741. deň na Ukrajine: ​Kyjev tvrdí, že ukrajinské morské drony zničili loď ruskej Čiernomorskej flotily

KYJEV / ​Ukrajina tvrdí, že jej morské drony zničili loď ruskej Čiernomorskej flotily.  ICC vydal zatykače na dvoch vysokopostavených dôstojníkov ruskej armády. Európske štáty by nemali odmietať asistenciu aj priamo na Ukrajine, vyhlásil český prezident Petr Pavel.​ EÚ predstavila návrh navýšenia výroby a obstarávania zbraní. ​Bývalý šéf NATO Rasmussen kritizuje Scholza za váhavosť v čase vojny na Ukrajine.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Ukrajina tvrdí, že jej morské drony zničili loď ruskej Čiernomorskej flotily

Ukrajinské námorné drony zničili hliadkovú loď ruskej Čiernomorskej flotily pri okupovanom Krymskom polostrove. Hovorca ukrajinskej vojenskej tajnej služby (HUR) Andrij Jusov povedal, že ruská loď s názvom Sergej Kotov bola zasiahnutá viackrát a počas nočného útoku bola zničená. "Pokiaľ ide o posádku, podrobnosti sa upresňujú. Sú tam mŕtvi a zranení. Je však pravdepodobné, že niektorým členom posádky sa podarilo evakuovať," dodal.

Námorné drony zaútočili na ruskú loď v blízkosti Kerčského prielivu a spôsobili jej "trvalé poškodenie kormy, pravoboku a ľavoboku", tvrdí HUR.
Ukrajinské média v utorok napísali, že hliadkovú loď Project 22160 Sergej Kotov v noci zasiahlo zariadenie bez posádky. Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak v príspevku na platforme Telegram uviedol, že "ruská Čiernomorská flotila je symbolom okupácie". "Nemôže byť na ukrajinskom Kryme," dodal v zjavnej narážke na nočný útok.

Na Kerčskom moste, ktorý spája Krym s ruskou pevninou, bola dočasne pozastavená vlaková doprava, informovali na Telegrame ruské úrady na Kryme. Dodali, že približne do 8.00 h SEČ bola prerušená aj automobilová doprava, informovala agentúra Reuters.

Prečítajte si tiež

740. deň na Ukrajine: Súd zamietol sťažnosť matky Navaľného za nevydanie synovho tela

 ICC vydal zatykače na dvoch vysokopostavených dôstojníkov ruskej armády

Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal v utorok zatykače na dvoch vysokopostavených predstaviteľov ruskej armády v súvislosti s útokmi na civilnú infraštruktúru Ukrajiny. TASR informuje podľa agentúr AP a AFP. Zatykače boli vydané na generálporučíka Sergeja Ivanoviča Kobylaša, ktorý bol v čase údajných zločinov veliteľom diaľkového letectva Ruskej Federácie. Zatýkací rozkaz v Haagu vydali aj na admirála ruského námorníctva Viktora Kinolajeviča Sokolova, ktorý bol veliteľom ruskej Čiernomorskej flotily.

Zatykače súvisia s vojnovými zločinmi cielenia útokov na civilné objekty a spôsobovania nadmerných náhodných škôd civilistom alebo škôd na civilných objektoch, ako aj so zločinmi proti ľudskosti v podobe neľudských činov, spresňuje AP.

Podľa sudcov ICC, ktorí preskúmali dôkazy predložené prokurátormi existujú "rozumné dôvody domnievať sa", že dvaja spomenutí muži sú zodpovední za "raketové útoky, ktoré vykonali sily pod ich velením proti ukrajinskej energetickej infraštruktúre" od 10. októbra 2022 minimálne do 9. marca 2023. "Počas tohto časového obdobia došlo k údajnej sérii útokov proti početným elektrárňam a rozvodniam, ktoré ruské ozbrojené sily uskutočnili na viacerých miestach na Ukrajine," uviedol súd.

Ide doposiaľ len o druhý prípad, keď tento súd v Haagu verejne oznámil vydanie zatykačov spojených s vojnou, ktorú Rusko vedie na Ukrajine. V marci 2023 vydal ICC zatýkacie rozkazy na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku Mariju Ľvovovú-Belovovú pre obvinenia z vojnových zločinov súvisiacich s únosmi detí z Ukrajiny.​

Prečítajte si tiež

Analýzy 24 o slovenskej zahraničnej politike a postoji k vojne na Ukrajine

Pavel: Európske štáty by nemali odmietať asistenciu aj priamo na Ukrajine

Podľa českého prezidenta Petra Pavla je čas, aby európske krajiny zvážili všetky dostupné možnosti ďalších foriem pomoci Ukrajine a neodmietali a priori akúkoľvek prítomnosť na mieste. Zdôraznil, že by však išlo o formy asistencie, a nie bojové jednotky. Ako príklad uviedol možnosť európskej výcvikovej misie na území Ukrajiny. Vyhlásil to v utorok po rokovaní s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom na Pražskom hrade, informuje spravodajkyňa TASR.

Pavel sa podľa svojich slov s Macronom zhodol, že Európa musí hrať väčšiu rolu v pomoci Ukrajine a odstrašovaní Ruska. "Som za to, aby sme hľadali nové spôsoby vrátane pokračujúcej diskusie o možnej prítomnosti na Ukrajine rôznymi spôsobmi a formami. Ak je v našom záujme, aby Rusko na Ukrajine neuspelo, nemôžeme zostať pri tej pomoci, akú Ukrajine poskytujeme dnes," povedal Pavel.

Doplnil, že spôsobov ďalšej pomoci vrátane prítomnosti na mieste je mnoho. "Je čas na to, aby sme o nich vážne hovorili. Odmietavé stanoviská prisudzujem tomu, že je obava, aby sme nehovorili o vysielaní bojových jednotiek na Ukrajinu, lebo tým by naozaj mohlo dôjsť k prekročeniu pomyselnej červenej línie. Ale o tom nebola reč. Hovoríme o formách asistencie," spresnil český prezident. Reagoval tým na otázku o možnom vyslaní vojsk západných štátov na Ukrajinu. Macron minulý týždeň na novinársku otázku o možnom vyslaní vojakov na Ukrajinu povedal, že nič nie je vylúčené.

Prečítajte si tiež

Čaputová: Stretnutie s Lavrovom nás k mieru na Ukrajine nepriblížilo

​EU predstavila návrh navýšenia výroby a obstarávania zbraní

Európska únia v utorok predstavila návrh masívneho navýšenia produkcie a obstarávania zbraní v rámci bloku. Usiluje sa tak znižovať svoju závislosť od amerických zbraní. "Musíme vyrovnať transatlantickú rovnováhu bez ohľadu na volebnú dynamiku v Spojených štátoch. Musíme prebrať zodpovednosť za svoju vlastnú bezpečnosť a zároveň, samozrejme, naďalej zachovať vernosť NATO," vyhlásila podpredsedníčka Európskej komisie Margrethe Vestagerová. "Lepšia schopnosť reagovať z nás urobí silnejších spojencov," dodala.

"Po desaťročiach nedostatočných investícií musíme zvýšiť výdavky na obranu, no musíme to urobiť lepšie a spoločne," vyhlásil vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. "Silný, robustný a konkurencieschopný európsky obranný priemysel je strategickou nevyhnutnosťou," dodal. Ruská vojenská agresia proti Ukrajine odhalila nedostatočné európske výrobné kapacity v momente, keď Ukrajina potrebovala muníciu na odrazenie ruských jednotiek, no EÚ nedokázala prisľúbené množstvo munície dodať, podotýka agentúra AP.

Európski predstavitelia taktiež vnímajú naliehavosť zvýšenia produkcie vojenského materiálu aj v súvislosti s možným návratom bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu. Francúzsko a Nemecko preto varovali Európu, že pre svoju obranu musí urobiť viac. Vestagerová upozorňuje, že aj keď štáty investície zvyšujú, smerujú ich do veľmi rôznorodých zbraňových systémov pochádzajúcich primárne spoza hraníc EÚ. "Mali by sme investovať lepšie, čo do veľkej miery znamená, že by sme mali investovať spoločne a do európskych výrobkov," dodala.

Podľa návrhov by členské štáty do roku 2030 mali najmenej 40 percent vojenského vybavenia nakupovať spoločne a 35 percent nákupov má pochádzať zvnútra EÚ. Návrhy teraz budú schvaľovať jednotlivé členské štáty. Ruský vojenský útok na Ukrajinu prinútil európske krajiny zvýšiť výdavky na obranu. Nemecko oznámilo masívnu investíciu do modernizácie svojich ozbrojených síl vo výške 100 miliárd eur, veľkú časť tejto sumy však pohltí nákup amerických stíhačiek F-35.

Prečítajte si tiež

739. deň na Ukrajine: Krvavý útok v Odese odhalil nové skutočnosti

​Bývalý šéf NATO Rasmussen kritizuje Scholza za váhavosť v čase vojny na Ukrajine

Býval generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen kritizoval nemeckého kancelára Olafa Scholza za to, že je súvislosti s vojnou na Ukrajine príliš váhavý. Spravil tak v rozhovore pre švajčiarsky denník Neue Zürcher Zeitung, ktorý bol zverejnený v utorok, informuje TASR podľa správy agentúry DPA. "Potrebujeme hlavy štátov, ktoré konajú rozhodne," uviedol Rasmussen s tým, že v čase vojny sa nemožno nechať viesť verejnou mienkou. "Potrebujeme rozhodnejšiu nemeckú vládu. Kancelár Scholz je príliš pomalý, príliš váhavý. Nepôsobí ako vodca," uviedol bývalý generálny tajomník NATO.

Scholz už nejakú dobu blokuje dodávky rakiet Taurus nemeckej výroby s dlhým dosahom pre Ukrajinu z obáv, že by mohli byť použité na zasiahnutie cieľov v Rusku, čo by viedlo k ďalšej eskalácii konfliktu, pripomína DPA. Rasmussen to označil za jeden z dôvodov, prečo Nemecko nie je dosť uznávané za to, že je druhým najväčším finančným podporovateľom Ukrajiny po Spojených štátoch. Scholz musí byť totiž podľa neho proaktívnejší. "Nerozumiem, prečo Nemecko nedodáva (rakety) Taurus," povedal Rasmussen. Bývalý šéf NATO sa domnieva, že Európa musí prejsť na vojnovú ekonomiku a dať Ukrajine všetky zbrane, ktoré potrebuje. "Musíme si konečne uvedomiť vážnosť situácie. (Ruský prezident Vladimir) Putin nepoľaví a už vôbec nie pred voľbami v Spojených štátoch," povedal.

Zároveň sa vyslovil za čo najskoršiu pozvánku pre Ukrajinu na vstup do NATO. "Neviem, či sa tak stane summite NATO v júli... No chcel by som oponovať argumentu, že nie možné spustiť vstupný proces, kým je Ukrajina vo vojne," vyhlásil Rasmussen, podľa ktorého je tak vysielaný Rusku nesprávny signál. Putin preto podľa jeho slov vie, že musí jednoducho predlžovať do nekonečna vojnu, aby Ukrajine zabránil vstúpiť vo Severoatlantickej aliancie.