Konflikt na Blízkom východe: Izraelská armáda zabila trojicu Palestínčanov, ktorí mali pripravovať útok

GAZA / Izraelská armáda zabila trojicu Palestínčanov, ktorí údajne pripravovali útok. USA chcú húsijské milície opäť zaradiť na zoznam teroristov. Napatá situácia je aj v Červenom mori. Grécku obchodnú loď tam zasiahla raketa. Prezident ​Pavel v Katare uviedol, že bez palestínskej štátnosti nebude na Blízkom východe pokoj. ​Lieky pre rukojemníkov v Gaze dorazili do Egypta, vyvstal spor strán kontroly Izraelom.

+133 fotiek

Vojna medzi Izraelom a Hamasom

Izraelská armáda zabila trojicu Palestínčanov, ktorí údajne pripravovali útok

Izraelská armáda v stredu 17. januára v Predjordánsku zneškodnila veliteľa palestínskych militantov, ktorý plánoval bezprostredný teroristický útok. Akcia sa odohrala v blízkosti utečeneckého tábora Balata na západnom brehu Jordánu a izraelská armáda doň nasadila bezpilotné lietadlo, informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI).

Zabitého muža izraelská armáda identifikovala ako Abdalláha abú Šalála. Dodala, že Šalál bol zodpovedný za sériu nedávnych útokov proti Izraelčanom vrátane streľby v židovskej osade Šimon ha-Cadik vo východnom Jeruzaleme, pri ktorej boli zranení dvaja Izraelčania, a za nastraženie bombovej nálože, ktorej výbuch zranil izraelského vojaka. Po zásahu proti teroristickej bunke vedenej abú Šalálom sa v odstavenom aute našli zbrane. Ďalšie dve osoby zabité pri útoku neboli bezprostredne identifikované.

Izraelská armáda, ktorá svoj útok koordinovala so spravodajskou službou Šin bet zameranou na vnútroštátnu bezpečnosť a kontrašpionáž, spresnila, že abú Šalál dostával finančné prostriedky a pokyny z Iránu a od teroristických skupín v Pásme Gazy a v zahraničí. Palestínske zdroje útok i počet jeho obetí potvrdili. Palestínska tlačová agentúra WAFA dodala, že dronový útok na vozidlo sa odohral počas razie izraelských jednotiek v tábore Balata nachádzajúcom sa neďaleko mesta Nábulus.

Prečítajte si tiež

Konflikt na Blízkom východe: Európska únia zaradila na sankčný zoznam vodcu Hamasu Jahju Sinwára

USA chcú húsijské milície opäť zaradiť na zoznam teroristov

Po spustení útokov jemenských húsijských povstalcov na komerčné lode v Červenom mori chce americká vláda zaradiť túto šiitskú skupinu opäť na zoznam globálnych teroristov. To by jej umožnilo uvaliť na húsíov ďalekosiahle sankcie, informovali v utorok podľa agentúry DPA televízia CNN a denník Wall Street Journal s odvolaním sa na nemenované zdroje. Pri klasifikácii terorizmu rozlišuje vláda USA medzi globálnymi teroristami a zahraničnými teroristickými organizáciami. Každej kategórie sa týka iný druh sankcií.

Krátko pred koncom funkčného obdobia vtedajšieho amerického prezidenta Donalda Trumpa v januári 2021 zaradil minister zahraničných vecí Mike Pompeo húsíov do oboch kategórií. Pompeov nástupca Antony Blinken toto rozhodnutie onedlho zrušil, aby uľahčil doručovanie humanitárnej pomoci do Jemenu.

Húsíovia zaútočili na grécku loď

Napatá situácia je aj v Červenom mori. Grécku obchodnú loď tam zasiahla raketa. K útoku sa prihlásili jemenské ozbrojené sily. Húsíovia vyhlásili, že na plavidlo zaútočili po tom, ako nereagovalo na ich varovania. Húsíovia plánujú aj naďalej brániť všetkým plavidlám v Červenom mori, ktoré súvisia s Izraelom a jeho spojencami. 

Prezident ​Pavel v Katare: Bez palestínskej štátnosti nebude na Blízkom východe pokoj

Bezpečnostnú situáciu v Pásme Gazy je podľa českého prezidenta Petra Pavla potrebné riešiť v komplexnejšom balíku, ktorý má na svojom konci konkrétny cieľ, a tým je určitá forma štátnosti pre Palestínčanov. Dodal, že sa na tom v stredu 17. januára zhodol s katarským emirom Tamímom bin Hamadom Ál Sáním. "Bez toho, aby Palestínčania dosiahli na dlhodobý cieľ, stabilita v regióne nebude a nepokoje sa budú opakovať periodicky tak, ako sme toho boli svedkami doteraz," priblížil Pavel obsah ich rozhovoru. Dodal, že je v záujme celého sveta, aby bol v tomto v regióne pokoj.

Jednou z hlavných priorít zo strany českého prezidenta bolo tlmočiť katarskému vedeniu, aby viac zatlačilo na Hamas v otázke prepustenia izraelských rukojemníkov. "To, čo som sľúbil, som splnil. Rokoval som o tom s emirom aj podpredsedom vlády," povedal Pavel a dodal, že pre predstaviteľov Kataru je táto vec prioritou.

Prečítajte si tiež

Konflikt na Blízkom východe: Izrael odmieta návrhy USA ohľadom Gazy, Bidenovi dochádza trpezlivosť

​Lieky pre rukojemníkov v Gaze dorazili do Egypta, vyvstal spor strán kontroly Izraelom

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu v stredu 17. januára poprel, že dal súhlas s tým, aby zásielka humanitárnej pomoci, ktorej súčasťou sú lieky pre chorých rukojemníkov držané palestínskym hnutím Hamas, sa do Pásma Gazy dostala bez izraelského preverenia. Informoval o tom server The Times of Israel (ToI), ktorý neskôr s odvolaním sa na nemenované zdroje z izraelskej armády napísal, že ani armáda nevie nič o tom, že by zásielka nemala prejsť izraelskou kontrolou. "Premiér schválil dodanie liekov rukojemníkom, ale vôbec sa nezaoberal bezpečnostnými procedúrami, ktoré stanovuje armáda," uviedol dnes Netanjahov úrad vo vyhlásení podľa ToI.

Dve katarské vojenské lietadlá s pomocou pre palestínskych civilistov a s liekmi pre rukojemníkov dnes podľa arabských médií pristáli v egyptskom prístave Aríš, odkiaľ by sa pomoc mala cez prechod Rafáh dostať prostredníctvom Červeného kríža do Pásma Gazy.

Dohodu oznámil v utorok Katar a izraelská vláda ju bez bližších podrobností podľa egyptského denníka Al-Ahrám potvrdila. Až v stredu člen politického vedenia Hamasu Músá abú Marzúk oznámil viac z jej obsahu. Hamás podľa neho súhlasil s dodaním 140 druhov liekov rukojemníkom. Za každú škatuľu liekov pre rukojemníkov má byť dodaných 1000 škatúľ liekov pre palestínskych civilistov. Tie majú byť doručené prostredníctvom Červeného kríža do štyroch nemocníc v Pásme Gazy. Okrem toho Hamas žiada viac humanitárnej pomoci a jedla pre palestínskych civilistov.

Marzúk tiež podľa denníka Al-Ahrám povedal, že súčasťou dohody je, že zásielku nebude kontrolovať izraelská armáda. K tomu sa potom vyjadril Netanjahu, ktorý sa od takejto podmienky aj podľa denníka Haarec dištancoval s tým, že on sa takouto požiadavkou nezaoberal, že "to rozhodla armáda".