Konflikt na Blízkom východe: Možné prímerie medzi Izraelom a Hamasom vyjadril aj vodca skupiny

GAZA / K možnému prímeriu medzi Izraelom a hnutím Hamas sa vyjadril už aj vodca radikálnej skupiny Hamas. A so zmrzlinou v ruke sa k nemu vyjadroval aj americký prezident Joe Biden. Po prímerí však intenzívne volajú najmä trpiaci obyvatelia Gazy, ktorých sužuje nepredstaviteľný hladomor.

Prečítajte si tiež

Konflikt na Blízkom východe: Príslušník letectva, ktorý sa zapálil pred izraelskou ambasádou v USA, zomrel

​Biden verí v skoré prímerie v Pásme Gazy, mohlo by trvať aj v čase ramadánu

Americký prezident Joe Biden vyjadril nádej, že do budúceho pondelka bude uzavreté prímerie v konflikte medzi Izraelom a radikálnym palestínskym hnutím Hamas v Pásme Gazy. Takéto prímerie by malo umožniť aj prepustenie zvyšných rukojemníkov držaných Hamásom, povedal Biden v pondelok 26. februára v New Yorku. Neskôr prezident televízii NBC povedal, že Izrael by bol ochotný pozastaviť boje v čase nadchádzajúceho moslimského post-mesiaca ramadánu, ak bude dosiahnutá dohoda o prepustení niektorých rukojemníkov. Ramadán sa začína 10. marca. Podľa Hamasu sú však Bidenove výroky unáhlené, píše agentúra Reuters.

Biden najskôr v New Yorku na otázku, kedy by dohoda o prímerí podľa neho mohla byť dokončená, podľa agentúry AP odpovedal: "Teda dúfam, že do začiatku víkendu. Do konca víkendu. Môj poradca pre národnú bezpečnosť mi hovorí, že sú blízko. Sú blízko. Ešte nie sú hotoví. Ja dúfam, že do budúceho pondelka budeme mať prímerie," povedal Biden.

Neskôr Biden v diskusnej relácii televízie NBC spresnil, že harmonogram prímeria by v prípade dohody zahŕňal aj ramadán. "Ramadán sa blíži a Izraelčania súhlasia s tým, že sa nebudú púšťať do aktivít ani počas ramadánu, aby nám dal čas na to dostať všetkých rukojemníkov von," povedal Biden. Podľa AP ide o doteraz najpodrobnejšie vyjadrenie k možnému zastaveniu bojov v čase ramadánu.

Šéf Hamasu vyzval Palestínčanov na pochod na Chrámovú horu začiatkom ramadánu

Šéf hnutia Hamás Ismáíl Haníja dnes vyzval Palestínčanov, aby na začiatku pôstného mesiaca ramadánu, ktorý sa tento rok začína okolo 10. marca, pochodovali na Chrámovú horu v Jeruzaleme. Informovala o tom agentúra Reuters. Izrael už skôr uviedol, že na jedno z najposvätnejších miest islamu pustí počas ramadánu len obmedzený počet moslimov.

"Je tu výzva nášmu ľudu v Jeruzaleme a na Západnom brehu Jordánu, aby pochodoval k mešite Al-Aksá od prvých dní ramadánu," povedal v televíznom prejave Haníja. Izrael minulý týždeň uviedol, že počas islamského pôstneho mesiaca obmedzí prístup moslimov na Chrámovú horu, kde sa mešita Al-Aksá nachádza. To by ale podľa agentúry Reuters mohlo viesť k stretom.

Chrámová hora je vo východnom Jeruzaleme, ktorý Izrael obsadil vo vojne v roku 1967 a ktorý chcú Palestínčania za hlavné mesto svojho budúceho štátu. Miesto ale uctievajú aj židia, ktorí tam v staroveku mali dva chrámy. Pravidlá prístupu na Chrámovú horu - vrátane izraelských Arabov, ktorí tvoria 18 percent obyvateľov Izraela - sú častým zdrojom nezhôd, najmä počas ramadánu.

Prečítajte si tiež

Konflikt na Blízkom východe: Izrael pokračuje s ostreľovaním v meste Rafah

Štvrtina obyvateľov Pásma Gazy je podľa OSN na pokraji hladomoru

Najmenej štvrtina populácie Pásma Gazy, teda 576-tisíc ľudí, je na pokraji hladomoru. So závažným nedostatkom potravín sa pritom stretávajú prakticky všetci obyvatelia tohto vojnou zmietaného územia, čo vedie k tomu, že na niektoré kamióny s pomocou sa strieľa, sú rabované a prepadávajú ich hladní ľudia. Podľa agentúry AP to v utorok uviedli vysokopostavení predstavitelia OSN.

Zástupcovia Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) a Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) Uviedli, že s vážnou potravinovou krízou sa stretáva všetkých 2,3 milióna obyvateľov Pásma Gazy a oblasť zároveň čelí rozpadu občianskeho poriadku, ktorý je viditeľný najmä na severe tohto územia, kde je najvážnejší nedostatok humanitárnej pomoci. Rameš Radžasingham z OCHA Bezpečnostnej rade OSN v tejto súvislosti oznámil, že hoci je situácia už teraz otrasná, rozhodne hrozí, že sa môže ešte zhoršiť. Poznamenal, že štvrtina obyvateľov Pásma Gazy je na pokraji hladomoru a na severe akútnou podvýživou trpí každé šieste dieťa mladšie ako dva roky.

Námestník riaditeľa organizácie OSN Svetový potravinový program (WFP) Carl Skau uviedol, že podiel podvyživených detí v Pásme Gazy je najväčší na svete. Ak sa nič nezmení, hrozí podľa neho na severe Pásma Gazy hladomor. Izraelská ofenzíva začatá po teroristickom útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael z vlaňajšieho 7. októbra, pri ktorom zahynulo zhruba 1200 ľudí a ďalších asi 250 bolo unesených, sa v prvej fáze sústredila najmä na sever Pásma Gazy.

Prečítajte si tiež

Konflikt na blízkom východe: Na juhu Izraela strieľali na autobusovú zastávku, zahynuli dvaja ľudia

​Na sever Pásma Gazy prišli desiatky nákladných vozidiel s potravinami, tvrdí Izrael

Na sever Pásma Gazy prišlo na 30 nákladných vozidiel s potravinami, oznámil dnes izraelský úrad COGAT, ktorý riadi operácie v Pásme Gazy. Zásobovanie severu Pásma Gazy je v posledných týždňoch veľmi komplikované kvôli bojom. Biely dom v utorok oznámil, že USA dodajú Palestínčanom v Pásme Gazy a na Západnom brehu Jordánu ďalšiu humanitárnu pomoc v hodnote 53 miliónov dolárov.

Počet palestínskych obetí vojny v Pásme Gazy podľa dnešnej bilancie úradov pod kontrolou hnutia Hamas stúpol na 29.954, čo je o 76 viac ako v utorok. Zranených ľudí je vyše 70-tisíc, píše agentúra Reuters.

"Niet pochýb o tom, že kritická situácia si žiada okamžité riešenie," poznamenal hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby. USA podľa neho dotknutých 53 miliónov dolárov poskytnú Svetovému potravinovému programu (WFP) a "ďalším mimovládnym organizáciám, ktoré ľuďom v Gaze zabezpečujú prístrešie, jedlo, lieky, hygienické potreby," dodal Kirby.