691. deň na Ukrajine: OSN žiada 4,2 miliardy dolárov na pomoc pre Ukrajinu a utečencov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Ukrajinská armáda sa opevňuje
KYJEV / OSN žiada 4,2 miliardy dolárov na pomoc pre Ukrajinu a utečencov. Rusko odsúdilo vyše 200 ukrajinských vojnových zajatcov na dlhoročné tresty. EÚ previezla už vyše 3000 pacientov z Ukrajiny do európskych nemocníc. Podľa Ukrajiny ruská armáda prišla o lietadlo včasnej výstrahy A-50.
Vojna na Ukrajine
OSN žiada 4,2 miliardy dolárov na pomoc pre Ukrajinu a utečencov
Organizácia spojených národov (OSN) v pondelok 15. januára uviedla, že v tomto roku bude potrebovať 4,2 miliardy dolárov na poskytnutie humanitárnej pomoci Ukrajine a jej občanom, ktorí utiekli z vojnou zmietanej krajiny, informuje TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters. Rusko v posledných týždňoch zintenzívnilo útoky a nálety na Ukrajinu, začalo výraznejšie zbrojiť a dlhej vojne prispôsobilo aj svoju ekonomiku. "Nedávna vlna útokov zdôrazňuje ničivé civilné náklady vojny, zatiaľ čo krutá zima zvyšuje naliehavú potrebu humanitárnej pomoci, ktorá zachraňuje životy," uviedla OSN.
Ruská invázia vo februári 2022 predstavovala najmasovejšiu inváziu do európskej krajiny od druhej svetovej vojny a zároveň vyústila v najväčšiu utečeneckú krízu, ktorej kontinent od svetového konfliktu čelil. "Státisíce detí žijú v komunitách na frontovej línii vojny, sú vystrašené, traumatizované a zbavené svojich základných potrieb. Už len táto skutočnosť by nás mala prinútiť urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme na Ukrajinu priniesli viac humanitárnej pomoci," uviedol v pondelok generálny tajomník Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Martin Griffiths.
V dôsledku ruskej invázie bude podľa OCHA v roku 2024 potrebovať humanitárnu pomoc vyše 14,6 milióna ľudí - približne 40 percent ukrajinskej populácie. Úrad OSN dodal, že vyše 3,3 milióna ľudí žije v oblasti bojov na východe a juhu krajiny vrátane území okupovaných Ruskom, prístup ku ktorým je výrazne sťažený. V rámci apelu OCHA žiada 3,1 miliardy dolárov pre vyše osem miliónov ľudí, ktorí nutne potrebujú humanitárnu pomoc v tomto roku, a ďalších 1,1 miliardy na podporu viac ako dvoch miliónov ukrajinských utečencov a ich hostiteľské komunity.
Ruská invázia prinútila 6,3 milióna Ukrajincov utiecť z ich vlasti. Podľa OCHA sú na Ukrajine vnútorne vysídlené štyri milióny ľudí vrátane jedného milióna detí. "Hostiteľské krajiny (utečencom) naďalej poskytujú ochranu a začleňujú ich do spoločnosti, ale mnohí zraniteľní utečenci stále potrebujú pomoc. Nemali by sa cítiť nútení vrátiť sa, pretože v exile nedokážu vyžiť," poznamenal Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi.
Rusko odsúdilo vyše 200 ukrajinských vojnových zajatcov na dlhoročné tresty
Rusko v pondelok oznámilo, že odsúdilo viac než 200 ukrajinských vojnových zajatcov na dlhé tresty odňatia slobody "za vraždenie civilistov a zlé zaobchádzanie s vojnovými zajatcami" - takmer dva roky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Podľa agentúry AFP bol niektorým z nich uložený aj doživotný trest, píše TASR. Rusko zadržiava neznámy počet zajatých ukrajinských vojakov, podľa AFP ich však môžu byť až tisícky. Mnoho z nich odvliekli ruské sily počas obliehania ukrajinského mesta Mariupol v prvých mesiacoch invázie.
Kyjev aj medzinárodné ľudskoprávne skupiny odsudzujú ruské procesy s vojnovými zajatcami ako nezákonné. "Viac ako 200 príslušníkov ukrajinskej armády bolo odsúdených na dlhoročné tresty odňatia slobody za vraždy civilistov a zlé zaobchádzanie s (vojnovými) zajatcami," povedal šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexander Bastrykin. Zároveň prisľúbil, že Moskva bude pokračovať v stíhaní ukrajinského vojenského personálu vrátane vysokopostavených predstaviteľov armády.
Mnoho ukrajinských vojnových zajatcov držia na území Ruskom okupovanej východnej Ukrajiny, zatiaľ čo ostatných presunuli do Ruska. Bastrykin v tejto súvislosti nespresnil, či sa odsúdení vojaci nachádzali v Rusku alebo na okupovanej Ukrajine. Ruská štátna televízia RT s odvolaním sa na zdroj blízky Sledkomu uviedla, že rozsudky boli udelené 242 vojakom na okupovanom území Ukrajiny. Rusko a Ukrajina 3. januára oznámili, že si vymenili stovky zajatých vojakov. Išlo o prvú takúto výmenu oznámenú verejne za posledné mesiace, dodáva AFP.
Ukrajincom dochádza munícia
Ukrajina viní Rusko, že na ukrajinských vojakov v zákopoch používa zakázané jedovaté chemikálie. Tvrdenia Ukrajiny ale nie je možné nezávisle overiť. Rusko aj v mrazivom počasí zintenzívňuje útoky na Donbase. Ukrajinskí vojaci pri Bachmute upozorňujú, že im dochádza munícia. Aj o pokračovaní vojenskej podpory bude na Svetovom ekonomickom fóre v Davose hovoriť ukrajinský prezident Zelenskyj.
EÚ previezla už vyše 3000 pacientov z Ukrajiny do európskych nemocníc
Od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine bolo do európskych nemocníc prevezených viac než 3000 ukrajinských pacientov. V pondelok to potvrdila Európska komisia (EK), informuje spravodajca TASR. Komisia pripomenula, že EÚ od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine koordinuje pravidelné lekárske evakuácie ukrajinských pacientov - či už chronicky chorých alebo zranených. Do polovice januára 2024 bolo viac ako 3000 ukrajinských pacientov prevezených do nemocníc po celej Európe prostredníctvom mechanizmu v oblasti civilnej ochrany EÚ.
Doteraz najväčšia operácia na evakuáciu pacientov v histórii EÚ bola spustená v marci 2022 a na starosti ju malo Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie (ERCC) patriace pod eurokomisiu. Pacienti z Ukrajiny boli prevezení na ošetrenie do nemocníc v 22 európskych krajinách: Belgicko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Holandsko, Chorvátsko, Írsko, Litva, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Španielsko, Švédsko a Taliansko.
Evakuácie podporuje lekárske centrum EU Medevac Hub v poľskom Rzeszówe, kde je pre pacientov zaistená neustála ošetrovateľská starostlivosť. Toto centrum slúži ako prestupová stanica pre pacientov, ktorí boli prepravení z Ukrajiny do Poľska po zemi a ktorí sú potom letecky prepravovaní do nemocníc po celej Európe.
EuroKomisárka pre zdravie Stella Kyriakidisová v správe pre médiá uviedla, že k dnešnému dňu bolo 3000 ukrajinských pacientov, ktorí potrebovali naliehavé lekárske ošetrenie, úspešne prevezených do nemocníc po celej Európe "vďaka štedrosti, solidarite a spolupráci 22 krajín prostredníctvom mechanizmov solidarity EÚ". Spresnila, že Ukrajina a jej obyvatelia sa môžu spoľahnúť na podporu EÚ tak dlho, ako to bude potrebné.
Podľa slov eurokomisára pre krízové riadenie Janeza Lenarčiča Rusko pokračuje v bezohľadných útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru vrátane nemocníc, a preto poskytovanie núdzovej pomoci Ukrajine a "spoločné zachraňovanie životov" je veľmi dôležité.
Podľa Ukrajiny ruská armáda prišla o lietadlo včasnej výstrahy A-50
Ukrajina tvrdí, že v nedeľu nad Azovským morom zostrelila ruské prieskumné lietadlo A-50 a streľbou poškodila bombardér IL-22M ruských leteckých síl. Náklady na jedno lietadlo A-50 sa odhadujú na 330 miliónov dolárov. Obe lietadlá slúžili ako vzdušné komunikačné a veliteľské stanovištia. Na základe statusov poslancov ukrajinského parlamentu Jurija Mysiagina a Alexandra Fedienka o tom v pondelok informovala rozhlasová stanica Deutsche Welle. Neskôr túto informáciu s odvolaním sa na ukrajinskú armádu a hlavnú správu vojenskej rozviedky priniesli aj viaceré ukrajinské médiá.
Britská stanica BBC napísala, že veliteľ letectva ukrajinských ozbrojených síl Mykola Oleščuk v pondelok ráno vo svojom kanáli na platforme Telegram zverejnil fotografiu zničeného bytového domu s dátumom 14.01.2023 a komentárom: "To máte za Dnipro. Zhorte v pekle, vy neľudia!" Oleščuk tým narážal na raketový útok na ukrajinské mesto Dnipro, ktorý sa odohral 14. januára 2023 a zahynulo pri ňom viac ako 40 ľudí.
Podľa Mysiagina, ktorý je podpredsedom parlamentného výboru pre obranu, lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50 bolo zostrelené. Aj bombardér IL-22M dostal počas letu zásah a jeho posádka sa snažila dostať sa na najbližšie letisko. Lietadlo však zmizlo z radaru po tom, čo začalo klesať v oblasti mesta Kerč. Zdroj citovaný ukrajinskými médiami poskytol aj záznam údajného rozhovoru pilota bombardéra Il-22M, ktorý od dispečera žiadal o núdzové pristátie na letisku Anapa.
Ruské ministerstvo obrany informácie o zostrelení svojich dvoch lietadiel oficiálne nekomentovalo. Telegramový kanál Rybar, ktorý je blízky ruskému ministerstvu obrany, ako jednu z verzií udalostí nad Azovským morom uviedol aj paľbu ruskej protivzdušnej obrany. Lietadlo A-50 nesie radar a používa sa pri frontovom prieskume na prípravu úderov a zabránenie nepriateľským útokom. Je používané na detekciu a sledovaniu vzdušných cieľov, ale aj hladinových plavidiel. Rusko má podľa oficiálnych údajov menej ako desať takýchto lietadiel, doplnila BBC.