Bezpečnostná rada OSN v pondelok 25. marca prijala prvú rezolúciu od začiatku vojny v Pásme Gazy vlani v októbri, ktorá vyzýva na okamžité prímerie. To má trvať počas moslimského mesiaca ramadánu, ktorý sa končí 9. apríla. Za rezolúciu hlasovalo 14 krajín, Spojené štáty sa zdržali. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vyzýval USA na vetovanie rezolúcie a po hlasovaní uviedol, že Spojené štáty svojím postojom poškodia vojnové úsilie Izraela v boji proti palestínskemu hnutiu Hamasu v Gaze. Hamas podľa agentúry AFP prijatie rezolúcie privítal.
Bezpečnostná rada OSN počas súčasnej vojny v Pásme Gazy, ktorá sa začala 7. októbra teroristickým útokom hnutia Hamas na Izrael, schválila dve rezolúcie žiadajúce väčšiu humanitárnu pomoc či "humanitárne pauzy a koridory", žiadna doteraz ale nevyzývala na prímerie.
Text rezolúcie, ktorú navrhlo desať nestálych členov Bezpečnostnej rady, podľa denníka Haarec vyzýva na okamžitý pokoj zbraní v Pásme Gazy počas ramadánu, čo by malo viesť k trvalému prímeriu. Dokument tiež požaduje prepustenie všetkých rukojemníkov, ktorých drží Hamas v Gaze od októbrového útoku, keď v Izraeli zabil na 1 200 ľudí a asi 250 osôb uniesol. Stovku prepustil počas doteraz jediného prímeria v tejto vojne koncom novembra.
Denník Haarec napísal, že prímerie v rezolúcii nie je podmienené prepustením rukojemníkov, ale obe výzvy sú spomenuté paralelne. Práve kvôli tomu krátko pred hlasovaním Netanjahu pohrozil, že odvolá cestu svojich vysokých úradníkov do Washingtonu, plánovanú na tento týždeň, ak USA rezolúciu nevetujú.
"Vo svetle zmeny amerického postoja sa premiér Netanjahu rozhodol zrušiť cestu delegácie do Washingtonu," oznámil Netanjahuov úrad po hlasovaní. Izraelskí činitelia mali v USA rokovať o Netanjahuovom pláne začať operáciu aj na juhu Pásma Gazy v oblasti Rafáhu, kde ale teraz prebýva v núdzových podmienkach na 1,5 milióna Palestínčanov. USA sa snaží Netanjahua od tejto operácie odradiť, ak civilistom nezabezpečí bezpečnú evakuáciu.
Izrael ďalej zasahuje v nemocnici Šífa v Gaze, zadržal 500 palestínskych radikálov
Izraelskí vojaci pri razii v nemocnici Šífa v meste Gaza, ktorá trvá už týždeň a stále pokračuje, zadržali preukázateľne už 500 členov radikálnych hnutí Hamás či Palestínsky islamský džihád. S odvolaním sa na vyjadrenie armády o tom dnes informoval server The Times of Israel. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze, ktoré ovláda Hamas, medzitým oznámilo, že od začiatku vojny vlani v októbri zomrelo kvôli bojom už vyše 32 300 Palestínčanov, z toho 107 za uplynulý deň.
V nedeľu armáda uvádzala, že z 800 podozrivých osôb, ktoré pri záťahu zadržala, sa u 480 potvrdilo, že sú členmi týchto islamistických hnutí, proti ktorým vedie Izrael v Pásme Gazy vojnu v odvete za októbrové teroristické útoky.
Izraelské jednotky vstúpili do nemocnice Šífa, najväčšieho a jedného z mála doteraz funkčných zdravotníckych zariadení na izolovanom palestínskom území, už minulý pondelok. Odvtedy prehľadávajú rozsiahly komplex, ktorý je podľa tvrdenia Izraela napojený na sieť podzemných tunelov a slúži ako základňa pre bojovníkov Hamasu a ďalších islamistických skupín. Hamas aj zdravotnícky personál popierajú, že areál nemocnice zneužívajú na vojenské účely.
Hovorca armády Daniel Hagari neskôr uviedol, že operácia stále neskončila, keďže ďalší ozbrojenci Hamasu a Palestínskeho islamského džihádu zostávajú zabarikádovaní na niektorých oddeleniach nemocnice. "Hamas v Šífe strieľa z jednotky intenzívnej starostlivosti a z pôrodného oddelenia a vrhá výbušné zariadenia z oddelenia popálenín. Teroristi, ktorí sa ukrývajú v okolí nemocnice, pálili na našich vojakov z mínometov a spôsobili tak rozsiahle škody na nemocničných budovách," vyhlásil Hagari. Záťah v nemocnici podľa neho prebieha precízne a vojaci pri ňom postupujú s maximálnym ohľadom na pacientov a zdravotnícky personál. Hagari zároveň zopakoval bilanciu 170 zabitých palestínskych ozbrojencov, ktorú armáda uvádzala už v piatok.
Izrael varoval štyri európske krajiny pred uznaním nezávislého palestínskeho štátu
Izrael v pondelok 25. marca odkázal štyrom európskym krajinám, že ich plán na výhľadové uznanie palestínskeho štátu predstavuje "odmenu za terorizmus", ktorá by len znížila šance na vyjednanie riešenia izraelsko-palestínskeho konfliktu medzi oboma stranami. S odvolaním sa na vyjadrenie izraelského ministra zahraničia o tom informovala agentúra Reuters.
Španielsko v piatok oznámilo, že sa v mene mieru na Blízkom východe dohodlo s Írskom, Maltou a Slovinskom na prijatí prvých krokov, ktoré by viedli k uznaniu samostatného palestínskeho štátu na území Západného brehu Jordánu, ktoré v súčasnosti okupuje Izrael, a Pásma Gazy, kde Izrael teraz vedie vojnu proti hnutiu Hamas.
"Uznanie palestínskeho štátu po masakre zo 7. októbra je odkazom Hamasu a ďalším palestínskym teroristickým organizáciám, že vražedné teroristické útoky na Izraelčanov budú odmenené politickými gestami voči Palestínčanom," uviedol izraelský minister zahraničia Jisrael Kac na sieti.
"Konflikt bude možné vyriešiť len priamym rokovaním medzi oboma stranami. Akékoľvek snahy o uznanie palestínskeho štátu iba odďaľujú dosiahnutie riešenia a zvyšujú nestabilitu v regióne," dodal šéf izraelskej diplomacie bez spresnil, aké riešenie má na mysli.
Izrael, v ktorého súčasnej vláde zasadajú krajne pravicoví, nacionalistickí a ultraortodoxní politici, myšlienku palestínskej štátnosti dlhodobo odmieta. Dostáva sa tak čoraz viac do sporu so západnými mocnosťami na čele so Spojenými štátmi, ktoré síce podporujú jeho vojnový cieľ poraziť Hamas, ale chcú poznať diplomatický plán na povojnové usporiadanie.
Aj Hamas, ktorý v Pásme Gazy vládne už od roku 2007 a ktorý Izrael, USA i EÚ označujú za teroristickú organizáciu, mierovú dohodu s Izraelom odmieta. Vlani 7. októbra zosnoval krvavý teroristický útok, ktorý si v izraelskom pohraničí vyžiadal na 1 200 obetí, väčšinou medzi civilistami, a podnietil ničivú izraelskú odvetu v Pásme Gazy, ktorá trvá dodnes. Spolu s vojnou v Gaze eskalovalo tiež násilie a vojenská razie na Západnom brehu, kde Izrael udržiava rozsiahle židovské osady. Vrátane východného Jeruzalema, ktorý chcú Palestínčania za hlavné mesto svojho budúceho štátu, v nich žije asi 700-tisíc Židov.
Izrael tvrdí, že zabránil prepašovaniu pokročilých zbraní z Iránu na Západný breh
Izraelské bezpečnostné zložky nedávno zabránili pokusu o prepašovanie značného množstva pokročilých zbraní z Iránu na okupovaný Západný breh Jordánu. Podľa denníka The Times of Israel to v pondelok 25. marca oznámila izraelská tajná služba Šin Bet, podľa ktorej mali zbrane slúžiť na útok na Izrael. Izraelská armáda a Šin Bet odhalili údajne pašerácky plán počas výsluchov zadržaných Palestínčanov, ktorí boli podozriví z prípravy teroristických útokov. Z plánu vinia špeciálne jednotky iránskych revolučných gárd.
Do operácie bol podľa Izraela zapojený aj vysokopostavený činiteľ hnutia Fatah Munír Makdá, ktorý žije v palestínskom utečeneckom tábore Ajn Hilvá na juhu Libanonu neďaleko prístavu Sajdá. Makdá podľa izraelských služieb verboval Palestínčanov zo Západného brehu pre pašovanie zbraní. Hnutie Fatah ovláda palestínsku samosprávu, ktorá čiastočne spravuje Izraelom okupovaný Západný breh.
