862. deň na Ukrajine: Európania sú skeptickí, že Ukrajina vyhrá vojnu

KYJEV / Členské štáty NATO sa rozhodli vyslať do Kyjeva svojho osobitného vyslanca, ktorý bude mať za úlohu koordinovať politickú a praktickú podporu Severoatlantickej aliancie v čase, keď sa Ukrajina naďalej bráni proti totálnej invázii ruskej armády. Pre agentúru DPA túto správu potvrdil hovorca NATO. Zatiaľ čo väčšina Ukrajincov verí, že Kyjev vo vojne s ruskými inváznymi silami zvíťazí, obyvatelia európskych krajín sú skeptickejší. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Európskej rady pre zahraničné vzťahy (ECFR) zverejneného v stredu 3. júla, ktorý sa uskutočnil v máji v 14 krajinách EÚ – Slovensko medzi nimi nie je.

+257 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Toto oznámenie sa objavilo krátko pred summitom NATO vo Washingtone, ktorý sa uskutoční 9. až 11. júla. Očakáva sa, že lídri členských štátov na ňom formálne prijmú plán na koordináciu vojenskej pomoci Ukrajine v rámci formálnej misie s názvom Bezpečnostná pomoc a výcvik NATO pre Ukrajinu (NSATU).

Nateraz nie je jasné, kto bude pridelený na nový post v Kyjeve. Ďalšie podrobnosti budú zverejnené po oficiálnom výberovom konaní, povedal hovorca a potvrdil plány, o ktorých informoval denník aj Wall Street Journal. NATO má oficiálne zastúpenie v Kyjeve už takmer desať rokov, vrátane styčnej kancelárie a informačného a dokumentačného centra, ktoré existuje od konca 90. rokov 20. storočia. Tento úrad udržiava aj kontakty s ukrajinskými ministerstvami a zameriava sa na podporu politického a praktického dialógu a spolupráce.

Misia NSATU predstavuje vôbec prvé poskytnutie tohto typu pomoci Kyjevu v rámci oficiálnych štruktúr NATO. Doteraz členské krajiny Aliancie koordinovali svoju pomoc prostredníctvom neformálnej Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny vedenej Spojenými štátmi.

Európski členovia Aliancie sa však obávajú, že v prípade návratu Donalda Trumpa do funkcie amerického prezidenta by angažovanosť zo strany USA pri podpore obranyschopnosti Ukrajiny mohla poklesnúť. 

Ukrajinci zničili 11 vzdušných cieľov, Rusko útočilo na letisko v Poltave

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila v noci na stredu (3. 7.) päť rakiet a šesť bezpilotných lietadiel vypustených ruskými silami. Ruské ministerstvo obrany zasa oznámilo, že uskutočnilo raketový útok na letisko v meste Poltava ležiacom v strednej Ukrajine. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na ukrajinské a ruské zdroje.

Ukrajinské vzdušné sily na platforme telegram uviedli, že zostrelili jednu riadenú strelu Iskander-K a štyri riadené strely Ch-59. Zostrelili aj päť dronov typu Šáhid a jeden prieskumný dron Orlan-10. Dodali, že ruské sily sa pri nočných a ranných útokoch zamerali najmä na Dnepropetrovskú oblasť.

Prečítajte si tiež

861. deň na Ukrajine: Rusko tvrdí, že na ukrajinskom letisku zničilo päť stíhačiek

​Podľa ruského rezortu obrany letisko v Poltave zasiahla raketa systému Iskander, v dôsledku čoho bol zničený ukrajinský bojový vrtuľník Mi-24. Tlačová služba ministerstva obrany zverejnila videozáznam z útoku. Ide o druhý útok na letisko v Poltavskej oblasti v priebehu tohto týždňa, pripomenula agentúra Reuters.

Rusko v stredu (3. 7.) útočilo dronmi a raketami aj na ukrajinské mesto Dnipro, kde prišli o život najmenej štyria ľudia a 34 utrpelo zranenia, uviedol gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak. Podobné útoky v Charkovskej oblasti si vyžiadali jednu obeť a štyroch zranených.

V NATO je dohoda o poskytnutí vojenskej pomoci Kyjevu za 40 miliárd

Členské štáty Severoatlantickej aliancie (NATO) sa dohodli, že na budúci rok poskytnú Ukrajine vojenskú pomoc vo výške 40 miliárd eur. Týždeň pred summitom NATO vo Washingtone to v stredu pre agentúru Reuters potvrdil nemenovaný európsky diplomat. S návrhom zaistiť 40 miliárd eur ročne na financovanie vojenskej pomoci pre Ukrajinu prišiel generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorý členské štáty požiadal, aby v podpore Kyjeva nepoľavovali a udržiavali ju na rovnakej úrovni ako po začiatku ruskej invázie.

Prečítajte si tiež

860. deň na Ukrajine: Ukrajina odrazila útoky Ruska na dediny v Doneckej oblasti

​Lídri krajín NATO podľa zdroja budúcoročnú pomoc oficiálne schvália na zasadnutí vo Washingtone, ktoré sa koná 9. až 11. júla. Agentúra DPA s odvolaním sa na svoje zdroje v Aliancii napísala, že Stoltenberg spojencov nepresvedčil, aby sa zaviazali k viacročnému finančnému plánu na podporu Ukrajiny.

Nový holandský premiér prisľúbil podporu Ukrajine

Nový holandský premiér Dick Schoof v stredu prisľúbil, že bude pokračovať vo finančnej, vojenskej a politickej podpore Ukrajiny. Vo svojom prvom príhovore v novej funkcii tiež kritizoval Rusko. "Nemali by sme byť naivní. Len pár hodín letu odtiaľto prebieha strašná vojna, v ktorej Rusku na ľudských životoch nezáleží," povedal počas svojho príhovoru v parlamente Schoof.

Nový premiér zároveň prisľúbil, že splní cieľ vynakladať dve percentá hrubého domáceho produktu na obranu. Túto hranicu stanovila Severoatlantická aliancia (NATO), ktorú už čoskoro vo funkcii generálneho tajomníka povedie Schoofov predchodca Mark Rutte. Po svojej utorkovej (2. 7.) inaugurácii Schoof povedal skupinke novinárov, že hlavná hrozba pre Holandsko jednoznačne prichádza z východu. "Možno pre to, že som bol šéfom spravodajských služieb, mám trochu väčšie obavy ako ostatní," poznamenal.

Európania sú skeptickí, že Ukrajina vyhrá vojnu, tvrdí prieskum ECFR

Zhruba tretina až polovica opýtaných si myslí, že vojna sa skončí vyjednávaním. Zo skúmaných krajín EÚ prevládal názor o víťazstve Ukrajiny len v Estónsku (38 percent). Naopak o víťazstve svojej krajiny je presvedčená väčšina Ukrajincov (58 percent). Iba jedno percento Ukrajincov si myslí, že Rusko vojnu vyhrá, zatiaľ čo 30 percent predpokladá, že vojna sa najpravdepodobnejšie skončí rokovaniami.

Prečítajte si tiež

859. deň na Ukrajine: Ruské útoky na južnej a východnej Ukrajine si vyžiadali najmenej desať mŕtvych

​Pokiaľ ide o výdavky na obranu, údaje ukázali, že občania väčšiny krajín sú proti ich zvyšovaniu - s výnimkou Poľska, kde to podporuje 53 percent opýtaných, ako aj Estónska (45 percent), Švédska (41 percent) a Nemecka (40 percent). Väčšina Európanov je však naďalej za podporu Ukrajiny inými spôsobmi – napríklad poskytovaním technickej pomoci a zvýšením dodávok zbraní a munície. Len v Bulharsku (63 percent), Grécku (54 percent) a Taliansku (54 percent) väčšina respondentov považuje zvýšenie dodávok munície a zbraní na Ukrajinu za "zlý nápad".

Európania sú tiež rozdelení v otázke prijatia Ukrajiny do EÚ. Najpriaznivejšie sú tomu naklonení v Portugalsku, Estónsku, Švédsku, Španielsku a Poľsku, najskeptickejší sú obyvatelia Nemecka, Bulharska, Česka a Francúzska. Takmer dve tretiny Ukrajincov (64 percent) sa podľa prieskumu domnieva, že členstvo v EÚ je pre budúcnosť ich krajiny rovnako dôležité ako členstvo v NATO.

Ukrajina rokuje o dodávkach plynu z Azerbajdžanu do EÚ

Kyjev si chce totiž zachovať úlohu tranzitnej krajiny a pomôcť západným susedom zaistiť ich energetickú bezpečnosť, uviedol v stredu v rozhovore pre Bloomberg ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dohoda o nahradení ruského plynu azerbajdžanským je jedným z návrhov, o ktorých diskutujeme, uviedol Zelenskyj pre Bloomberg News. "Teraz sa tým zaoberajú predstavitelia vlády," povedal.

Cez Ukrajinu sa aj napriek viac ako dvom rokom plnohodnotnej vojny s Ruskom stále do Európy prepravuje takmer 15 miliárd kubických metrov (m3) ruského plynu ročne. To je však len zlomok zo 150 miliárd m3 plynu, ktorý prúdil plynovodmi pred vojnou. Ukrajinskí predstavitelia už jasne dali najavo, že Kyjev nepredĺži dohodu s ruským Gazpromom. Jej platnosť vyprší na konci tohto roka.