NA VLASTNEJ KOŽI. Skutočná tvár Južného Sudánu

Preletieť kus sveta na stretnutie s vysokými vládnymi predstaviteľmi, ktorí jednoducho neprídu, by v našich končinách znamenalo nepredstaviteľné faux pas. Rovnakú situáciu na svojej zahraničnej ceste v Južnom Sudáne okúsil aj minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.

Namiesto ministrov na Mikuláša Dzurindu čakal v Jube len štátny tajomník. Novo nadviazané diplomatické vzťahy s Južným Sudánom to však nepoznačilo. Šéf slovenskej diplomacie neprišiel na prázdno – priviezol vyše tony humanitárnej pomoci.

+2 fotky

Južný Sudán - chudoba a hlad

Návšteva kliniky v Tereke

Najsilnejším zážitkom však bola návšteva kliniky v Tereke, ktorá funguje aj vďaka peniazom zo Slovenska. Na naše pomery zaostalá klinika, fungujúca pod taktovkou organizácie Magna Deti v núdzi, je útočiskom pre asi 50 000 chorých z okolia. Denne tu dokážu ošetriť až 100 pacientov.

Voda z rieky je nebezpečná

"Najväčším problémom je malária, ale aj hnačky a parazity. Chýbajú nám latríny. Vodu čerpáme priamo z rieky. Mnohí po nej ochorejú," priznáva laboratórna technička. Tunajší personál preto pracuje 24 hodín denne 7 dní v týždni. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa striktne dodržiava doba pobytu tri mesiace.

Pocity depresie aj silného povzbudenia

"Prvé dojmy boli zmiešané. Musím sa priznať, že to boli pocity depresie, ale aj silného povzbudenia. To povzbudenie prevládlo," povedal minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda.

Podpora zdravotníctva však nie je jedinou, ktorá po rokoch občianskych vojen pomáha Juhosudáncom postaviť sa na nohy. Posun vpred prinášajú aj školské a poľnohospodárske projekty.

ISIFA