Reportérka TV JOJ v Kyjeve: Pár dní pred vojnou sme boli v Charkove, obyvatelia vojnu nečakali

KYJEV / Miestny taxikár sa čudoval, prečo sme pricestovali, pretože množstvo Kyjevčanov odcestovalo práve pre druhé výročie vojny medzi Ukrajinou a Ruskom. Niektoré mestá a bitky boli kľúčové, našťastie sa Rusom nepodarilo naplniť všetky ciele. Pripomienku výročia vojny naživo sleduje reportérka Katarína Kleknerová.

Ako si spomínaš na začiatok vojny?

Na Ukrajinu cestujeme už vyše 12 rokov. Bolo pre nás úplne prirodzené vycestovať sem teraz a takisto vycestovať aj pred dvomi rokmi, tesne predtým, ako sa začala vojna. My sme len pár dní pred vojnou pred dvomi rokmi vycestovali do Charkova. Prišli sme až na to až k tým ruským hraniciam. Vtedy sme sa s miestnymi obyvateľmi rozprávali o tom, ako vlastne oni toto celé vnímajú. Väčšina z nich nám povedala, že toto je len nejaká taká silná rétorika západných novinárov, západných médií a že k žiadnej vojne zrejme nedôjde. Boli o tom presvedčení, nijako sa na to nepripravovali.

Potom, keď k tomu došlo a keď naozaj Rusi na Ukrajinu zaútočili, tak povedali jednu vetu: Ako veľmi sme sa mýlili. A mýlili sme sa aj my, pretože nielen že sme si mysleli, či tá vojna bude blesková alebo dlhodobá, my sme si mysleli a verili sme tomu, že nebude vôbec.

Aké boli tvoje prvé odhady? 

Tým, že by sme tie informácie mali v podstate z prvej ruky, keďže pár dní pred vojnou sme boli v Kyjeve, boli sme aj na špeciálnych cvičeniach a už sme videli, že tí ľudia sa mobilizujú. Boli sme napríklad na cvičení teritoriálnej obrany. To boli právnici, učitelia, jednoducho všetci bežní Ukrajinci, ktorí zobrali do ruky makety zbraní, učili sa strieľať, učili sa, ako sa správať vo vojnových situáciách.

Môj osobný názor je taký, že už vtedy cítili, že toto nebude krátkodobá záležitosť, aj keď Rusi si to predstavovali akosi správne. Povedala teda, že Kyjev dobije za tri dni, že to bude blesková vojna. Ale ja som vycítila od tých Ukrajincov, že toto bude najdlhšie. 

Ty sa tam vraciaš pravidelne a vraciaš sa tam už prakticky od roku 2014. Čo bolo to najhoršie, čo si tam videla, spracovala do svojich reportáží a naopak? 

Tak tých zlých alebo nepríjemných zážitkov tu na Ukrajine bolo dosť. Boli tu situácie, keď sme naozaj stáli veľmi blízko pri tom ľudskom nešťastí a vždy sme si povedali, čo ešte horšie sa tu môže stať. Ale vždy teda tá situácia len zhoršovala. Keď sme boli na Majdane, keď sme videli to všetko, čo sa dialo, ako tu zabili vyše 100 nevinných ľudí, tak sme si mysleli, že toto je to najhoršie. Zapísalo do histórie ako jedna z najhorších udalostí. Vzápätí prišla vojna na Donbase, Takisto aj tam sme vycestovali. Boli sme dokonca v prvej línii na ukrajinských pozíciách. Videli sme tú biedu, tú chudobu, tých tých všetkých ľudí a to, čo sa tam dialo. Toto nás takisto veľmi zasiahlo, pretože v takej oblasti som nikdy predtým nebola, takže naozaj tých udalostí bolo veľa.

Pozrite si celý rozhovor s reportérkou Katarínou Kleknerovou pre JOJ 24:

Reportérka sa pýtala Ukrajincov, ako vnímajú konflikt dnes

"Raz sme boli pod takou silnou paľbou, že sme sa museli schovať pod most. Strieľali každých 6 až 7 sekúnd. Počítali sme, či stihneme prebehnúť od jedného piliera k druhému," vyjadril sa dobrovoľník Alex. Ukrajinci nemajú inú možnosť, než vojnu strpieť. Viac ako 80 percent z nich verí, že vojnu vyhrajú. Platia za to ale vysokú daň. 

Každý, kto má v rodine niekoho, kto už medzi nimi nie je, priniesol malú vlajočku. Na nich sú odkazy, slová, ktoré svojim blízkym už nestihli povedať. Medzi nimi je aj malé dievčatko, ktoré sa dozvedelo, že jej otca zabili na fronte. Aj ono prinieslo vlajočku. "Tu čas beží úplne inak. Nám dva roky prešli ako sekunda. Vojna rozdelila život na pred a po vojne. To, čo bolo pred vojnou je ako keby veľmi ďaleko, nevieme, čo je odpočinok, čo sú oslavy s priateľmi. V mojom živote je jeden a ten istý obraz. Taký je náš život a iný už nepoznáme," dodal Alex.