972. deň na Ukrajine: Eúropsky parlament sa rozhodol požičať niekoľko miliárd eur Ukrajine

ŠTRASBURG/ KYJEV / Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok, 22. októbra, v Štrasburgu odhlasovali plán EÚ a skupiny G7 požičať Ukrajine 35 miliárd eur na jej obnovu a obranu proti Rusku, pričom celková výška finančnej pomoci má byť do výšky 45 miliárd eur, informuje spravodajca TASR.

+269 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Po diskusii k tejto téme, ktorá prebehla v ranných hodinách dňa 22. októbra, europoslanci pristúpili k hlasovaniu a odobrili príspevok EÚ vo výške 35 miliárd eur. Za pomoc Ukrajine sa vyjadrilo 518 poslancov, proti bolo 56 a hlasovania sa zdržalo 61 zákonodarcov. Z 15 slovenských europoslancov tento plán odobrili členovia frakcií Obnovme Európu (RE), v ktorej sú poslanci z Progresívneho Slovenska, a Európskej ľudovej strany (EPP), kde je poslankyňou Miriam Lexmann z KDH. Proti boli nezaradení europoslanci zo strán Smer-SD, Hlas-SD a Republika a tiež Milan Uhrík (Republika) z frakcie Európa suverénnych národov (ESN).

Prečítajte si tiež

971. deň na Ukrajine: Do Kyjeva, ktorý čelil ruskému útoku, pricestoval americký minister obrany

Ide o pôžičku v rámci makrofinančnej pomoci

Cieľom pôžičky je podporiť Ukrajinu čeliacu ruskej agresii. Táto pôžička je príspevkom EÚ k iniciatíve skupiny G7, ktorá bola dohodnutá v júni minulého roka. Tento plán pomoci predvída aj využitie výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky, čo umožní novovytvorený mechanizmus ukrajinskej úverovej spolupráce.

Tieto prostriedky pomôžu Ukrajine splácať makrofinančnú pomoc, ako aj pôžičky od iných partnerov G7. Zatiaľ čo prostriedky mechanizmu možno použiť na obsluhu a splácanie pôžičiek, vláda v Kyjeve môže prideľovať prostriedky pomoci, ako uzná za vhodné, teda aj na oblasť obrany.

Prečítajte si tiež

Podľa premiéra Roberta Fica je ukrajinský plán víťazstva kontroverzný

​Tento plán získal aj podporu členských krajín EÚ, ktorých cieľom je zaslať Ukrajine sľúbené finančné prostriedky do konca roka 2025. Pôžička je podmienená pokračujúcim záväzkom Ukrajiny presadzovať účinné demokratické mechanizmy, rešpektovať ľudské práva a ďalšie politické podmienky, ktoré sa stanovia v memorande o porozumení.

Ukrajina zničila väčšinu ruských dronov

Ukrajinskej protivzdušnej obrane sa v noci na utorok podarilo zostreliť 42 ruských dronov. Celkovo vyslala ruská armáda počas nočného útoku na Ukrajinu 60 dronov, oznámila ukrajinská armáda. Informuje o tom TASR na základe správ agentúry Reuters.V Sumskej oblasti na východe Ukrajiny si ruský dronový útok na obytnú budovu vyžiadal tri civilné obete, medzi ktorými je podľa slov tamojšieho gubernátora Ihora Kalčenka aj jedno dieťa. Kalčenko uviedol, že sa ruský útok zameral na obytnú štvrť a kritickú infraštruktúru.

V utorok skoro ráno zasiahol ruský dron aj autobusovú zastávku v meste Cherson na juhu Ukrajiny. Jedna žena sa pri útoku zranila. Ukrajina zničila ruské drony nad územím strednej, južnej a východnej Ukrajiny.

Ruské ministerstvo obrany v utorok uviedlo, že v noci zničila ich protivzdušná obrana 18 ukrajinských dronov. Z toho 11 dronov zneškodnila ruská protivzdušná obrana v Brianskej oblasti, ďalšie tri zostrelila nad Belgorodskou oblasťou a zvyšné drony nad územím Kurskej, Tulskej a Oriolskej oblasti.

Ukrajinský dronový útok spôsobil explóziu a vyvolal krátkodobý požiar v biochemickom závode v ruskej Tambovskej oblasti, oznámil miestny gubernátor Maxim Jegorov na platforme X. Podľa gubernátora Tulskej oblasti poškodili ukrajinské drony dva liehovary. V Brianskej oblasti zasiahla Ukrajina kotolňu a nebytovú budovu, uviedol miestny gubernátor.

Podľa doterajších vyjadrení gubernátorov zasiahnutých ruských oblastí nedošlo k obetiam na životoch.

Prečítajte si tiež

970. deň na Ukrajine: Ruské rakety zasiahli mesto a zranili 17 ľudí

​Zníženie ukrajinskej populácie o niekoľko miliónov

Populácia Ukrajiny sa od začiatku invázie ruských síl vo februári 2022 zmenšila odhadom o viac než osem miliónov obyvateľov. V piatok o tom informoval Populačný fond OSN (UNFPA), píše TASR podľa správy agentúry AFP. 

Na Ukrajine podľa fondu neprebehlo sčítanie obyvateľstva, no je zrejmé, že vo vojnou zmietanej krajine došlo k dramatickému poklesu populácie. Od roku 2014, keď Rusko anektovalo Krymský polostrov, je to už odhadom viac než desať miliónov. 

Regionálna riaditeľka UNFPA pre východnú Európu a Strednú Áziu Florence Bauerová zdôraznila, že pokles sa prejavoval "od začiatku invázie" Ruska na Ukrajinu pred viac než dvomi rokmi.Ukrajina mala už pred vojnou jednu z najnižších mier pôrodnosti v Európe a podobne ako mnoho iných krajín vo východnej Európe podľa Bauerovej zaznamenala zmenšovanie populácie v dôsledku odchodu mladých ľudí, ktorí sa snažia hľadať príležitosti inde.

Od začiatku vojny však z krajiny utieklo približne 6,7 milióna ľudí, zatiaľ čo pôrodnosť klesla na približne jedno dieťa na ženu, poznamenala Bauerová s tým, že ide o jednu z najnižších mier na celom svete. Zdôraznila, že je to oveľa menej ako teoretická miera reprodukcie – 2,1 dieťaťa –, ktorú musí mať každá žena v priemere, aby sa zachovala veľkosť populácie.

Vojna si podľa nej tiež vyžiadala "niekoľko desaťtisíc obetí", čo takisto prispieva k nepriaznivej situácii.

Prečítajte si tiež

Maďarsko a zmeny v EÚ: Kritika návrhov voči mieru na Ukrajine

​Nežiadajú jadrové zbrane

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tvrdí, že Ukrajina nežiada od svojich západných spojencov jadrové zbrane, aby sa mohla brániť proti Rusku. Jeho vyjadrenia podľa agentúry AFP pôvodne podliehali informačnému embargu, zverejnili ich v utorok, píše TASR.
Zelenskyj takto objasňoval svoje minulotýždňové výroky vyslovené na summite EÚ v Bruseli. Vtedy povedal, že "buď bude mať Ukrajina jadrové zbrane, ktoré nás ochránia, alebo musíme mať nejaké spojenectvo".

"Nežiadame, aby nám boli poskytnuté alebo vrátené jadrové zbrane," povedal Zelenskyj podľa AFP novinárom v pondelok večer.
Ukrajina sa po rozpade ZSSR vzdala jadrových zbraní na svojom území výmenou za rešpektovanie svojej územnej celistvosti a nezávislosti. Jadrový arzenál, ktorý vtedy Ukrajina zdedila, patril k najväčším na svete. Bezpečnostné záruky v roku 1994 v tzv. budapeštianskom memorande dostala od Ruska aj Spojených štátov.

"Vzdali sme sa jadrových zbraní. Nedostali sme sa do NATO. Všetko, čo sme dostali, bola rozsiahla vojna a mnoho obetí, takže dnes máme len jedno východisko. Potrebujeme NATO, pretože nemáme zbrane, ktoré by mohli zastaviť (ruského prezidenta Vladimira) Putina," zdôraznil ukrajinský prezident.

Jeho predošlé vyjadrenia o jadrových zbraniach vyvolali rozhorčenie v Moskve. Putin ich označil za "nebezpečnú provokáciu" a akýkoľvek krok v tomto smere by sa podľa neho stretol so "zodpovedajúcou reakciou".