Zatiahnuté
Bratislava
Leopold
15.11.2024
Cesta Rumunskom na vlastnej koži - Záver...
Zdielať na

Cesta Rumunskom na vlastnej koži - Záver...

Tak a je to tu! Nastal čas lúčenia. Po dvoch týždňoch strávených v lone neskrotnej rumunskej divočiny zdvihli Jojkári kotvy a ukončili svoju Romania Adventure 2011. Toto je posledný časť z denníka reportéra JOJky Jozefa Kačmáryho.

Celú cestu všetko podrobne sledovala naša kamera.Do Rumunska sa vydalo auto televízie JOJ, stránky noviny.sk a s posádkou Novín: Jozefom Kačmárym a Emanuelom Sochorom.

Náš štáb pátral aj po skutočnom príbehu "krvilačného" grófa

PREDPOSLEDNÝ DEŇ - 29. jún (streda)

Pomerne skoro ráno sme všetci vstali, asi okolo 8h, raňajky, zbalili sme veci a dohodli sme sa, že ešte by sa nám zišlo natočiť brodenie džípov cez poriadne blato a úplne ideálne aj s použitím navijákov. Krátko po vyrazení nás čakal a doslova vítal poriadny brod. Takmer každý obul gumáky a bol pripravení.

Všetky džípy sa riadne ponorili do blata, pri niektorých bolo potrebné použiť aj očakávané navijáky. O to nám vlastne išlo. Odložili sme kamery, no niektorí boli tak zablatení, že museli umyť svoje autá v neďalekej riečke, pri ktorej sme poslednú noc campovali.

Pokračujeme ďalej smerom na mesto PETROSANI, kde si dávame pauzu kvôli prázdnym žalúdkom a internetu. Časť partie zostane v podniku dokončovať pracovné veci, ostatní sa vybrali na prehliadku mesta. Cca po 2 hodinách nasadáme do áut. Pred mestom CALAN si Eman všimne na ľavej strane krásny horizont. Vodiči nemajú na výber a musia opäť do kopcov. No v diaľke sa blíži riadna búrka.

Rýchlo sme sa skoordinovali, zoradili, potočili a pokračujeme na mesto BRAD. To už sme pomaly aj na spiatočnej ceste smerom na Slovensko. Za mestom BRAD začíname hľadať miesto na camp. Podarí sa – krásna malá lúčka, z časti obkľúčená malými kopcami – ideálne miesto na nocľah a konečne aj varenie dlho očakávaného a dlho pripravovaného gulášu. Rozložíme stany, ohník a časť zrejme našich gazdiniek ( René, Filip ) sa pustili do prípravy gulášu. Neuveriteľné sa stáva skutočnosťou. Medzi tým všetkých otravuje s fľaškou jeden z oslávencov. Všetko ide podľa predstáv, fľaška zlikvidovaná, na guláši si takmer „každý“ pochutnal. Pár odpadlíkov ešte potiahni asi do jednej rána a prichádza čas na spánok.


POSLEDNÝ DEŇ - 30. jún (štvrtok)

Ráno ako každé – pre niekoho ťažké, pre niekoho ťažšie...Všetko zbalíme a prichádza spoločné rozhodnutie, že ideme smerom k maďarskej hranici, čiže zrejme už domov. Vyrazíme smerom na sever cez lesné cesty, opäť niečo pre off-road.

Ani nevieme ako a zrazu sa ocitáme opäť v meste BRAD. Cca taká 3-hodinová strata času, ale utešili sme sa aspoň tým, že to bol zrejme náš posledný lesný off-road. Vlastne lesný ani nie, lebo podľa mapy to boli cesty, ktoré nás mali dostať tam, kam sme potrebovali. Tuším sme všetci znova pochopili, že mapy nám veľmi nepomohli, nie to sa pýtať ešte domácich ako sa dostaneme tam a tam. Nie je to prvýkrát, čo sme sa presvedčili o tom, že domáci vedia málo aj o svojom okolí, kde sami žijú.

Potom sme už neriskovali a využili normálne cesty – rozumej asfaltky i keď mále kde boli. Hladko sme prešli až za mesto ORADEA, kde sme dali krátky stop na pumpe. To sme boli už len pár km od rumunsko - maďarskej hranice. O 17h sme ju hladko prešli a všetci sme začali veriť tomu, že ešte vo štvrtok večer sa vyspíme, no v spacákoch vo svojich obývačkach....

Približne o 21h sme dorazili do Košíc na námestie priamo na Hlavnú. Všetci autá elegantne zoradili. Pristavovali sa aj okoloidúci, niektorí zo zvedavosti, iní kvôli fotkám. Padli posledné rozhovory, lúčenie, medzitým sa dohodla chata, kde sa stretnú všetci členovia výpravy. No a už nám nič nebránilo otočiť kľúčikom vo svojich domovoch. TAKÉ BOLO NAŠE NEZABUDNUTEĽNÉ RUMUNSKO...

Cieľom bola humanitárna a kultúrna pomoc pre chudobných Slovákov žijúcich v Rumunsku za výraznej podpory a asistencie Slovenského Červeného kríža v Prešove. Ale taktiež priblížiť život Slovákov v tejto krajine.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy