Ukrajina bojuje už dva roky: Tieto momenty by sme si mali pamätať

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV/ MOSKVA / Presne pred dvomi rokmi ruský prezident Vladimir Putin skoro ráno v televíznom prejave oznámil začiatok vojenskej invázie na Ukrajinu. Označil ju za "špeciálnu vojenskú operáciu" s cieľom vykonať "demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny".

Vojnová línia sa mení minimálne

V súčasnosti sa boje odohrávajú na 1500 kilometrov dlhej frontovej línii tiahnucej sa zo severu na juh, pričom Ukrajina je denne vystavená delostreleckým a raketovým útokom ruskej armády. Rakety neraz cielia na ukrajinskú energetickú sústavu, po čom zostávajú tisíce ľudí bez elektrickej energie.

Podľa Kyjeva ruské jednotky vyhodili začiatkom júna 2023 do vzduchu aj veľkú Kachovskú priehradu, druhé najväčšie umelé jazero na Ukrajine, aby zabránili ukrajinským vojakom v postupe v juhoukrajinskej Chersonskej oblasti.

Aktuálne mapy frontovej línie a obsadených území

Here are today's control-of-terrain maps of Russia's invasion of Ukraine from @TheStudyofWar and @criticalthreats.

Interactive map, updated daily: https://t.co/hwgxTnU2Tr

Archive of time-lapse maps, updated monthly: https://t.co/IT6FiqwgGO pic.twitter.com/9ZmXCLGHtL
— Institute for the Study of War (@TheStudyofWar) February 23, 2024

Bitka o Bachmut

Ťažké boje sa viedli od augusta 2022 až do mája 2023 o mesto Bachmut v Doneckej oblasti, z ktorého by Rusi mohli postupovať ďalej na západ. O význame Bachmutu sa však viedli polemiky – podľa niektorých nebol strategicky až tak dôležitý a bitka mala skôr symbolický význam.

Bachmut po urputných bojoch napokon padol 21. mája 2023, keď sa ho zmocnili ruské jednotky spolu s príslušníkmi žoldierskej Vagnerovej skupiny.

Prigožin sa vzbúril a tiahol na Moskvu

Šéf vagnerovcov Jevgenij Prigožin sa mesiac nato pokúsil o vzburu. Po obsadení ruského mesta Rostov na Done, ktoré je jedným z hlavných logistických bodov ruských síl bojujúcich na Ukrajine, sa 24. júna 2023 vydalo jeho 25.000 bojovníkov smerom na Moskvu.

Revolte predchádzali ostré nezhody Prigožina s velením ruskej armády. Majiteľ žoldierskej skupiny žiadal odvolanie ministra obrany Sergeja Šojgua a náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Vzburu sa ešte v ten istý deň podarilo urovnať. Samotný Prigožin zahynul pri leteckej nehode 23. augusta 2023.

V štúdiu JOJ 24 o záhadnej smrti Prigožina porozprával novinár a rusista Jiří Just:

Ukrajinská protiofenzíva očakávania nenaplnila

Veľké nádeje vkladal Západ do ukrajinskej protiofenzívy. Kyjev ju spustil začiatkom júna 2023 sériou ofenzívnych akcií na viacerých frontoch. Ukrajinské jednotky systematicky napádali ruské zásobovacie základne a intenzívne útočili na ruské delostrelecké systémy.

Ukrajincom sa postupne podarilo preniknúť tromi pásmami ruskej obrany, ale rozhodujúci prielom do jesene nedosiahli. Neúspech ofenzívy napokon verejne uznal 1. decembra 2023 aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj odvolal hlavného veliteľa ozbrojených síl

Nepriaznivo sa vyvíjajúca situácia na fronte viedla prezidenta Zelenského k odvolaniu generála Valerija Zalužného z funkcie hlavného veliteľa ozbrojených síl Ukrajiny. Dňa 8. februára 2024 ho nahradil Olexandr Syrskyj, ktorý predtým velil ukrajinským pozemným silám.

Ani jemu sa však nepodarilo udržať mesto Avdijivka, vzdialené len desať kilometrov od Donecka. Boje o toto priemyselné centrum, nad ktorým prevzali ruské jednotky kontrolu 17. februára 2024, boli jednými z najkrvavejších počas dva roky trvajúcej vojny. Ovládnutie Avdijivky predstavuje pre Moskvu prvý významnejší územný zisk od dobytia Bachmutu.

Pomoc Západu je pre Ukrajinu kľúčová

Kyjev čoraz naliehavejšie požaduje muníciu a viac rakiet s dlhým dosahom. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell koncom januára priznal, že Európska únia nesplní svoj záväzok dodať Ukrajine do marca milión kusov delostreleckej munície, ale dokáže jej poskytnúť iba polovicu tohto množstva.

Lídri členských štátov EÚ sa na mimoriadnom februárovom samite v Bruseli dohodli na finančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške 50 miliárd eur počas nasledujúcich štyroch rokov.

V americkom Kongrese však pomoc Ukrajine viazne. Senát síce po dlhých peripetiách 13. februára schválil 60 miliárd dolárov pre Ukrajinu, ale osud balíka v Snemovni reprezentantov je neistý. Komoru ovláda Republikánska strana a bez sprísnenia režimu na hraniciach USA s Mexikom odmieta poslať pomoc Ukrajine.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že prípadné zlyhanie Kongresu Spojených štátov v otázke podpory Ukrajiny by malo blízko k "zločinu z nedbanlivosti". Riaditeľ americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) William Burns dodal, že ukončenie americkej pomoci Kyjevu by bola chyba "historických rozmerov".

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že nedávne pozastavenie vojenskej pomoci zo strany USA má priamy dosah na situáciu na fronte, a vyzval republikánov v snemovni, aby pomoc schválili.

Putin medzičasom v rozhovore s americkým moderátorom Tuckerom Carlsonom odvysielanom 8. februára vyhlásil, že poraziť Rusko na Ukrajine je "nemožné".