965. deň na Ukrajine: Ruský útok na prístav v Odese si vyžiadal jednu obeť

KYJEV / Jedna osoba zahynula a ďalších osem utrpelo zranenia v pondelok 14. 10. pri ruskom útoku na prístav v meste Odesa na juhu Ukrajiny, ktorý poškodil dve civilné lode a sklad obilia. Uviedli to ukrajinské úrady.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Jedným zo zasiahnutých plavidiel bola obchodná loď Optima, ktorá sa plaví pod vlajkou Palau, napísal podpredseda ukrajinskej vlády Olexij Kuleba v príspevku na platforme Telegram. Pripomenul, že túto loď aj minulý týždeň poškodila balistická strela. "Prístavná infraštruktúra sa opäť stala cieľom nepriateľa. Jedna osoba zahynula a osem ďalších utrpelo zranenia," uviedol gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper. Kuleba dodal, že išlo o civilistov. Dvaja z nich sú podľa Kipera vo vážnom stave.

Ukrajina informovala, že Rusko podniklo za uplynulé tri mesiace 60 útokov na prístavy, pri ktorých bolo poškodených alebo zničených 22 civilných lodí a takmer 300 zariadení prístavnej infraštruktúry.

Ukrajina informuje o noci bez ruských dronov

Ukrajina po prvý raz za posledných 48 dní nečelila v noci útokom ruských bezpilotných lietadiel Šáhed. Napísali to ukrajinské servery s odvolaním sa na hovorcu letectva Jurija Ihnaťa a ďalšie zdroje.

Prečítajte si tiež

964. deň na Ukrajine: Ukrajina požiadala o prešetrenie správ o poprave ukrajinských zajatcov

​Naposledy krajina zažila noc bez úderov dronov na konci augusta, poznamenal web RBK-Ukrajina, podľa ktorého by príčinou pauzy mohol byť okrem iného nedávny ukrajinský útok na ruský sklad s dronmi v Krasnodarskom kraji. Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo dobytie ďalšej ukrajinskej obce - konkrétne dediny Levadne, ktorá leží v Záporožskej oblasti.

Kyjev možné dôvody pokojnejšieho nočného neba nad Ukrajinou nekomentoval, poznamenal server Ukrajinska pravda. Oleksandr Musijenko z ukrajinského Centra pre vojensko-právny výskum podľa RBK-Ukrajina vidí dve možné príčiny.

"Prvým faktorom je, že Ukrajina minulý týždeň úspešne udrela na jeden zo skladov so šáhedmi v dedine Okťabrskij pri Jusku, čo má určitý efekt. Druhým je, že Rusko teraz potrebuje určitú pauzu, aby (ich) mohlo povedzme začať využívať a hromadiť viac," uviedol Musijenko.

Putin sa vraj chystá na summit G20 v Brazílii, Kyjev pripomína zatykač ICC

Ukrajinský generálny prokurátor Andrij Kostin má informácie, že ruský prezident Vladimir Putin sa v novembri možno zúčastní na summite skupiny G20 v Brazílii. Kostin preto vyzval príslušné úrady, aby vykonali príkaz na Putinovo zatknutie v prípade, že do Brazílie naozaj pricestuje.

Prečítajte si tiež

963. deň na Ukrajine: Ukrajinské „Benátky“ sú vystavené neustálym útokom ruských dronov

​Medzinárodný trestný súd (ICC) v Haagu vydal na Putina zatykač v marci 2023 - zhruba rok po ruskom vpáde na Ukrajinu. ICC vtedy obvinil Putina i ruskú ombudsmanku pre ľudské práva Mariju Ľvovovú-Belovovú z vojnového zločinu, ktorým je deportácia ukrajinských detí do Ruska. Rusko obvinenia z vojnových zločinov popiera a Kremeľ zatykač ICC považuje za neplatný.

Na otázku, či bolo prijaté rozhodnutie o tom, že Putin sa zúčastní na stretnutí lídrov 20 popredných svetových ekonomík, hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v pondelok novinárom odpovedal záporne s tým, že keď takéto rozhodnutie padne, novinári sa to dozvedia.

Ukrajinský generálny prokurátor Kostin pripomenul, že Brazília ako zmluvná strana Rímskeho štatútu ICC má povinnosť Putina zadržať, ak by pricestoval na summit G20. Kostin zdôraznil, že pre medzinárodné spoločenstvo je dôležité, aby bolo jednotné a bralo Putina na zodpovednosť. Upozornil súčasne, že ak tak Brazília neurobí, zrodí sa precedens, keď lídri obvinení zo zločinov budú môcť cestovať beztrestne.

Prečítajte si tiež

962. deň na Ukrajine: Pri ruskom útoku v Odeskej oblasti zahynuli štyria ľudia

​Brazília poslala Putinovi štandardnú pozvánku na summit, ktorý sa bude konať 18. a 19. novembra v Riu de Janeiro. Zatiaľ však nemá správy o tom, či Putin naozaj pricestuje. Kancelária hlavného prokurátora ICC záležitosť odmietla komentovať. Hovorca ICC zopakoval, že zmluvné strany a iní partneri majú povinnosť vykonávať rozhodnutia ICC, vrátane zatýkacích rozkazov.

Medzi šiestimi ruskými predstaviteľmi, na ktorých sa vzťahuje zatykač ICC, sú okrem Putina a Ľvovovej-Belovovej aj exminister obrany Sergej Šojgu a vysokopostavení velitelia ruskej armády Viktor Sokolov a Sergej Kobyľaš, ktorí sú obvinení z vedenia útokov proti ukrajinským civilistom.

Putin v septembri tohto roka vykonal štátnu návšteva Mongolska, ktoré ho nezatklo, aj keď je zmluvnou stranou Rímskeho štatútu. Ukrajina toto konanie Mongolska kritizovala ako úder zasadený medzinárodnej justícii. Minulý rok sa veľa diskutovalo aj o možnosti zatknúť Putina počas summitu BRICS v Južnej Afrike, ku ktorému sa ruský prezident napokon pripojil len online.