897. deň na Ukrajine: EÚ považuje ukrajinský vpád do pohraničia v Rusku za legitímne právo na obranu

KYJEV / Európska únia považuje vpád ukrajinských ozbrojencov do pohraničnej Kurskej oblasti za legitímne právo na obranu vo vojne proti Rusku. Boje medzi ukrajinskými a ruskými silami v Kurskej oblasti na západe Ruska pokračovali vo štvrtok (8.8) už tretím dňom. Prokyjevské sily na ruské územie vtrhli ešte v utorok (6.8) ráno, pričom do bojov podľa ruskej armády nasadili asi 1000 vojakov, ozbrojené vozidlá a tanky. Bojuje sa v okolí ruského mesta Sudža.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Ukrajina "má právo brániť sa" proti Rusku, a to vrátane "zasiahnutia nepriateľa na jeho území", uviedol vo štvrtok hovorca šéfa európskej diplomacie Josepa Borrella. Zároveň zopakoval, že EÚ plne podporuje Ukrajinu v jej "legitímnej obrane proti agresii" a bude jej naďalej poskytovať politickú, finančnú, humanitárnu aj vojenskú pomoc.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa ani vo štvrtok priamo nevyjadril k situácii v pohraničí, iba vyzdvihol ozbrojené sily za ich schopnosť "prekvapiť" a dosiahnuť výsledky. "Dôkazom toho je bojisko, kde naši vojaci nielenže odolali presile okupantov, ale ničia ju spôsobom, ktorý je nevyhnutný na ochranu Ukrajiny - nášho štátu a nezávislosti," poznamenal Zelenskyj vo videu na platforme Telegram, ktoré zverejnil pri príležitosti predstavenia novej digitálnej aplikácie na zníženie administratívnej záťaže pre armádu.

Podľa agentúry Reuters sa zdá, že ukrajinská armáda nateraz zvolila stratégiu úplného mlčania v súvislosti s dianím v Kurskej oblasti, kde ruské úrady vyhlásili výnimočný stav. Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) tvrdí, že ukrajinské jednotky postúpili až desať kilometrov na ruské územie, táto informácia však potvrdená nebola, dodala agentúra AP.

Zástupca hovorcu generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa Farhán Hak v stredu vyhlásil, že spolu s vývojom v ruskom pohraničí vzniklo riziko, že dôjde k "alarmujúcej eskalácii krízy". OSN podľa neho chce, aby sa situácia čo najviac zmiernila.

Prečítajte si tiež

896. deň na Ukrajine: Ukrajina tvrdí, že zaútočila na ostrov v Čiernom mori ovládaný Ruskom

​V Kurskej oblasti pokračujú boje medzi ruskými a ukrajinskými silami

Ruské ministerstvo obrany vo štvrtok uviedlo, že jeho vojaci pokračujú v "ničení" ukrajinských ozbrojených jednotiek, pričom v snahe zatlačiť ich späť využívajú vzdušné, raketové a delostrelecké útoky. Ruskí vojaci podľa ministerstva "maria pokusy" o prienik hlbšie do Kurskej oblasti.

"Nepriateľ nepostúpil ani len o meter, naopak ustupuje. Vybavenie nepriateľa a jeho bojové sily sú aktívne ničené. Dúfame, že v blízkej budúcnosti... bude nepriateľ zastavený," uviedol zástupca gubernátora Kurskej oblasti Andrej Belostockij.

Ruský prezident Vladimir Putin označil v stredu ukrajinské útoky v Kurskej oblasti za provokáciu. Kyjev sa oficiálne k cezhraničnému útoku neprihlásil, no poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak uviedol, že Moskva si zaň môže sama. Biely dom odmietol dianie v Kurskej oblasti komentovať a uviedol, že oslovil Ukrajinu, aby situácii lepšie porozumel.

AP upozorňuje, že tvrdenia Ruska o útokoch ukrajinských síl v Kurskej oblasti nemožno nezávisle overiť. V prípade ich potvrdenia by išlo o najrozsiahlejší cezhraničný vpád do Ruska od začiatku invázie vo februári 2022. Kyjev by sa mohol takto snažiť prinúť Rusko, aby k hraniciam nasadilo záložné sily a oslabiť tak ruské operácie v Doneckej oblasti. Podobná operácia by tiež mohla zlepšiť morálku ukrajinských síl, konštatuje AP.

K predchádzajúcim cezhraničným vpádom do pohraničnej Kurskej a Brianskej oblasti sa prihlásili prokyjevské skupiny zložené z ruských občanov bojujúcich na strane Ukrajiny. Niektorí ruskí vojenskí blogeri však uviedli, že v Kurskej oblasti sú teraz nasadení ukrajinskí vojaci.

Prečítajte si tiež

895. deň na Ukrajine: Pri útoku na Belgorodskú a Kurskú oblasť zahynul jeden civilista

​Ukrajina žiada Mexiko, aby zatklo Putina, ak príde na inauguráciu prezidentky

Ukrajinské veľvyslanectvo v Mexiku požiadalo v stredu (7.8.) mexickú vládu, aby zadržala ruského lídra Vladimira Putina v prípade, že sa zúčastní na októbrovej inaugurácii novozvolenej mexickej prezidentky Claudie Sheinbaumovej, na ktorú ho pozvali. 

Ukrajinská ambasáda označila Putina za "vojnového zločinca". Mexiku sa zároveň poďakovala za to, že na zmienenú inauguráciu, ktorá sa bude konať 1. októbra, pozvalo aj ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. "Sme presvedčení, že mexická vláda by v každom prípade vyhovela medzinárodnému zatykaču tým, že by menovaného (Putina) odovzdala súdnemu orgánu OSN v Haagu," uviedlo ukrajinské veľvyslanectvo.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci 2023 zatykač na Putina a tiež na ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú. Podľa ICC existujú oprávnené dôvody domnievať sa, že obaja sú zodpovední za nezákonné deportácie obyvateľstva vrátane detí z okupovaných oblastí Ukrajiny do Ruska, čo sa považuje za vojnový zločin.

Rusko nie je členom ICC a jurisdikciu tohto súdu neuznáva. Mexiko však je členom ICC s náležitými povinnosťami: patrí tak medzi viac ako 120 štátov, ktoré majú povinnosť zadržať po vstupe na svoje územie každého, na koho bol vydaný zatykač ICC.

Pozvanie lídrov všetkých krajín, s ktorými má Mexiko diplomatické vzťahy, vrátane Ruska aj Ukrajiny, na inauguráciu označil dezignovaný minister zahraničných vecí Juan Ramón de la Fuente za "štandardný protokol". Či sa šéf Kremľa na inaugurácii osobne zúčastní, však dosiaľ nie je známe.

Sheinbaumová z vládnuceho ľavicového Hnutia národnej obrody (MORENA) zvíťazila v júnových voľbách, pričom drvivo porazila opozičnú kandidátku Xóchitl Gálvezovú. Šesťročného prezidentského úradu sa ujme 1. októbra, ako vôbec prvá žena v Mexiku. K zvoleniu jej blahoželal ako Putin, tak aj Zelenskyj.