Europarlament riešil otázku návratov migrantov. Situáciu opísali aj slovenskí europoslanci

ŠTRASBURG / Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v stredu 23. 10. diskutovali s predstaviteľmi Európskej komisie (EK) o zmenách legislatívy EÚ ohľadom návratov štátnych príslušníkov tretích krajín bez práva na pobyt v Únii.

Inštitúcie EÚ nedosiahli dohodu o aktualizácii návrhu smernice o návratoch z roku 2018, preto europoslanci diskutovali o tom, ako zlepšiť existujúce pravidlá a ich uplatňovanie.

Ešte pred rozpravou šéfka frakcie socialistov a demokratov (S&D) Iratxe Pérezová Garcíová uviedla, že populisti a pravicové strany sa zameriavajú na migrantov samotných a nie na širší aspekt migrácie. Pripomenula, že členské štáty majú povinnosť zavádzať pravidlá Paktu o migrácii a azyle, kde sa veľa hovorí aj o solidarite a o tom, že pri prístupe k migrantom treba dbať na medzinárodné právo, ľudské práva a dôstojnosť.

V stredu šéfku EK Ursulu von der Leyenovú vyzvala, aby sa vzdala "neľudského a nezákonného návrhu na vytvorenie deportačných centier v tretích krajinách".

"Akékoľvek návrhy na externalizáciu azylovej a návratovej politiky sú v priamo rozpore s medzinárodným právom," uviedla šéfka SD a dodala, že na to minulý týždeň upozornil aj Ústavný súd v Ríme po dohode Talianska s Albánskom prevážať do tejto krajiny žiadateľov o azyl z Talianska.

Ochrana hraníc

Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD, nezaradená) tvrdí, že Smer od začiatku hovorí o ochrane vonkajších hraníc EÚ a posilnení agentúry Frontex a že treba problém riešiť v krajinách pôvodu migrantov. "Vtedy nás kritizovali, že nemôžeme ľudí zastavovať na vonkajších hraniciach, dnes je to stanovisko EÚ," upozornila.

Dodala, že táto situácia vedie k zavádzaniu kontrol na vnútroschengenských hraniciach. "Podporujeme tvorbu hotspotov mimo EÚ, v tretích krajinách, cez ktoré migranti prichádzajú," doplnila. Podľa nej v týchto centrách-

by sa zistilo, kto z migrantov má právo na ochranu, ktorým môžu krajiny EÚ dať pracovné a pobytové víza a ktorých vrátia späť. "EÚ si má právo vybrať kto môže na našom území fungovať," odkázala.

Azylové procedúry mimo krajín EÚ

Miriam Lexmann (KDH, EPP) pripomenula, že jej strana bola proti povinnej solidarite, kvótam a prerozdeľovaniu migrantov. Podporuje návrh, o ktorom sa hovorilo aj na summite EÚ, aby sa azylové procedúry konali mimo krajín EÚ, modelom pre to môže byť dohoda Talianska s Albánskom.

"Táto zmluva znížila migračné vlny, lebo chráni ľudí, ktoré sú zneužívaní rôznymi kriminálnymi a prevádzačskými skupinami. Teraz vedia, že im prevádzači nemôžu sľubovať, že sa dostanú do EÚ. Nevydajú sa na nebezpečnú cestu a tak to zároveň chráni aj naše hranice, čo bola jedna zo základných požiadaviek členských štátov," vysvetlila. Upozornila, že EÚ pri tom všetkom nesmie zabúdať na ľudskú dôstojnosť, čo externé centrá zaručujú.

Externé hotspoty

Ľubica Karvašová (PS, RE) upozornila, že o téme zriadenia externých hotspotov, v ktorých by prebiehalo posudzovanie žiadostí o azyl ešte predtým, než sa migranti vydajú na more, prebieha už niekoľko rokov a zatiaľ sa nenašlo riešenie, ktoré by bolo v súlade s medzinárodným právom.

Taliansko-albánska dohoda podľa nej nie je v duchu hotspotov. Taliansko preváža migrantov zo svojho územia do tretej krajiny, čo už riešili aj súdy a rozhodli o vrátení presunutých migrantov do Albánska.

"Neznamená, že o tom nemáme diskutovať, ale je to taký vzdušný zámok, na ktorý sa upínajú radikálnejšie strany a extrémisti, lebo to vzbudzuje dojem nejakého ľahkého a rýchleho riešenia," uviedla. Za základ riešenia tejto otázky považuje prijatý Pakt o azyle a migrácii. "Mali by sme sa sústrediť na jeho implementáciu. Sú tam zrýchlené konania na hraniciach a veci, ktoré posúvajú azylovú politiku viac k externým hraniciam," vysvetlila.