783. deň na Ukrajine: Po ruskom vzdušnom útoku na Černihiv sú mŕtvi a ranení

Zdielať na

17.4.2024 Zahraničie

783. deň na Ukrajine: Po ruskom vzdušnom útoku na Černihiv sú mŕtvi a ranení

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Ruský útok na severoukrajinské mesto Černihiv si vyžiadal najmenej 16 obetí. Ďalších 61 osôb utrpelo zranenia. Mesto zasiahli tri rakety. Okrem iného poškodili niekoľko budov, mestskú infraštruktúru a aj autá. Ukrajina si podľa najnovších správ môže polepšiť už v júni a to vďaka českej iniciatíve vybaviť im muníciu. Podľa českého premiéra Petra Fialu má totiž prvá várka munície doraziť do krajiny práve v tomto období. Medzičasom sa ukrajinskej polícií za pomoci nemeckej strany podarilo vypátrať 161 detí unesených Rusmi na Ukrajine. Zatiaľ nie je jasné ako sa dostali do Nemecka a či žili v ruských rodinách.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Po ruskom vzdušnom útoku na Černihiv sú mŕtvi a ranení

Najmenej 16 ľudí zahynulo a ďalších 61 osôb vrátane troch detí bolo zranených pri ruskom vzdušnom údere na severoukrajinské mesto Černihiv. Na platforme Telegram to uviedla Štátna služba pre mimoriadne udalosti (DSNS). Záchranná operácia pokračuje a ďalší ľudia môžu byť pod troskami. Úrady vyzvali obyvateľov, aby darovali krv. Centrum Černihivu zasiahli podľa úradov tri ruské strely. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj reagoval slovami, že by sa niečo také nestalo, keby jeho krajina mala dostatok vybavenia na protivzdušnú obranu.

Starosta Černihivu Oleksandr Lomako v ukrajinskej televízii uviedol, že explózie zahriali mestom tesne po deviatej hodine ráno. Podľa serveru RBK-Ukrajina miestne médiá informovali o najmenej troch explóziách v tejto oblastnej metropole, ktorá sa nachádza niekoľko desiatok kilometrov od hraníc s Ruskom a Bieloruskom. "Nepriateľ podnikol tri raketové údery takmer v centre mesta," uviedol šéf oblastnej správy Vjačeslav Čaus na videu, zatiaľ čo v pozadí bolo počuť húkanie sirén záchranárskych áut.

Ukrajinské médiá zverejnili video, ktoré podľa nich zachytáva ruský vzdušný útok. Sú na ňom ľudia na autobusovej zastávke a nad mestom je vidieť dym. Náhle sa ozve zvuk letiacej strely, na zábere je vzápätí v diaľke vidieť explózie a v popredí ľudia snažiaci sa ukryť pri plote. Podľa serveru Dzerkalo težňa toto video zachytáva úder tretej rakety.

Rozhovor pre JOJ 24 s Andreou Najvirtovou, riaditeľkou neziskovej organizácie Človek v ohrození si môžete pozrieť tu:

Z Náhorného Karabachu sa začali sťahovať ruské jednotky

Ruské jednotky sa začali sťahovať z oblasti Náhorného Karabachu, potvrdil v stredu 17. apríla hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Podľa ruskej agentúry TASS reagoval na otázky novinárov ohľadom utorkových informácií azerbajdžanských médií o sťahovaní Rusov z regiónu, nad ktorým Baku vlani v septembri po bleskovej vojenskej ofenzíve prevzalo kontrolu. Väčšina tamojších etnických Arménov utiekla. Rusko vyslalo do Karabachu vojakov, ktorí mali zabrániť ďalším bojom, v roku 2020.

Azerbajdžanská agentúra APA v utorok 16. apríla večer napísala, že začal proces sťahovania ruského mierového kontingentu z Karabachu a prví vojaci spoločne s vojenskou technikou opustili územie kláštora v okrese Kelbadžar. "Áno, je to naozaj tak," povedal dnes hovorca Kremľa Peskov novinárom na otázku, či sa Rusi naozaj z regiónu sťahujú.

Azerbajdžan a Arménsko zviedli v posledných troch desaťročiach dve vojny o Náhorný Karabach, čo je región medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, v ktorom ale historicky žilo väčšinovo arménske obyvateľstvo. Boje v 90. rokoch si vyžiadali asi 30-tisíc mŕtvych a skončili sa víťazstvom Arménov. V roku 2020 si boje vyžiadali asi 6 500 obetí, Azerbajdžan množstvo území dobyl.

Na vojenskom letisku pri meste Džankoj na anektovanom Kryme horelo

Na vojenskom letisku v meste Džankoj na Ruskom anektovanom ukrajinskom polostrove Krym v noci horelo a boli odtiaľ počuť výbuchy, informovali dnes podľa serveru BBC News kanály na platforme Telegram. Úrady sa k tomu nevyjadrili. Ukrajinská vojenská rozviedka HUR okrem toho na facebooku oznámila, že sa jej v hĺbke Ruska pri meste Samara podarilo zničiť vrtuľník Mi-8. Podobné tvrdenia nemožno priamo nezávisle overiť.

Ukrajinský web Obozrevatel.com s odvolaním sa na svoje zdroje napísal, že aj u Džankoja na Kryme išlo o operáciu ukrajinských síl a HUR. Podľa jeho informácií sa pri útoku podarilo zničiť niekoľko vrtuľníkov a tri batérie protivzdušnej obrany. Ani toto tvrdenie sa nedá overiť. O požiari na letisku predtým napísal okrem iného telegramový kanál Krymský vetrík, podľa ktorého niekoľko ohnísk rozsiahlych požiarov zachytil pred štvrtou hodinou ranného miestneho času (pred treťou SELČ) satelit.

Rusi nevrátia Ukrajine anektovaný Krym, mier bude drahý, povedal Fico

Rusi nikdy nevrátia Ukrajine anektovaný polostrov Krym a neodídu z východoukrajinského Donbasu, povedal v stredu 17. apríla premiér Robert Fico. Uznávanie princípu územnej celistvosti je v prípade Ukrajiny podľa neho len teóriou medzinárodného práva, prípadný mier bude drahý a Rusi vojensky vyhrávajú.

"Z hľadiska medzinárodného práva každý z nás uznáva územnú celistvosť inej krajiny, suverenitu, nedotknuteľnosť hraníc. To je pekná teória medzinárodného práva. Hovorím ale, že Rusi nikdy nevrátia Krym, Rusi nikdy neodídu z Donbasu a Luhansku,“ uviedol Fico pred poslancami európskeho výboru. Slovenský premiér dlhodobo kritizuje stratégiu západných krajín ohľadom Ukrajiny brániacej sa už vyše dva roky ruskej invázii.

Podľa Fica Ukrajina stráca každým dňom územie. "Rusko v rámci ofenzívy získalo ďalšie územie. Ukrajina nemá vojenskú kapacitu a vojenskú silu. Vojenské riešenie to nemá a ani to nikdy nebude mať, len bude o 100-tisíc mŕtvych viac na jednej a druhej strane. Jediné, čo by pomohlo, keby tam vtrhlo NATO, to je tretia svetová vojna,“ tvrdil Fico.

Ukrajinské drony podľa médií útočili na letecké preteky v ruskom Tatárstane

Ukrajinské drony v stredu 17. apríla zaútočili na fabriku na bombardéry Tu-22 a Tu-160 v ruskom Tatárstane, uviedla s odvolaním sa na svoje zdroje z rozviedok agentúra Unian. Médiá predtým informovali, že dve dopravné letiská v Tatárstane dnes na niekoľko hodín obmedzili prevádzku. Ruský letecký úrad Rosavícija to vysvetlil bližšie nešpecifikovanými bezpečnostnými dôvodmi, no viaceré ruské telegramové kanály uviedli, že opatrenie súviselo s dronovými útokmi.

Prevádzka bola dočasne obmedzená po siedmej hodine ráno moskovského času na letisku v Kazani a Nižnekamsku v Tatárskej autonómnej republike a tiež v Nižnom Novgorode, centre Nižegorodskej oblasti. Približne o tri hodiny neskôr Rosaviacija obmedzenia odvolala. Podľa Unian sa ukrajinským dronom podarilo zasiahnuť Kazaňské letecké výrobné združenie, kde sa vyrábajú bombardéry Tu-22 a Tu-160. V areáli fabriky sa ozvali okolo desiatej hodiny dopoludnia miestneho času výbuchy, uviedla agentúra. O prípadných škodách nenapísala.

Prvú muníciu v rámci českej iniciatívy by Kyjev mohol získať v júni

Prvú muníciu obstaranú v rámci českej iniciatívy by mohla Ukrajina získať v júni, uviedol dnes po rokovaní v sídle NATO český premiér Petr Fiala. Šéf NATO Jens Stoltenberg zdôraznil, že Ukrajina potrebuje silnejšiu protivzdušnú obranu. O väčšej a efektívnejšej pomoci Ukrajine hovorili aj ďalší účastníci stretnutia, holandský premiér Mark Rutte a predsedníčka dánskej vlády Mette Frederiksenová.

"Ukrajina je v ťažkej situácii a potrebuje našu podporu viac, ako kedykoľvek predtým," vyhlásil český premiér. "Chceme nájsť nové spôsoby, ako pomôcť," dodal. Ako doplnila jeho dánska kolegyňa Mette Frederiksenová, dodávky munície a protivzdušných systémov Kyjeva sú teraz najdôležitejším cieľom pre všetky členské štáty NATO. Štvorica kolektívne privítala rozhodnutie Nemecka poskytnúť Kyjevu ďalší protivzdušný systém Patriot.

Fiala na tlačovej konferencii po viac ako polhodinovom rokovaní rovnako spomenul, že vďaka českej iniciatíve sa už podarilo zohnať 500-tisíc kusov delostreleckej munície. Na takmer 200-tisíc už sú zmluvy, ďalších 300-tisíc kusov je Česko schopné veľmi reálne zabezpečiť, dodal premiér, ktorý do Bruselu dorazil z Washingtonu. Tam sa tento týždeň stretol okrem iného s americkým prezidentom Joe Bidenom.