967. deň na Ukrajine: Ukrajina na ceste do NATO. Rutte potvrdil jednotnú podporu spojencov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRUSEL / Je jasné, že Ukrajina raz bude členom Severoatlantickej aliancie, je iba otázkou kedy, vyhlásil dnes generálny tajomník NATO Mark Rutte na úvod rokovania ministrov členských krajín aliancie v Bruseli. Pri dnešnej tretej osobnej schôdzke, ktorej predchádzali stretnutia v Kyjeve a v Londýne, chce Rutte ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského ubezpečiť o podpore a jednotnej pozícii všetkých spojencov. Zelenskyj by mal naopak nového šéfa NATO informovať okrem iného o dianí na fronte, kde Ukrajinci od februára 2022 čelia ruskej invázii.
"Chceme sa dostať do situácie, keď Zelenskyj a Ukrajina budú môcť začať rokovania s Ruskom z pozície silnejšieho," povedal Rutte. Aspoň dovtedy bude podľa neho aliancia Ukrajinu neochvejne podporovať.
Rutte tiež kritizoval bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka za jeho podporu Ruska vo vojne proti Ukrajine. Lukašenko je podľa šéfa NATO vo vzťahu s Ruskom tým slabším a jeho podpora by sa mala skončiť. Lukašenko svojimi krokmi škodí bieloruskému ľudu, uviedol Rutte na otázku novinára z tejto krajiny.
Vojna na Ukrajine
"Naša nerozhodnosť práveže eskaluje tento konflikt. Sila Ukrajincov na bojovom poli by bolo to, čo by Putina prinútilo k rozumnému vyjednávaniu. Teraz poľaviť, je ten najhorší moment. Rusko si teraz myslí, že je silné a tlačí. To je pre nás a Ukrajinu zlá vyjednávacia pozícia, " kriticky sa vyjadroval k Rutteho výrokom litovský prezident, Gitanas Nausėda.
"Všetci sme veľmi znepokojení dianím na Blízkom východe," povedal tiež Rutte s tým, že v konflikte medzi Izraelom a Iránom a jeho spojencami zomiera a trpí mnoho ľudí. Uviedol však, že NATO v tomto regióne ako organizácia nie je angažované a je potrebné sa venovať prednostne transatlantickým témam. "Nemôžeme vyriešiť všetko," konštatoval.
V stredu Rutte v Bruseli uviedol, že zatiaľ nemôže povedať, že podporuje celý plán Ukrajiny na víťazstvo vo vojne proti Rusku. Niektoré otázky sú podľa neho stále ťažké a chce o nich rokovať so spojeneckými štátmi. Podľa dostupných informácií ukrajinský plán okrem iného počíta s rozmiestnením odstrašujúcich nejadrových prostriedkov na ukrajinskom území a s nahradením americkej armády v Európe ukrajinskými vojakmi. O vstupe Ukrajiny do NATO panuje však v Európskej únii nezhoda. Proti jej vstupu je napríklad Maďarsko a už aj Slovensko, no okrem toho aj používanie týchto západných zbraní je veľmi sporné.
Zelenskyj pred novinármi potvrdil, že 18 lídrov EÚ sa vyjadrilo k jeho novému plánu a väčšina z nich ho podporila. Magazín Politico však s odkazom na nemenovaných diplomatov EÚ upozornil, že šéfovia vlád a štátov ukončili diskusie o Ukrajine bez hĺbkových diskusií o tomto pláne a nemožno hovoriť ani o pokroku v súvislosti s pôžičkou do 45 miliárd eur, ktorú EÚ a skupina G7 prisľúbili Kyjevu do konca tohto roka. Závery summitu upozornili iba na dôležitosť dodržiavania finančných záväzkov určených na podporu súčasného a budúceho vojenského rozpočtu Ukrajiny a jej obnovu. Súhlas je s využitím výnosov zo zmrazených ruských aktív v prospech Ukrajiny. Samotné aktíva Ruskej federácie nemôžu byť podľa platného práva dotknuté,
V Bruseli sa dnes začína dvojdňové rokovanie ministrov obrany Severoatlantickej aliancie, prvé pod vedením holandského expremiéra Rutteho, ktorý tento mesiac vystriedal Nóra Jensa Stoltenberga, ktorý bol vo funkcii desať rokov. Ministerská schôdzka sa má zamerať predovšetkým na vojny na Ukrajine a na Blízkom východe. Do aliančnej centrály dnes dorazí aj prezident Zelenskyj. Česko zastupuje ministerka obrany Jana Černochová.
Lídri sa zhodli na tom, že treba dokončiť prípravu opatrení
Príprava opatrení by mala prechádzať cez Európsky mierový nástroj, ktoré uľahčia poskytovanie vojenskej podpory Ukrajine. Závery hovoria aj o zintenzívnení a urýchlení vojenskej podpory, najmä systémov protivzdušnej obrany, munície a rakiet.
Šéfovia vlád a štátov dôrazne odsúdili pretrvávajúce ostreľovanie kritickej energetickej a civilnej infraštruktúry Ukrajiny zo strany Ruska, ničenie prístavnej infraštruktúry a útoky na obchodné lode. Podporili všetky snahy, verejné aj súkromné, o zvýšenie energetickej bezpečnosti Ukrajiny pred zimou a aj opatrenia na zvýšenie bezpečnosti a ochrany jadrových zariadení.
Do záverov sa dostala aj zmienka o znepokojení štátov EÚ správami o popravách ukrajinských vojnových zajatcov ruskými silami. Lídri sa zhodli na tom, že žiaden zločin nesmie zostať nepotrestaný a v tejto súvislosti je EÚ aj naďalej pripravená obmedzovať schopnosť Ruska viesť vojnu, a to aj ďalšími sankciami.