966. deň na Ukrajine: Zelenskyj predstavil svoj "víťazný plán"

Zdielať na

16.10.2024 Zahraničie

966. deň na Ukrajine: Zelenskyj predstavil svoj "víťazný plán"

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predstavil v stredu 16. 10. svoj dlho očakávaný tzv. víťazný plán, ktorého cieľom je posilniť pozíciu Ukrajiny dostatočne na to, aby sa skončila vojna s Ruskom. Ak sa podľa neho plán uskutoční teraz, koniec vojny bude možné dosiahnuť najneskôr v budúcom roku. Jedným z bodov plánu je pozvánka do NATO.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

"Víťazný plán Ukrajiny je plánom posilnenia našej krajiny a našich pozícií. Aby sme boli dostatočne silní na ukončenie vojny," povedal Zelenskyj v ukrajinskom parlamente. Rusko si podľa neho neželá spravodlivý mier, Kyjev preto musí zmeniť celkové podmienky, na čo však potrebuje jednotu Ukrajincov i zahraničných partnerov.

Plán má podľa Zelenského päť bodov a tri tajné dodatočné body. Okrem bezodkladnej pozvánky do Severoatlantickej aliancie k ním patrí posilnenie ukrajinských vojenských a obranných kapacít. Plán počíta tiež s pokračovaním ukrajinskej vojenskej operácie v ruskej Kurskej oblasti a Kyjev navrhuje aj nasadenie "komplexného balíka nejadrových strategických odstrašujúcich prostriedkov" na Ukrajine.

Kyjev okrem toho navrhuje svojim partnerom dohodu o spoločnej obrane a neskôr spoločnom využívaní kritických zdrojov na Ukrajine. Ukrajinskí vojaci by tiež mohli po skončení vojny nahradiť určité jednotky USA v Európe, uviedol Zelenskyj. Vo vystúpení pred poslancami znova vyzval západné krajiny, aby povolili Ukrajine použiť dodané zbrane dlhého dosahu na územiach okupovaných Ruskom a na ruskom území. Kritizoval aj Čínu, Irán a Severnú Kóreu za podporu Moskvy v jej invázii.

Ukrajinský líder zároveň vylúčil odovzdanie akéhokoľvek územia svojej krajiny Rusku. Riešenie podľa neho nie je v zamrznutom konflikte a nespočíva v "obchode s územím alebo zvrchovanosťou Ukrajiny".

Svoj plán víťazstva chce Zelenskyj predstaviť aj na summite EÚ vo štvrtok 17. 10.

Ukrajina by pozvánku do NATO privítala ešte pred Bidenovým odchodom z úradu

Ukrajina by chcela pozvánku do Severoatlantickej aliancie (NATO) dostať skôr, ako americký prezident Joe Biden odíde z Bieleho domu. Odôvodňuje to tvrdením, že by tým Biden za sebou zanechal vhodný odkaz. Uviedla to Natalija Galibarenková, ukrajinská veľvyslankyňa pri NATO.

"Úprimne veríme, že to môže byť súčasťou odkazu aktuálnej americkej administratívy," povedala Galibarenková počas utorkového rozhovoru v sídle ukrajinskej misie pri NATO. Zároveň uviedla, že Kyjev sa nedožaduje okamžitého začatia prístupových rokovaní, ale iba formálnej pozvánky, ktorá by vyslala silný odkaz. Na otázku, kedy Ukrajina pozvánku očakáva, odpovedala: "Čím skôr, tým lepšie."

Pred americkými prezidentskými voľbami, ktoré sa uskutočnia 5. novembra, pociťuje Ukrajina veľkú neistotu, keďže Washington jej poskytuje najväčšiu vojenskú pomoc. Demokratická kandidátka Kamala Harrisová signalizovala pokračovanie podpory Ukrajine, ale jej presnú podobu neuviedla. Republikánsky kandidát Donald Trump sa v tejto súvislosti jednoznačne nevyjadril.

Ak by sa Ukrajina stala súčasťou NATO pod vedením USA, vzťahoval by sa na ňu aj pakt vzájomnej obrany, podľa ktorého sa útok na jedného člena chápe ako útok na všetky členské štáty. Prístupový proces by však mohol trvať roky. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v poslednom období jasne deklaroval, že pozvánku do NATO považuje za súčasť svojho "víťazného plánu".

Podľa Moskvy by potenciálne členstvo Ukrajiny v NATO legitimizovalo vojnu, Ukrajina zase trvá na tom, že sa členom aliancie potrebuje stať v záujme svojej ochrany pred prípadnou budúcou ruskou agresiou. Galibarenková v interview objasňovala aj postoj Kyjeva. "Ak povieme, že pozvánka je na stole, pre Ruskú federáciu by to znamenalo konečný verdikt... takže už nemôžete zvýšiť stávky v súvislosti s touto témou," uviedla Galibarenková.

NATO opakovane deklarovalo, že Ukrajina sa stane jeho členským štátom a jej cesta do aliancie je nezvratná. Zároveň však upozornilo, že Kyjev do NATO nemôže vstúpiť, kým je vo vojne, a neuviedlo ani možný časový harmonogram pre Ukrajinu.

Väčšina členských štátov vrátane USA zatiaľ nejaví ochotu v tejto fáze pozývať Ukrajinu do aliancie. Podľa minulotýždňového vyjadrenia popredného predstaviteľa americkej administratívy, ktorý s novinármi hovoril pod podmienkou anonymity, sa v tejto veci postoj Washingtonu nezmenil.

Obyvateľom mesta Kupiansk nariadili evakuáciu

Ukrajinské úrady nariadili v utorok 15. 10. evakuáciu mesta Kupiansk a troch ďalších lokalít v Charkovskej oblasti z dôvodu postupujúcich ruských síl, ako aj problémov súvisiacich s blížiacou sa zimou. Okrem Kupianska, dôležitého železničného uzla na rieke Oskil, sa evakuácia týka napríklad aj obce Borova, ktorá leží južnejšie v tejto oblasti, a to neďaleko taktiež logisticky významného mesta mesta Izium. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov povedal, že evakuácia z týchto miest je povinná s tým, že najhoršia je aktuálne situácia práve v zmienenom Kupiansku.

"Na východnom brehu rieky Oskil, ktorá rozdeľuje toto mesto, už nemôžeme zaručiť obnovenie dodávok elektriny, kúrenia či vody z dôvodu neustáleho ostreľovania," povedal v štátnej televízii s tým, že tímy opravárov sa tam okamžite dostávajú pod ruskú paľbu. Dodal, že v oblastnej metropole Charkov boli zriadené evakuačné centrá.

Ruské sily aktuálne dosahujú čoraz väčší pokrok v snahe obsadiť Doneckú oblasť na východe Ukrajiny, kde postupujú smerom na západ a postupne dobývajú dediny. Aktívne sú v ostatých mesiacoch však aj v severnejšej Charkovskej oblasti, kde sa zameriavajú práve na Kupiansk. Ten dobyli v prvých týždňoch po spustení invázie na Ukrajinu z februára 2022, avšak ešte v tom istom roku sa toto mesto podarilo opäť získať ukrajinským silám.

Generálny štáb ukrajinskej armády informoval, že za posledných 24 hodín prebehlo v okolí Kupianska najmenej 19 bojov, z ktorých až sedem pokračovalo ešte aj utorok večer.

Ukrajina požiadala o zriadenie monitorovacej misie vo svojich prístavoch

Ukrajina požiadala Medzinárodnú námornú organizáciu (IMO) o zriadenie pozorovacej misie v prístavoch na svojom južnom pobreží v Odeskej oblasti. V stredu o tom informoval ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha. Požiadavka Ukrajiny prichádza v čase, keď Rusko zintenzívňuje útoky na ukrajinskú prístavnú infraštruktúru.

"V súvislosti so zvýšeným ruským terorom sa Ukrajina oficiálne obrátila na IOM, aby do prístavov okamžite vyslala medzinárodnú monitorovaciu misiu," uviedol Sybiha na brífingu v Odese po stretnutí so svojimi kolegami zo Nordicko-baltickej osmičky. Zdôraznil, že ruské útoky na prístavnú infraštruktúru, sklady obilia a civilné plavidlá ohrozujú globálnu potravinovú bezpečnosť.

Ukrajina je významným svetovým pestovateľom obilia a pred ruskou inváziou v roku 2022 vyvážala len cez Čierne more približne šesť miliónov ton obilia mesačne. Približne 85 percent ukrajinského vývozu potravín v súčasnosti opúšťa Ukrajinu práve z čiernomorských prístavov.

Rusko útoky na ukrajinské prístavy zintenzívňuje už viac ako tri mesiace. Ukrajinské orgány informovali, že za tento čas Moskva uskutočnila 60 útokov, pri ktorých bolo poškodených alebo zničených 22 civilných lodí a takmer 300 zariadení prístavnej infraštruktúry. Pri najnovšom útoku, ktorý sa udial v utorok na prístav v Odese, zahynula jedna osoba a ďalších osem utrpelo zranenia.

Po ruských útokoch už poisťovacie spoločnosti hlásili skokové zvýšenie nákladov na poistenie a zrušené rezervácie.