680. deň na Ukrajine: Protivzdušná obrana má muníciu na odrazenie ešte niekoľkých útokov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / V Moldavsku zadržali Ukrajincov, ktorí krajanom pomáhali vyhnúť sa odvodu. Protivzdušná obrana Ukrajiny má muníciu na odrazenie ešte niekoľkých útokov. Belgorodská oblasť po ostreľovaní predĺžila prázdniny. Cudzinci bojujúci za Rusko na Ukrajine môžu požiadať o ruské občianstvo. Estónsko tvrdí, že Rusko na dva roky uzatvorí jeden z hraničných priechodov.
Vojna na Ukrajine
V Moldavsku zadržali Ukrajincov, ktorí krajanom pomáhali vyhnúť sa odvodu
Ukrajinská polícia vo štvrtok oznámila, že v Moldavsku zadržali dvoch ľudí, ktorí pomáhali ukrajinským mužom v tom, aby sa vyhli odvodu na vojnu. Informovala o tom agentúra AFP. "V Moldavsku boli zadržaní dvaja členovia zločineckej skupiny, z toho jeden pri prevoze štyroch Ukrajincov," uviedla ukrajinská polícia.
Zadržaní podľa nej privážali mužov v odvodovom veku z ukrajinskej Odeskej oblasti k hraniciam s moldavským proruským odštiepeneckým regiónom Podnestersko. "Odtiaľ ich následne viedli lesnými cestami vedúcimi mimo kontrolných stanovíšť... do hlavného mesta Moldavska," pokračovala ukrajinská polícia. Dodala, že Ukrajinci, ktorí sa takto chceli vyhnúť odvodu do armády, platili prevádzačom 4110 - 4567 eur.
AFP pripomína, že od vtedy, ako Rusko vo februári 2022 napadlo Ukrajinu, majú ukrajinskí muži vo veku 18 - 60 rokov zakázané opustiť vlasť. Mužom, ktorí sa vyhýbajú odvodu do armády, hrozí päťročné väzenie, zatiaľ čo dezertérom až 12-ročné.
Ukrajinská vláda sa momentálne snaží posilniť svoju armádu. Vo verejnosti sa objavujú aj výzvy na ďalšiu mobilizáciu, ktorou by noví branci nahradili tých, čo sú na fronte už dlho. Zaznievajú aj apely, aby sa do bojov zapojili i Ukrajinci žijúci v zahraničí. AFP dodáva, že ukrajinskí poslanci zvažujú prijatie nového návrhu zákona o mobilizácii, ktorý sa zaoberá niektorými z týchto otázok.
Protivzdušná obrana Ukrajiny má muníciu na odrazenie ešte niekoľkých útokov
Ukrajinské mobilné systémy protivzdušnej obrany majú dostatok munície na to, aby odolali ešte niekoľkým masívnym útokom Ruska, potom budú potrebovať pomoc západných krajín. Pre agentúru AFP to v stredu uviedol vysokopostavený predstaviteľ ukrajinskej armády. "Súčasná situácia s mobilnými systémami protivzdušnej obrany je taká, že máme dostatok munície, aby sme vydržali niekoľko ďalších masívnych útokov," povedal veliteľ spoločného operačného veliteľstva ozbrojených síl Ukrajiny Serhij Najev.
Ako pokračoval, zo strednodobého a dlhodobého hľadiska však bude Ukrajina potrebovať pomoc západných štátov na doplnenie zásob munície. "Prioritou je viac munície", pretože Rusi chcú vyčerpať naše systémy protivzdušnej obrany," povedal Najev, ktorý riadi mobilné jednotky protivzdušnej obrany v Kyjeve a v severnej Ukrajine; tie sú vyzbrojené skôr prenosnými zbraňami než väčšími systémami, ako sú Patrioty.
"Samozrejme, že by sme chceli viac rakiet pre Patrioty a aj samotné systémy," konštatoval Najev s odkazom na systémy zem-vzduch dodávané Spojenými štátmi, ktorými Ukrajina v utorok zneškodnila desať ruských hypersonických striel Kinžal.
Koncom minulého roka Rusko zaútočilo na Ukrajinu najväčším množstvom rakiet a dronov od začiatku invázie vo februári 2022. V utorok ostreľovalo hlavné mesto Kyjev aj Charkov, o život prišlo päť ľudí a desiatky utrpeli zranenia. Kyjev po nedávnych ruských útokoch západné krajiny vyzval, aby urýchlili dodávky ďalších systémov protivzdušnej obrany, útočných dronov a rakiet dlhého doletu. Ukrajinskí vojaci využili mobilné systémy na zostrelenie ruských rakiet a dronov pri posledných útokoch.
Belgorodská oblasť po ostreľovaní predĺžila prázdniny
Úrady ruskej Belgorodskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, vo štvrtok oznámili, že niektoré školy zostanú zatvorené až do 19. januára. Ako dôvod uviedli ukrajinské ostreľovanie počas uplynulého víkendu. TASR správu prevzala od agentúry AFP. "Týmto oznamujem prijaté rozhodnutie predĺžiť v niektorých obvodoch školské prázdniny od 9. do 19. januára," uviedol oblastný gubernátor Viačeslav Gladkov. Rozhodnutie sa týka aj mesta Belgorod. "Na technických vysokých školách a univerzitách v týchto obvodoch (s predĺženými prázdninami) odporúčame dištančnú výučbu," dodal Gladkov s tým, že prázdniny sa môžu ešte predĺžiť.
Mesto Belgorod sa nachádza približne 30 kilometrov od štátnej hranice s Ukrajinou a od začiatku ruského vojenského útoku na Ukrajinu vo februári 2022 bolo opakovane cieľom ukrajinského ostreľovania. Ruské úrady uviedli, že v sobotu počas ostreľovania zahynulo v Belgorode 25 ľudí. Išlo o najkrvavejší takýto útok od februára 2022, napísala AFP. Ruský prezident Vladimir Putin v reakcii na sobotňajší ukrajinský útok prisľúbil zvýšenie intenzity ruských útokov vedených proti Ukrajine.
Cudzinci bojujúci za Rusko na Ukrajine môžu požiadať o ruské občianstvo
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal dekrét, na základe ktorého môžu cudzinci bojujúci za Rusko vo vojne s Ukrajinou získať ruské občianstvo pre seba a svoje rodiny. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters. V prezidentskom dekréte zverejnenom vo štvrtok 4. januára v oficiálnom vestníku sa uvádza, že osoby, ktoré počas "špeciálnej vojenskej operácie" — ako Moskva označuje inváziu na Ukrajinu — podpísali zmluvu s Ozbrojenými silami Ruskej federácie, môžu požiadať o vydanie ruského pasu pre seba, svoje manželky, deti a rodičov.
Podmienkou je preukázať sa dokumentmi, ktoré okrem iného dokazujú, že podpísali kontrakt na najmenej jeden rok. Oprávnení získať ruské občianstvo sú všetci, ktorí zmluvu podpísali s ruskou armádou alebo inými "vojenskými útvarmi", čo by sa mohlo vzťahovať aj na žoldniersku Vagnerovu skupinu. Reuters konštatuje, že Moskva sa týmto opatrením zrejme snaží podnietiť cudzincov, ktorí majú vojenský výcvik, aby sa pridali do boja proti Ukrajine.
Estónsko tvrdí, že Rusko na dva roky uzatvorí jeden z hraničných priechodov
Estónske ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že Rusko na dva roky uzatvorí kľúčový hraničný priechod pre cestnú dopravu. Ako dôvod tohto kroku uviedlo rekonštrukčné práce. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Úrady v Tallinne uviedli, že dostali od Ruska oficiálnu nótu, že priechod Narva-Ivangorod sa uzavrie 1. februára. "Podľa nóty majú rekonštrukčné práce trvať do konca roka 2025. Uvidíme, čo sa naozaj stane," povedal novinárom estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. "Z našej strany budeme na hraniciach pokračovať v bežnej činnosti," dodal.
Hraničný priechod, ktorý spája tretie najväčšie mesto Estónska Narva a ruské mesto Ivangorod, zostane otvorený pre chodcov. Estónsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 333 kilometrov. Po zatvorení zmieneného priechodu zostane na nej otvorených päť hraničných priechodov. Estónsko vlani v novembri vyzvalo svojich občanov, aby necestovali do Ruska, keďže krajina zvažuje uzavretie hranice pre obavy z prílevu migrantov.