Skoro jasno
11°
Bratislava
Jarolím
30.9.2024
951.deň na Ukrajine: Rusko zaútočilo na Kyjev dronmi
Zdielať na

951.deň na Ukrajine: Rusko zaútočilo na Kyjev dronmi

Zdroj: TASR

KYJEV / Ukrajinská protivzdušná obrana úspešne ochránila v noci na pondelok 30. 9. hlavné mesto Kyjev, keď zneškodnila všetky útočiace ruské drony, oznámili miestni predstavitelia.

Rusko zaútočilo v noci na pondelok na Kyjev v niekoľkých vlnách. Ukrajinská protivzdušná obrana zničila alebo neutralizovala prostriedkami elektronického boja všetky drony vypálené smerom na hlavné mesto, oznámil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na sociálnej sieti Telegram. "Letecký poplach v hlavnom meste trval viac než päť hodín," uviedol Popko. Dodal, že podľa predbežných informácií neboli hlásené nijaké škody ani obete.

Ukrajinská protivzdušná obrana neskôr informovala, že Rusko v noci zaútočilo na územie Ukrajiny celkovo so 73 dronmi a troma raketami. Ukrajinskej obrane sa podarilo zneškodniť 67 dronov a jednu raketu. Celkovo pritom obrana zasahovala okrem Kyjeva v ďalších desiatich ukrajinských oblastiach vrátane tých, ktoré obklopujú Kyjevskú oblasť.

Rusko podniklo v septembri viacero vzdušných útokov na Kyjev. Tieto útoky si vyžiadali desiatky civilných obetí a ruské sily sa pri nich zamerali na ukrajinskú energetickú, vojenskú a dopravnú infraštruktúru. Moskva odmieta, že by sa jej sily pri útokoch na Ukrajine zameriavali na civilistov, pripomína Reuters.

Ruské sily údajne dobyli dedinu Nelipivka v Doneckej oblasti

Ruské sily údajne obsadili dedinu Nelipivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Oznámilo to v pondelok podľa agentúry Interfax ruské ministerstvo obrany, napísala agentúra Reuters. Tvrdenie nedokázala bezprostredne overiť, informuje TASR.

Obec Nelipivka sa nachádza vedľa mesta Niu-Jork, ktoré ruská armáda dobyla ešte koncom augusta. Pred spustením celoplošnej ruskej invázie žilo v Nelipivke takmer 1000 ľudí. Dobytá dedina sa zároveň nachádza v bezprostrednej blízkosti mesta Toreck, ktoré je jedným z dôležitých centier ukrajinskej obrany na Donbase.

Prvé dva roky od začiatku invázie v roku 2022 zaznamenalo Rusko v tejto časti Donbasu postup iba o niekoľko kilometrov. V uplynulých mesiacoch však pomaly postupuje na Toreck.

Od pádu kľúčovej obce Avdijivka vo februári tohto roka sa zároveň ruským silám darí prelamovať ukrajinskú obranu aj južne od Torecka a postupujú smerom do Pokrovska, ktoré je kľúčovým logistickým uzlom ukrajinskej armády. Ukrajina sa postup Ruska pokúsila spomaliť začiatkom augusta, keď vpadla do ruskej Kurskej oblasti.

Reuters pripomína, že ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že taktickým cieľom ruskej armády na Ukrajine je dobytie celého Donbasu. V súčasnosti Rusko okupuje približne 80 percent tohto regiónu, ktorý sa skladá z ukrajinskej Doneckej a Luhanskej oblasti. Moskva v roku 2022 oznámila ich anektovanie po zmanipulovanom referende.

Členovia NATO by sa nemali nechať zastrašiť rétorikou Putina, hovorí Stoltenberg

Členovia NATO by sa nemali nechať odstrašiť od poskytovania ďalšej vojenskej pomoci Ukrajine vyhrážkami použitím jadrových zbraní zo strany ruského prezidenta Vladimira Putina, povedal v pondelok odchádzajúci generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg. Stoltenberg reagoval na ruského prezidenta, ktorý v stredu predstavil návrhy novej jadrovej doktríny, ktoré by Moskve umožnili použiť jadrové zbrane aj v reakcii na rozsiahly letecký útok s účasťou alebo podporou štátu, ktorý vlastní jadrové zbrane.

Ukrajina už dlho nalieha na Západ, aby jej povolil používať zbrane pri útokoch na ciele hlboko v Rusku. Šéf Kremľa však varoval, že v takom prípade by to Moskva považovala za vstup krajín NATO do vojny s Ruskom"Zakaždým, keď sme posilňovali našu podporu novými typmi zbraní, tankami, strelami s dlhým doletom alebo stíhačkami F-16, Rusi sa nám v tom snažili zabrániť," uviedol Stoltenberg.

"Neuspeli a ani tento posledný príklad by nemal zabrániť spojencom NATO v podpore Ukrajiny," dodal generálny tajomník NATO, ktorý v utorok po desiatich rokoch skončí v tejto funkcii.

Stoltenberg zdôraznil, že najväčším rizikom pre NATO by bolo víťazstvo Putina na Ukrajine. Akékoľvek vyjednané ukončenie vojny bude podľa šéfa NATO musieť zahŕňať bezpečnostné záruky pre Ukrajinu od západných mocností, predovšetkým od USA.

Odchádzajúci šéf NATO dodal, že si nemyslí, že je možné zmeniť Putinov názor týkajúci sa Ukrajiny, avšak je možné "zmeniť jeho kalkuláciu tým, že ukážeme, že náklady na pokračovanie vojny sú také vysoké, že je pre neho lepšie sadnúť si a akceptovať Ukrajinu ako suverénny nezávislý štát".

Súvisiace články

Najčítanejšie správy