "väčšina bezpilotných lietadiel, ktoré nebolo možné zostreliť, zaútočila na frontové územia, najmä v Chersonskej oblasti. Niekoľko ďalších dronov spadlo bez následkov". Drony proti nepriateľovi vyslala aj ukrajinská armáda, doplnila BBC. Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že v stredu večer boli v zostrelené dva drony - jeden nad územím Belgorodskej oblasti a druhý v Rostovskej oblasti.
Nočný dronový útok si v Odeskej oblasti vyžiadal jednu obeť
Jednu obeť si vyžiadal nočný dronový útok ruskej armády na ukrajinskú Odeskú oblasť. Uviedol to tamojší gubernátor Oleh Kiper, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters. Gubernátor povedal, že 35-ročného muža zabili v obytnej oblasti úlomky zostreleného dronu. Pri dronovom útoku ruskej armády na Ukrajinu utrpeli zranenia štyria ľudia vrátane šesťročného dieťaťa, oznámilo ukrajinské ministerstvo vnútra.
EÚ má plán, ako poskytnúť Ukrajine 20 miliárd eur aj bez maďarského súhlasu
Európska únia pripravuje záložný plán, ako poskytnúť Ukrajine, ktorá sa bráni ruskej ozbrojenej agresii, 20 miliárd eur, a to aj bez maďarského súhlasu. S odvolaním sa na nemenovaných predstaviteľov zapojených do prerokúvania plánu to uviedol denník Financial Times. Európska únia podľa denníka hľadá alternatívne riešenie po tom, čo maďarský premiér Viktor Orbán tento mesiac zablokoval finančnú pomoc Ukrajine vo výške 50 miliárd eur, ktorú sa zvyšok členských štátov snaží zahrnúť do rozpočtu Únie na nasledujúce štyri roky.
Aktuálne rozpracovávaná alternatíva sa podľa predstaviteľov EÚ javí ako najefektívnejší spôsob, ako Ukrajine poskytnúť prostriedky v prípade, že Orbán sa na únijnom summite 1. februára rozhodne svoje veto zopakovať. Podľa tohto záložného plánu by zapojené členské štáty poskytli európskemu rozpočtu záruky, vďaka ktorým by si Európska komisia na kapitálových trhoch mohla v budúcom roku pre Kyjev požičať až 20 miliárd eur, oznámili denníku jeho zdroje.
Takéto riešenie by nevyžadovalo záruky od všetkých 27 členských štátov EÚ a hlavnými účastníkmi by boli tie krajiny, ktoré majú najvyššie ratingy úveruschopnosti. Zároveň by nebolo potrebné dosiahnuť jednomyseľnú podporu všetkých členských štátov.
Jednou z nevýhod tohto riešenia oproti pôvodnému plánu je, že by pomoc Ukrajine pozostávala iba z pôžičiek a nezahŕňala dotácie. Predstavitelia EÚ sa tak podľa denníka FT stále prikláňajú k pôvodnému návrhu, ktorý v súčasnosti blokuje Maďarsko.
Ukrajina, ktorá sa druhým rokom bráni ruskej vojenskej agresii, sa v poslednej dobe stretáva so znížením podpory od svojich západných spojencov. Neistá je aj ďalšia finančná pomoc z USA. Americký kongres kvôli sporu demokratov a republikánov blokuje krízový balíček zahŕňajúci vyše 60 miliárd dolárov (viac ako 1,3 bilióna Sk) vyčlenených na ukrajinskú pomoc.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov dnes v reakcii na správu FT vyhlásil, že ďalšie peniaze pre Kyjev zo Západu priebeh vojny nemôžu zvrátiť a že Moskva sa bude ďalej na Ukrajine usilovať o dosiahnutie svojich cieľov. Prišiel tiež s tvrdením, že ďalšia podpora Ukrajiny uškodí ekonomike členských krajín EÚ.
70 percent Chersonu je po ruskom ostreľovaní bez elektriny
Utorkové ostreľovanie ukrajinského mesta Cherson ruským delostrelectvom "vážne poškodilo" energetickú infraštruktúru v meste, v dôsledku čoho je bez elektriny 70 percent odberných miest, oznámil v stredu na sociálnej sieti Telegram oblastný gubernátor Olexandr Prokudin, na ktorého sa odvoláva britský denník The Guardian. Informuje o tom TASR. Technici podľa gubernátora v súčasnosti "zisťujú rozsah škôd a následne ihneď začnú pracovať na núdzovom obnovení" dodávok elektriny pre odberateľov. "Ťažko však povedať, kedy skončia," upozornil gubernátor.
Ruské delostrelectvo v utorok zasiahlo aj miestnu železničnú stanicu. Ukrajinské úrady uviedli, že delostrelecký granát tam dopadol práve v čase, keď sa mali odtiaľ evakuovať vlakom miestni obyvatelia. Pri útoku zahynul jeden policajt a zranenia utrpeli ďalšie štyri osoby.
Duncovová neuspela s odvolaním proti zamietnutej prezidentskej kandidatúre
Ruská politička Jekaterina Duncovová, ktorá propaguje víziu mierového a demokratického Ruska, neuspela v stredu na Najvyššom súde s odvolaním proti rozhodnutiu Ústrednej volebnej komisie zamietnuť jej prezidentskú kandidatúru. TASR správu prevzala z agentúry AP. Ústredná volebná komisia cez víkend zdôvodnila svoje zamietavé stanovisko údajnými "chybami v dokumentoch" potrebných pre zaregistrovanie kandidatúry, ktoré bývalá nezávislá novinárka a komunálna politička Duncovová odovzdala 20. decembra.
Duncovová (40) chcela byť v ruských prezidentských voľbách v marci 2024 opozičnou vyzývateľkou dlhoročného prezidenta Vladimira Putina. Propaguje víziu "humánneho" a demokratického Ruska, ktoré bude "mierové, priateľské a ochotné spolupracovať s každým na princípe rešpektu". Po zamietnutí odvolania na Najvyššom súde politička na sociálnej sieti uviedla, že začne pracovať na vytvorení vlastnej politickej strany, ktorá bude presadzovať "mier, slobodu a demokraciu".
Duncovová požiadala lídrov ruskej liberálnej strany Jabloko, aby ju nominovali za svoju prezidentskú kandidátku. Zakladateľ strany Grigorij Javlinskij však bol proti tejto myšlienke. Svojich kandidátov do prezidentských volieb už predstavilo viacero politických subjektov, pripomína AP.
Ruský parlament tento mesiac stanovil pre prezidentské voľby termín 17. marca 2024. Hlasovanie bude ale fakticky trvať tri dni – od 15. do 17. marca. Vďaka pevnej kontrole nad politickým systémom v Rusku, ktorú si Putin vybudoval za 24 rokov pri moci, je jeho znovuzvolenie v marci takmer isté. Jeho verejne známi kritici, ktorí by mohli byť jeho vážnymi vyzývateľmi, sú buď vo väzení, alebo žijú v zahraničí, a väčšina nezávislých médií je zakázaná, skonštatovala AP.
ISW: Pravdepodobné ovládnutie Marjinky neznamená zásadný ruský postup
Pravdepodobné ovládnutie Marjinky na východe Ukrajiny ruskými silami nepredstavuje pre Rusko zásadný operačný postup, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW). Rusko ohlásilo úplné dobytie Marjinky v pondelok, ukrajinská armáda ruské vyjadrenie poprela. Tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Oleksij Danilov však podľa serveru Ukrajinska pravda teraz pripustil, že Ukrajina ovláda už len malú časť Marjinky. "Pravdepodobné ovládnutie Marjinky v Doneckej oblasti Ruskom predstavuje obmedzený ruský taktický zisk a nie je zásadným operačným postupom," uviedli americkí analytici z ISW vo svojej najnovšej správe o vývoji bojov na Ukrajine.
Marjinka leží zhruba 27 kilometrov juhozápadne od Donecka a v poslednej dobe bola oficiálne bez obyvateľov. Agentúry ju opisujú ako mesto duchov. Kedysi tam pritom žilo až 10-tisíc ľudí. Ruský prezident Vladimír Putin tvrdí, že ruské sily budú mať vďaka získaniu Marjinky možnosť vytlačiť Ukrajincov ďalej od Ruskom okupovaného Donecku a vytvoriť širší operačný priestor pre ruské sily, pripomenul vo svojej správe ISW.
Ruskí provojnoví blogeri potom podľa ISW po ruskom oznámení o dobytí mesta písali, že získanie Marjinky je taktickým víťazstvom, ktoré ruským silám umožní v nadchádzajúcich týždňoch a mesiacoch vykonávať útočné operácie na obce vo vzdialenosti až 15 kilometrov západne od Marjinky a ohroziť blízke ukrajinské armádne pozemné linky.
Marjinka je kvôli bojom kompletne zničená. Preruští separatisti sa o jej dobytie snažili od roku 2014 a na obec útočili ruské sily denne aj od začiatku plnohodnotnej ruskej invázie vo februári 2022, podotkol ISW.
Na zničenie Marjinky poukázal aj tajomník ukrajinskej bezpečnostnej rady Danilov. "Nezostala tam prakticky ani jedna zachovalá stavba," zdôraznil. Danilov zároveň tvrdí, že Rusi ešte neovládli Marjinku úplne. Aj analytici z ISW poznamenali, že vizuálny dôkaz toho, že by Rusi ovládali celú obec, zatiaľ chýba, aj keď pád väčšiny alebo celej obce považujú za pravdepodobný.
