687. deň na Ukrajine: 13 zranených v centre Charkova, ruské rakety tu zasiahli hotel
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / Najmenej 13 ľudí, vrátane zahraničných novinárov, sa zranilo pri ruskom raketovom útoku na hotel v centre Charkova. Ukrajinský parlament dnes vrátil vláde na prepracovanie kontroverzný návrh zákona o mobilizácii. Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil po Litve aj Estónsko. Na tlačovej konferencii zdôraznil, že prípadné prímerie by aktuálne poslúžilo iba Rusku. Na fronte sa naďalej tvrdo bojuje. Ukrajinská armáda sa však aktuálne sústreďuje aj na budovanie obranných pozícií.
Vojna na Ukrajine
Ukrajina: Ruské rakety zasiahli hotel v centre Charkova, hlásia 13 zranených
"Dve rakety zasiahli hotel v centre Charkova. Nebol tam vojenský personál. Namiesto toho tam bolo 30 civilistov, z ktorých jedenásť utrpelo zranenia," napísal starosta Charkova Ihor Terechov na platforme Telegram. Útok poškodil aj ďalšie budovy, pokračoval. Dodal, že jeden zo zranených je vo veľmi vážnom stave. Medzi zranenými sú podľa neho aj tureckí novinári, viac detailov neposkytol. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov uviedol, že hotel zasiahli dve rakety S-300.
"Deväť ľudí bolo hospitalizovaných," uviedol gubernátor. Najvážnejšie zranenia utrpel 35-ročný muž, uzavrel Synehubov.
Zelenskyj v Estónsku: Prestávky vo vojne pomôžu Rusku prevalcovať nás
"Ak dáme Ruskej federácii dva, tri roky, potom nás jednoducho prevalcuje. Nebudeme takto riskovať. Nebudú žiadne prestávky v prospech Ruska," vyjadril sa Zelenskyj počas návštevy Estónska. Prímerie v rusko-ukrajinskej vojne nebude viesť podľa neho k politickému dialógu. Rusko z neho bude len ťažiť, lebo mu to dovolí zväčšiť zásoby munície. Ukrajinský líder uviedol, že Rusko rokuje o nákupe rakiet z Iránu, a že ruské sily dostali od Severnej Kórey vyše milión kusov munície.
Zelenskyj Estónsko navštívil počas druhej časti cesty po pobaltských štátoch, zameranej na posilnenie slabnúcej podpory boja Ukrajiny proti Rusku. Do estónskeho hlavného mesta Tallinn v stredu 10. januára neskoro večer pricestoval z Litvy v sprievode ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu. "Je pre nás veľkou cťou privítať dobrých priateľov a spojencov, Volodymyra Zelesnkého a Dmytra Kulebu, v Tallinne. Vysielame Ukrajine silný odkaz a potvrdenie, že Estónsko stojí pevne na jej strane a spoločne v tejto vojne zvíťazíme," napísal šéf estónskej diplomacie Margus Tsahkna na sociálnej sieti X.
"Niekedy neistota partnerov ohľadne finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine iba zvyšuje odvahu a silu Ruska," vyhlásil Zelenskyj ešte v Litve. Podľa neho sa Putin nezastaví na Ukrajine a napadne aj ďalších susedov, ak sa spojenci nezjednotia a nezastavia ho. "On neskončí túto vojnu, kým neskoncujeme my všetci s ním," podotkol. Povedal tiež, že ak Ukrajina neodolá Rusku, na rade môžu byť Litva, Lotyšsko, Estónsko a Moldavsko. Zelenskyj ukončí svoju cestu po troch pobaltských bývalých sovietskych republikách v Lotyšsku.
Pápež František: Hrozí, že konflikt na Ukrajine sa stane zabudnutou vojnou
Gréckokatolícka cirkev na Ukrajine citovala z listu, ktorý dostal jej najvyšší predstaviteľ arcibiskup Sviatoslav Ševčuk. František v ňom vyjadril ľútosť nad tým, že "v čoraz tragickejšej medzinárodnej situácii hrozí, že vojna na Ukrajine sa stane zabudnutou vojnou". Išlo o odpoveď na Ševčukov list, ktorý v ňom uviedol podobné obavy a informoval pápeža aj o ruských leteckých útokoch z 29. decembra. František označil na civilistov a životne dôležitú infraštruktúru za "odporné" a "neprijateľné" a dodal, že sa "nedajú ničím ospravedlniť". Vo vyhlásení František vyzval medzinárodné spoločenstvo a všetkých účastníkov konfliktu, aby hľadali mierové riešenia.
Keď pápež predtým žiadal mier a mnohokrát sa zastal "mučených Ukrajincov", v časti ukrajinskej spoločnosti čelil kritike, že váha s otvorenou kritikou Ruska. Osobitný mierový vyslanec pápeža, taliansky kardinál Matteo Zuppi, navštívil Kyjev, Moskvu, Washington a Peking a František ho poveril úlohou pomôcť repatriovať ukrajinské deti z Ruska a z ukrajinských území okupovaných Ruskom. Rusko tvrdí, že je pripravené na mierové rozhovory, ak Ukrajina vezme do úvahy "nové skutočnosti". To znamená uznanie, že Rusko ovláda približne 17,5 percenta ukrajinského územia. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmieta názory, že Moskva má naozaj záujem o rozhovory.
Reuters: Ukrajina presúva pozornosť na obranu, buduje opevnenie a hĺbi zákopy
"Opevnenie sa do istej miery podobá na to, ktoré vybudovalo Rusko na okupovanom juhu a východe," píše agentúraReuters. Podľa vojenských analytikov má ukrajinskej armáde pomôcť čeliť útokom inváznych vojsk a zároveň umožniť jej regeneráciu, zatiaľ čo Moskva preberá iniciatívu na bojisku. "Keď sa vojaci pohybujú, prechádzajú polia, zaobídete sa bez opevnenia. Ale akonáhle sa zastaví, musíte sa okamžite zakopnúť do krajiny," povedal neďaleko Kupjansku jeden z ukrajinských armádnych ženistov.
V stredu reportéri Reuters navštívili zákopy, ktoré Ukrajinci hĺbia pomocou bagra aj lopat na bližšie neurčenom mieste v Černihivskej oblasti pri ruských hraniciach. "Keď civilisti odvedú svoju prácu, husto ich zamínujeme," povedal novinárom na mieste Serhij Najev, veliteľ spoločných ukrajinských síl, ktorý dohliada na severný vojenský sektor.