820. deň vojny na Ukrajine: Najväčší nápor Rusi vyvíjajú na Charkove
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
UKRAJINA / Rusko pokračuje vo svojom nápore na Charkov. Pri poslednom útoku tam zahynuli najmenej siedmi ľudia a 16 utrpelo zranenia. Strely tentokrát dopadli na halu miestnej tlačiarne. Ide už o 15. fatálny útok na druhé najväčšie mesto Ukrajiny. Práve na Charkov ruské sily zosilnili svoje útoky a otvorili tak novú severo-východnú frontu. Rusko podniklo útok z okolia miest Vovčansk a Lypci, kde obsadilo niekoľko ukrajinských dediniek.
Konecký: Úspech summitu NATO bude závisieť aj od pražskej schôdzky ministrov
Úspech júlového summitu Severoatlantickej aliancie vo Washingtone bude závisieť aj od priebehu neformálneho stretnutia ministrov zahraničných vecí krajín NATO, ktoré sa budúci týždeň uskutoční v Prahe. Hlavnou témou bude Ukrajina. Novinárom to vo štvrtok povedal vrchný riaditeľ sekcie bezpečnostnej a multilaterálnej politiky na Ministerstve zahraničných vecí (MZV) ČR David Konecký, informuje pražská spravodajkyňa TASR. Konecký podotkol, že tento formát je v Aliancii novinkou, zatiaľ sa uskutočnil len dvakrát – v Nemecku a Nórsku. Schôdzka je podľa neho špecifická tým, že nemá žiadnu agendu a nebude mať ani žiaden formálny výstup. Ministri sa teda na ničom oficiálne nedohadujú ani nič neodsúhlasia. "Tento formát umožňuje diskusiu medzi ministrami, ktorá prebieha vo veľmi diskrétnom kruhu. Bude tam minimum ľudí, ktorí ministrov sprevádzajú. Môžu teda hovoriť aj o veľmi citlivých veciach, o ktorých by na formálnom rokovaní nediskutovali," priblížil Konecký. Aj spôsob riadenia debaty preto bude podľa neho veľmi špecifický. Podľa informácií TASR bude na rokovanie v najužšom formáte v miestnosti vytvorený zo stoličiek kruh a medzi politikmi nebude žiaden stôl. Okrem Stoltenberga a ďalšej osoby tam budú len ministri. Politici sa stretnú budúci štvrtok na Pražskom hrade, kde ich čaká spoločenský program. Ešte predtým bude predseda českého Senátu hostiť diskusiu s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom a šéfom českej diplomacie Janom Lipavským. Na hrade bude potom podľa Černínskeho paláca príležitosť na neformálne rozhovory ministrov aj o témach, na ktoré by inak nemali priestor. Hovorca rezortu Daniel Drake podotkol, že výsledkom týchto neformálnych rokovaní bývajú rôzne spoločné iniciatívy ministrov, na ktorých sa počas neformálnych rozhovorov dohodnú. Na oficiálnych stretnutiach na to podľa neho nie je priestor. V piatok predpoludním čaká ministrov hlavná schôdzka v Černínskom paláci. Jej priebeh potom zhodnotí generálny tajomník, Lipavský a tiež americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. Témou bude okrem Ukrajiny aj dôležitosť vynakladania najmenej dvoch percent HDP zo strany každej členskej krajiny na obranu a tiež rozširovanie vzťahov Aliancie v Indopacifiku. Konecký dodal, že schôdzka má pre ČR veľký význam. Česko chce podľa jeho slov ukázať, že sa chce aktívne podieľať na politickom riadení Aliancie a je pripravené do toho aj investovať. Pre krajinu je to podľa jeho slov tiež potvrdením, že je spoľahlivým členom Aliancie, ktorý má v tejto chvíli bezprecendentne silné záruky svojej bezpečnosti.
V Rusku zatkli zástupcu náčelníka generálneho štábu
V Rusku zatkli ďalšieho vysokopostaveného generála, tentoraz náčelníka hlavnej správy komunikácií ozbrojených síl generálporučíka Vadima Šamarina. Ten je súčasne zástupcom náčelníka generálneho štábu Valerija Gerasimova. Oznámil to na svojom webe list Kommersant. Nemenovaný zdroj z justície denníka povedal, že generál je podozrivý z machinácií, a že po domovej prehliadke bol predvedený na výsluch k vojenským vyšetrovateľom federálnej kriminálnej ústredne. Správu o zadržaní generála potvrdil posádkový vojenský súd, ktorý ho vzal do väzby, informovala štátna tlačová agentúra TASS. Generál je obvinený z prijatia obzvlášť veľkého úplatku, čo znamená viac ako milión rubľov. Za to v Rusku hrozí až 15 rokov väzenia a pokuta stonásobku prijatého úplatku. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov sa pred novinármi vyjadril, že "boj proti korupcii je sústavná práca, a nie kampaň". "Podrobnosti povedať nemôžem, ale nejde o žiadnu kampaň," dodal. Ruský prezident Vladimir Putin nedávno vymenil ministra obrany. Sergej Šojgu, ktorý 12 rokov ministerstvo viedol, je teraz tajomníkom bezpečnostnej rady, a novým ministrom sa stal doterajší vicepremiér Andrej Belousov, ekonóm bez vojenských skúseností. Analytici tento krok vnímajú ako súčasť stratégie Kremľa s cieľom zlepšiť efektívnosť ruskej vojnovej ekonomiky v čase, keď ruské invázne vojská už viac ako dva roky bojujú na Ukrajine. Súdiac podľa zatýkania stratégie zahŕňa vykorenenie korupcie pri zadávaní veľkých vojenských zákaziek, napísal už skôr Reuters.
Vojna na Ukrajine
Rusko: EÚ naplno pocíti odvetu pre využitie zmrazených aktív na pomoc Ukrajine
Európska únia naplno pocíti ruskú odvetu za jej plán použiť príjmy zo zmrazených ruských aktív na pomoc Ukrajine. Vo štvrtok to vyhlásila hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová. TASR píše podľa agentúry Reuters. Moskva tvrdí, že takéto konanie je nezákonné a podkopáva základy celosvetového finančného systému. "Hovoríme o ďalšom pokuse o legalizáciu krádeže na štátnej úrovni," dodala Zacharovová. Diplomati členských krajín EÚ sa v utorok v Bruseli na zasadnutí Rady EÚ zhodli, že výnosy zo zmrazených ruských aktív v Únii sa použijú na nákup zbraní pre Ukrajinu a na jej obnovu. Ročné výnosy zo zmrazených ruských aktív dosahujú približne tri miliardy eur. Podľa odobreného scenára sa na nákup zbraní pre Ukrajinu prostredníctvom Európskeho mierového nastroja (EPF) použije 90 % výnosov. Zvyšných 10 % by sa malo prostredníctvom rozpočtu EÚ použiť na projekty týkajúce sa obnovy Ukrajiny. Prvú miliardu eur by Ukrajina mohla získať už v júli tohto roka. O využití zmrazených ruských aktív na pôde EÚ v prospech Kyjeva sa hovorí od vypuknutia ruskej agresie proti Ukrajine v roku 2022. Únia si je vedomá skutočnosti, že siahnuť na zmrazené aktíva predstavuje komplikácie z pohľadu medzinárodného práva. S výnosmi zo zmrazených aktív však môže nakladať slobodnejšie. O využívaní zmrazených aktív diskutujú aj v USA. Spojené štáty sa snažia nájsť spôsob, ako v budúcnosti získať príjmy z týchto aktív, napríklad poskytnutím pôžičky. Tá by podľa nich mohla Ukrajine v najbližšom období poskytnúť až 50 miliárd amerických dolárov. O tejto téme sa diskutuje aj v skupine G7. Schopnosť Ruska uplatniť podobné odvetné opatrenia v prípade, že západní lídri zabavia jeho zmrazené aktíva, sa znížila v dôsledku poklesu zahraničných investícií. Namiesto toho však môže siahnuť na financie súkromných investorov.
Švédsko poskytne Ukrajine ďalších 6,5 miliardy eur vojenskej pomoci
Švédsky premiér Ulf Kristersson v stredu oznámil, že jeho krajina poskytne ďalších 6,5 miliardy eur vojenskej pomoci na nasledujúce tri roky Ukrajine. TASR informuje podľa agentúry DPA. "Táto podpora pomôže financovať dlhodobé dodávky vojenského materiálu a nákup nového materiálu pre priame dodávky od obranného sektoru Ukrajine," uviedol Kristersson v posolstve pre Ukrajincov po tom, čo v Štokholme ohlásil ďalší balík pomoci. "Záležitosť Ukrajiny je aj záležitosťou Švédska," upozornil vo videozázname na sociálnej sieti X. Od začiatku plnohodnotnej vojenskej invázie Ruska na Ukrajinu pred viac než dvoma rokmi Švédsko zostavilo už dovedna 15 balíkov vojenskej pomoci pre Kyjev, pripomenul švédsky premiér. Nová obranná pomoc sa bude vzťahovať na obdobie troch rokov, od roku 2024 do roku 2026. Podľa vlády v Štokholme bude celková hodnota sľubovanej vojenskej i civilnej pomoci Švédska predstavovať sto miliárd švédskych korún (9,3 miliardy eur). "S ruskou inváziou na Ukrajinu je bezpečnostná situácia v Európe najhoršia od druhej svetovej vojny," uviedla švédska vláda vo vyhlásení. Za nový balík pomoci Štokholmu už poďakoval aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Neutrálne Švédsko sa stalo členskou krajinou Severoatlantickej aliancie (NATO) práve z dôvodu ruskej invázie a je jedným z najväčších podporovateľov Ukrajiny.
Cherson aj Belgorod boli opäť pod paľbou; útoky sa zaobišli bez zranených
Mesto Cherson na juhu Ukrajiny bolo vo štvrtok ráno terčom paľby ruskej armády. Informoval o tom gubernátor Chersonskej oblasti Roman Mročko. V správe zverejnenej na sieti Telegram Mročko dodal, že explózie sa ozývali z častí mesta priľahlých k rieke Dneper. Mročko súčasne sumarizoval, že za posledných 24 hodín ruské jednotky ostreľovali metropolitnú oblasť Chersonu sedemkrát, pričom spôsobili materiálne škody. Podľa agentúry AFP terčom raketových útokov ukrajinskej armády bolo zasa vo štvrtok ráno aj ruské mesto Belgorod ležiace neďaleko hraníc s Ukrajinou. Podľa predbežných informácií k obetiam na životoch a zraneným nedošlo, informoval gubernátor oblasti Viačeslav Gladkov. Ruské ministerstvo obrany neskôr uviedlo, že systémy protivzdušnej obrany v sektore nad Belgorodskou oblasťou za uplynulú noc reagovali na paľbu ukrajinskej armády z raketových systémov Oľcha a Vampire a zničili aj tri drony.