919. deň na Ukrajine: Zelenskyj odvolal veliteľa vzdušných síl Mykolu Oleščuka

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

KYJEV / Počas ruských útokov v piatok (30.8.) v meste Charkov na východe Ukrajiny zahynuli najmenej štyria ľudia a 28 ďalších utrpelo zranenia. Európska komisia začína tiež hovoriť o tom, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Uviedol to v piatok (30.8.) minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) po neformálnom zasadnutí ministrov obrany Európskej únie (EÚ) v Bruseli. Naďalej podporovať Ukrajinu je nielen správne, ale aj v záujme Európy a transatlantického spoločenstva, vyhlásil v piatok (30.8.) český prezident Petr Pavel na úvod konferencie Globsec v Prahe.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

Zelenskyj odvolal veliteľa vzdušných síl Mykolu Oleščuka

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal Mykolu Oleščuka z postu veliteľa ukrajinských vzdušných síl. Vyplýva to z dekrétu zverejneného v piatok na oficiálnej webovej stránke kancelárie ukrajinského prezidenta, informuje TASR podľa správ agentúr Reuters a AFP. Zelenskyj odvolanie Oleščuka oznámil aj na sociálnych sieťach. Vo zverejnenom videopríhovore uviedol, že k tomu pristúpil v snahe "posilniť" ukrajinské vojenské vedenie. "Rozhodol som sa nahradiť veliteľa vzdušných síl... Som nekonečne vďačný všetkým vojenským pilotom," uviedol Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore zverejnenom krátko po dekréte.

Prezident nešpecifikoval presný dôvod odvolania. Povedal však, že je potrebné chrániť ľudí a vojakov a posilniť veliteľskú úroveň armády. Ukrajinský generálny štáb uviedol, že povinnosti veliteľa vzdušných síl bude dočasne vykonávať generálporučík Anatolij Kryvonožka, veliteľ vzdušných síl operačnej jednotky Stred. Tlačové agentúrý poukazujú na to, že k odvolaniu Oleščuka prišlo niekoľko dní po nehode stíhačky F-16 od západných spojencov pri odrážaní ruského útoku. Stíhačka havarovala v pondelok, pričom pilot zahynul. Ukrajinská armáda neuviedla presnú príčinu nehody, no uviedla, že k nej prišlo, keď sa stíhačka blížila k ruskému cieľu.

Oleščuk nedávno oznámil, že s vyšetrovaním nehody pomáhajú Ukrajine aj partneri zo Spojených štátov. Nemenovaný americký predstaviteľ pre agentúru Reuters uviedol, že sa nezdá, že by nehodu zapríčinila ruská paľba. Možnými príčinami, ktoré sa prešetrujú, sú pritom podľa neho chyba pilota alebo mechanické zlyhanie.
Dodávku prvých stíhačiek F-16 od západných spojencov na Ukrajinu oznámil Zelenskyj začiatkom augusta. Ich dodanie bolo považované za veľký míľnik v boji Ukrajiny proti invázii Ruska, pripomína agentúra Reuters.

Pri ruskom bombovom útoku na Charkov zahynuli najmenej 4 ľudia

Počas ruských útokov v piatok (30.8.) v meste Charkov na východe Ukrajiny zahynuli najmenej štyria ľudia a 28 ďalších utrpelo zranenia. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. Charkov je druhé najväčšie mesto Ukrajiny a leží približne 40 kilometrov od ruských hraníc. Jednotky Ruska ho bombardujú už od začiatku invázie vo februári 2022. "Okupanti zabili dieťa priamo na detskom ihrisku," napísal na platforme Telegram primátor Charkova Ihor Terechov. Dodal, že najmenej traja ďalší ľudia zahynuli pri zásahu a následnom požiari výškovej budovy v inej štvrti mesta.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Syniehubov ozrejmil, že pri útokoch bolo zranených najmenej 28 ľudí a na mieste zasahujú zdravotníci. Prezident Volodymyr Zelenskyj po útoku opätovne vyzval západných spojencov, aby povolili útoky ich zbraňami vojenské letecké základne na území Ruska. "K útokuby nedošlo, keby naše obranné sily mali možnosť zničiť ruské vojenské lietadlá tam, kde sú umiestnené," uviedol Zelenskyj na Telegrame. Moskva popiera, že by sa zámerne zameriavala na civilistov, no počas počas dva a pol roka trvajúcej invázie na Ukrajine po jej útokoch zahynuli alebo utrpeli zranenia už tisíce ľudí.

Kaliňák: Aj v Bruseli si uvedomujú, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie

Európska komisia začína tiež hovoriť o tom, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie. Uviedol to v piatok (30.8.) minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer-SD) po neformálnom zasadnutí ministrov obrany Európskej únie (EÚ) v Bruseli, informuje bruselský spravodajca TASR. Kaliňák vyjadril sklamanie, že k tomuto stretnutiu nedošlo v Budapešti, ako to bolo plánované pod taktovkou maďarského predsedníctva v Rade EÚ. Takéto "trestanie" zo strany Bruselu považuje za "detské" a neférové. Tiež sa pýtal, ako chce reagovať EÚ na najnovšie informácie o napadnutí plynovodu Nord Stream 2.

"My by sme mali mať odvahu povedať, že čo sú to za informácie o Nord Streame? Je to európska infraštruktúra. Neviem, že by niekto dal zelenú na to, aby sa tolerovali útoky na európsku energetickú infraštruktúru. Ako to vyriešime? Alebo to momentálne odkladáme len preto, že sme v spore s Ruskom, ktoré napadlo Ukrajinu? Je to zvláštne a dáva to do budúcnosti precedensy, ktoré sú neprijateľné," uviedol. Spresnil, že ho predovšetkým zaráža, že EÚ bola "úplne ticho" a nereagovala na informácie z Nemecka o možnej ukrajinskej stope v súvislosti s výbuchom plynovodu. Kaliňák dodal, že otvorene diskutoval aj o ďalších problémoch a správaní ukrajinskej strany, ktoré súvisia najmä s blokovaním dodávok ropy či nejakými sankciami, ktoré môžu mať dopad na EÚ. Tomu treba podľa neho zabrániť. "Ak my máme pomáhať z našich zdrojov, nemôžu ich opatrenia zasahovať naše ekonomické záujmy," vysvetlil.

Minister zdôraznil, že v Bruseli sa otvorene hovorilo aj o tom, že niektorá pomoc pre Ukrajinu nie je vždy efektívna. Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell na úvod rokovaní naznačil možnosť zvýšiť súčasný počet ukrajinských vojakov, 60.000, ktorí v Únii dostávajú vojenský výcvik. Kaliňák v tom nevidí perspektívu a spresnil, že Slovensko sa sústredí na humanitárnu časť výcviku, na odmínovanie, možno výcvik medicínskeho personálu. Zároveň upozornil na problém, že "nie ten istý počet ukrajinských účastníkov skončí výcvik, ako ho začne", čo znamená, že sa stráca efektivita tohto úsilia. Kaliňák skonštatoval, že ak premiér Robert Fico (Smer-SD) pred rokom hovoril, že vojna na Ukrajine nemá vojenské riešenie a jeho rétorika bola označená ako proruská, dnes v podobnom duchu hovorí už aj eurokomisia, konkrétne Borrell, podľa ktorého je vojenské riešenie "problematické", čo ho napĺňa optimizmom, že EÚ k tomu mierovému riešeniu nakoniec dospeje.

"Dnes je to už aj stanovisko eurokomisie, že áno, vojenské riešenie to nemá. Urobili sa chyby, že nezačali vlani rokovania o mieri a dnes sa to k tomu neblíži. Preto ten tlak na rokovania musí byť vedený na obe strany, ruskú aj ukrajinskú. Aby sa začali tie názory približovať. Operácia v Kursku vyzerá, že sa od toho rokovacieho stola skôr vzďaľujeme," dodal Kaliňák.

Pavel na Globsecu: Musíme zotrvať v podpore Ukrajiny, potrebné je zjednotiť sa

Naďalej podporovať Ukrajinu je nielen správne, ale aj v záujme Európy a transatlantického spoločenstva, vyhlásil v piatok (30.8.) český prezident Petr Pavel na úvod konferencie Globsec v Prahe. Podľa neho stále existuje priestor, aby sa pre Kyjev robilo viac a aby sa účinnejšie presadzovali sankcie proti Rusku, informuje osobitný spravodajca TASR. "Na Ukrajine čelíme dlhodobému konfliktu s nejasným výsledkom, avšak čas môže byť v prospech Ukrajiny a jej spojencov - ale iba ak sa zjednotia a poučia z posledného dva a pol roka vojny," vyhlásil Pavel. Rusko si podľa neho naďalej myslí, že svoj prístup nemusí meniť. Na dosiahnutie spravodlivého a trvácneho mieru je potrebné naďalej poskytovať Ukrajine dostatočnú a predvídateľnú podporu, zdôraznil český prezident.

Ruskú agresiu označil za "cynickú". Rusko podľa neho musí pochopiť a dospieť do bodu, že pokračovať v tejto "scestnej" vojne proti Ukrajine už nie je v jeho záujme. "Žijeme v stále viac konfliktnom svete, ale aj napriek tomu verím, že medzinárodný poriadok založený na pravidlách a spolupráci prospieva nielen Západu, ale všetkým členom medzinárodnej komunity," poznamenal. Kontinentálna Európa podľa Pavla stojí pred štrukturálnymi a ekonomickými výzvami. Spomenul pritom nízku sebestačnosť v oblasti kritických surovín, liekov alebo polovodičov, ktorá bráni hospodárskemu vývoju.

Pri nočných ruských útokoch sa zranilo deväť osôb

Pri nočných ruských útokoch na ukrajinskú Sumskú oblasť sa v noci zranilo najmenej deväť ľudí. Moskva pri útoku použila najmä drony, pričom sa zamerala na viaceré ukrajinské regióny. V piatok (30.8.) o tom informovali miestne úrady a ukrajinské vzdušné sily. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters a vyhlásenia na účte ukrajinských vzdušných síl na sociálnej sieti Telegram. Letecký útok na mesto Sumy na severovýchode Ukrajiny okrem viacerých zranení spôsobil aj požiar. Regionálne úrady obyvateľov vyzvali, aby zostali vnútri a zatvorili okná.

Drony zasiahli priemyselný objekt aj v susednej Poltavskej oblasti. Miestny gubernátor Filip Pronin uviedol, že na mieste nie sú žiadni zranení. Ukrajinské vzdušné sily taktiež ozrejmili, že v noci zostrelili 12 ruských dronov. Celkovo ich Rusko vypustilo 18, pričom štyri sa podľa Ukrajiny zrútili samy. Protivzdušná obrana zasahovala v piatich ukrajinských oblastiach. Okrem bezpilotných lietadiel Rusko pri útoku použilo aj balistickú raketu Iskander-M.

Borrell: Výcviková misia EÚ nebude prebiehať na Ukrajine

Výcvik ukrajinských vojakov v rámci misie Európskej únie by sa mal uskutočňovať čo najbližšie k vojnou zmietanej krajine, ale nie na jej území. Dohodli sa na tom ministri obrany členských krajín počas neformálneho stretnutia v Bruseli, informoval šéf zahraničnej politiky EÚ Josep Borrell. TASR píše podľa agentúry Reuters. V súčasnosti prebieha výcvik ukrajinských síl v Nemecku a Poľsku a misia sa začala ešte v novembri 2022. Ministri sa podľa Borrella dohodli aj na snahe o prípravu 75.000 ukrajinských vojakov do konca roka. Doteraz ich bolo vycvičených 60.000.

Už pred stretnutím Borrell uviedol, že v súčasnosti neexistuje v otázke možného presunu výcviku na Ukrajinu zhoda medzi všetkými 27 členskými štátmi. Estónsko, Francúzsko, Švédsko či Litva sa podľa DPA vyjadrili v prospech tohto plánu, zatiaľ čo niektoré ďalšie krajiny na čele s Nemeckom a Maďarskom sa obávajú z možnej eskalácie konfliktu.
Ministri v piatok (30.8.) diskutovali aj o predĺžení spomínanej misie do roku 2026 a o podmienkach, za akých môže Ukrajina používať západné zbrane na ruskom území. Témou stretnutia bola aj vojenská misia EÚ Aspides na ochranu obchodnej lodnej dopravy v Červenom mori pred útokmi húsíjských militantov v Jemene.