Katastrofa Černobyľ 25 rokov po...

Celý svet si dnes pripomína 25. výročie tragédie v Černobyle. Explózia v reaktore 4 vtedy ovplyvnila životy miliónov ľudí a stala sa najhoršou jadrovou katastrofou a zároveň najhoršou ekologickou katastrofou v histórii ľudstva. Oficiálne na jej následky zomrelo 125 tisíc ľudí, ďalšie milióny boli a sú radiáciou ovplyvnené. Betónový sarkofág, ktorý bol vybudovaný v priebehu šiestich mesiacov, však potrebuje posilniť. Ukrajina dokonca uvažuje o novom, pretože v súčasnom sa objavujú trhliny a rádioaktivita presakuje...

 Stav súčasného sarkofágu je alarmujúci. Preto sa predstavitelia viac než 50 krajín a organizácií na darcovskej konferencii ešte minulý týždeň v Kyjeve dohodli na príspevkoch na dobudovanie štítu nad zničeným reaktorom 4 v celkovej výške 550 miliónov eur. Ďalších 29 miliónov eur vyčlení podľa prísľubu prezidenta Viktora Janukovyča Kyjev. Projekt ráta s prekrytím reaktora a dočasného betónového sarkofágu definitívnym ochranným plášťom. Tento oceľový kryt by mal vraj vážiť 18 tisíc ton...

Černobyľská tragédia nastala celkom nevinne. V noci z 25. na 26. apríla 1986 sa mal uskutočniť obyčajný test. Keď však operátori zablokovali havarijný signál, ktorý by automaticky pri uzavretí prívodu pary na turbínu reaktor odstavil, začal sa sled udalostí, ktorý vyústil v katastrofu. Prvá explózia nastala asi minútu po zahájení testu. Vybuchla tu para, ktorá zdvihla tisíctonová uzáver reaktora a vypustila rádioaktivitu. Dovnútra reaktora zase prúdil vzduch a začal horieť grafit. Druhá explózia nastala kvôli vodíku, ktorý vznikal reakciou kovu palivových tyčí s vodou. Rádioaktivita unikala až do momentu postavenia sarkofágu o šesť mesiacov neskôr.

Špekuluje sa však o rôznych príčinách výbuchu reaktora, nielen o pochybeniach operátorov. Niektoré hovoria, že príčinou mohlo byť zemetrasenie, iní slabá bezpečnosť reaktora, ďalší nízka informovanosť operátorov o technických rysoch reaktora, ktoré mali byť technickým tajomstvom.

Kontaminovaných bolo viac než 200 tisíc km2 pôdy v Európe, do vzduchu uniklo 5 % rádioaktivity z reaktora. Ukrajinské úrady uvádzajú 125 tisíc mŕtvych v súvislosti s výbuchom. Najvyšším dávkam radiácie však bolo vystavených 200 tisíc záchranárov, vojakov a pracovníkov elektrárne, ktorí likvidovali vzniknutý požiar (31 z nich zomrelo niekoľko mesiacov po nehode, z toho 28 na následky ožiarenia, ďalších 19 v priebehu nasledujúcich rokov), 160 tisíc ľudí evakuovaných z uzavretej zóny a 270 tisíc ľudí žijúcich v kontaminovaných oblastiach.

+29 fotiek

Jadrová katastrofa v Černobyle, 26. apríla 1986

Za postihnutých však bolo označených celkovo 7 miliónov ľudí v Bielorusku, Rusku v Ukrajine. Sú to tri krajiny, ktoré najviac zasiahla katastrofa v Černobyle. Rádioaktívny odpad však dorazil aj do ďalších krajín Európy vrátane vtedyjšieho Československa. Podľa niektorých odhadov vypustila explózia do ovzdušia 4000-krát viac rádioaktívneho materiálu ako atomová bomba v Hirošime.

36 hodín po výbuchu bolo evakuované mestečko Pripjať aj s jeho asi 50 tisícmi obyvateľov. Počas nasledujúcich týždňov bolo z oblasti okolo elektrárne evakuovaných ďalších 70 tisíc ľudí z oblasti 30 km od Černobyľu. Celkovo však svoje domovy opustilo viac než 200 tisíc ľudí (niektorí hovoria až o 350 tisícoch). V tzv. mŕtvej zóne však naďalej ostáva žiť na vlastné nebezpečenstvo niekoľko stoviek ľudí.

V elektrárni fungovali 4 reaktory vystavané od 70. rokov. Po nehode v štvrtom z nich však postupne odstavili aj ostatné, výstavba piateho a šiesteho bloku sa zastavila. Prvý reaktor bol uzavrený v roku 1996, druhý 1991 a tretí 2000.