3°
Bratislava
975. deň na Ukrajine: Zelenskyj odmietol prijať generálneho tajomníka OSN kvôli jeho návšteve Ruska
975. deň na Ukrajine: Zelenskyj odmietol prijať generálneho tajomníka OSN kvôli jeho návšteve Ruska
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Archívna reportáž
Prednedávnom sme informovali o pomoci Ukrajine
KYJEV / Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj odmietol prijať generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa v Kyjeve, pretože tento týždeň navštívil Rusko, kde sa stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Uviedla to dnes agentúra AFP s odvolaním sa na zdroj z ukrajinskej prezidentskej kancelárie, ktorý Guterresovu návštevu Ruska označil za zneváženie medzinárodného práva.
Vojna na Ukrajine
Guterres si vo štvrtok v ruskej Kazani na summite rozvíjajúcich sa ekonomík BRICS s Putinom potriasol rukou a vyzval ho k mieru na Ukrajine, proti ktorej Rusko už tretím rokom vedie útočnú vojnu.
"Po Kazani chcel (Guterres) pricestovať na Ukrajinu, ale prezident (Zelenskyj) jeho návštevu nepotvrdil," povedal AFP zdroj, ktorý si neželal byť menovaný.
Guterres sa s Putinom zišiel na bilaterálnej schôdzke, kde mu podľa svojho hovorcu oznámil, že ruská invázia na Ukrajinu porušuje medzinárodné právo. Za účasť na vrcholnom rokovaní, kde sa s Putinom stretol prvýkrát od apríla 2022, kritizovala Guterresa nielen Ukrajina, ale tiež napríklad vdova po predákovi ruskej opozície Alexejovi Navaľnom Julija Navaľná.
"Generálny tajomník OSN odmietol ukrajinské pozvanie na prvý globálny mierový summit vo Švajčiarsku. Prijal naopak pozvanie do Kazane od vojnového zločinca Putina, " uviedol už skôr Kyjev.
Rusko nasadí vojakov KĽDR do bojov na Ukrajine najskôr v nedeľu
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok s odvolaním na spravodajské služby vyhlásil, že Rusko plánuje vyslať severokórejských vojakov na bojisko už najskôr v nedeľu. Ukrajinská generálna prokuratúra zároveň oznámila, že začala vyšetrovať podporu KĽDR Rusku vo vojne ako možný zločin agresie. TASR o tom informuje podľa správ agentúr Reuters a AFP.
"Podľa spravodajských správ 27. až 28. októbra Rusko prvýkrát použije severokórejskú armádu v bojových zónach," uviedol Zelenskyj na sieti Telegram. Ukrajinský prezident zároveň vyzval svojich spojencov, aby reagovali na tento eskalačný krok "hmatateľným tlakom" na Rusko a Severnú Kóreu.
Severokórejskí predstavitelia by podľa vyjadrenia generálnej prokuratúry mohli byť obvinení z vyzbrojovania a zásobovania pozemných síl zapojených do bojov na Ukrajine.
"V rámci konania o trestnom čine agresie dokumentujeme a zhromažďujeme dôkazy o všetkých možných aspektoch takejto účasti," uviedla prokuratúra. Medzi aspekty tejto údajnej trestnej činnosti patria dodávky zbraní do Ruska, organizovanie výcviku pre ruský vojenský personál a priama účasť severokórejských síl na bojových akciách, dodala prokuratúra.
Ukrajinská vojenská rozviedka (HUR) vo štvrtok oznámila, že prvé severokórejské jednotky už boli zaznamenaná v ruskej Kurskej oblasti, kam v auguste prenikli ukrajinské sily. Kremeľ predtým tvrdenia o nasadení severokórejských vojakov do bojov na Ukrajine označil ako falošné správy. Avšak ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok v reakcii na tieto správy priamo nepoprel, že sa v Rusku nachádzajú vojaci z KĽDR. Povedal, že je záležitosťou Moskvy, ako bude realizovať dohodu o partnerstve s Pchongjangom, ktorá obsahuje ustanovenie vzájomnej pomoci, na základe ktorej si majú strany pomôcť v prípade, že budú vystavené agresii.
Podľa ukrajinskej spravodajskej služby sa v Rusku nachádza 12.000 severokórejských vojakov vrátane 500 dôstojníkov a troch generálov. Výcvik údajne prebieha v piatich vojenských základniach. Holandské ministerstvo obrany v piatok uviedlo, že jeho spravodajské služby potvrdili, že Rusko do bojov na Ukrajine v krátkom čase nasadí 1500 vojakov zo Severnej Kórey.
Rusko opäť útočilo dronmi, terčom bol aj Kyjev
Dve vlny ruských dronových útokov zasiahli v noci na piatok územie Ukrajiny vrátane Kyjeva. Celkovo 36 dronov zo 63 sa podarilo Ukrajine zostreliť. V prípade ukrajinskej metropoly išlo už o pätnásty dronový útok tento mesiac, uviedli tamojší predstavitelia. TASR informuje podľa správy agentúry Reuters.
Protivzdušná obrana v Kyjeve zneškodnila viac než desiatku dronov. Útok trval približne štyri hodiny, spresnil šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko na platforme Telegram. Podľa neho úrady nezaznamenali žiadnych zranených. Požiar, ktorý vznikol v dôsledku padajúcich trosiek, sa neskôr podarilo uhasiť.
Korešpondenti agentúry Reuters informovali o viacerých explóziách nad ukrajinskou metropolou v piatok nadránom.
Rusko opakovane popiera cielenie na civilistov v rámci svojej vojenskej invázie na Ukrajinu, ktorá sa začala vo februári 2022, pravidelne však odpaľuje rakety a drony na mestá za frontovou líniou, dodáva Reuters.
Poľsko odmietlo žiadosť Ukrajiny o poskytnutie zbraní nakúpených od Južnej Kórey
Poľská vláda odmietla žiadosť Ukrajiny o poskytnutie zbraní, ktoré Varšava nakúpila od Soulu. Poľský prezident Andrzej Duda to oznámil v piatok počas návštevy Južnej Kórey, informuje TASR podľa agentúr Jonhap a PAP.
"Neprichádza do úvahy žiadny scenár, podľa ktorého by sme komukoľvek odovzdali zbrane, ktoré sme nedávno nakúpili za miliardy zlotých z vreciek našich daňových poplatníkov. Tieto zbrane majú slúžiť bezpečnosti a obrane Poľska," citoval poľský portál RMF24 slová Dudu.
Ten vyhlásil, že aj keby Južná Kórea súhlasila s transferom zbraní na Ukrajinu, nebudú pochádzať zo zásob Poľska.
Juhokórejský prezident Jun Sok-jol počas štvrtkového stretnutia s Dudom povedal, že Soul by mohol zvážiť poskytnutie zbraní Ukrajine v závislosti od rozsahu vojenskej spolupráce medzi Ruskom a Severnou Kóreou. Vyslanie severokórejských vojakov do Ruska zároveň obe hlavy štátov počas spoločného vyhlásenia odsúdili.
Jun tiež prisľúbil podporu úsiliu svojej krajiny podpísať do konca roka dodatočnú dohodu s Poľskom o dodávke tankov K2, ktorej odhadovaná hodnota je približne 6,5 miliardy eur.
Poľsko v roku 2022 podpísalo s Južnou Kóreou obranné dohody v hodnote 11,5 miliardy eur na nákup bojových tankov K2, samohybných húfnic K9, ľahkých útočných lietadiel FA-50 a raketometov K239 Čchun-mo s cieľom posilniť svoju vojenskú spôsobilosť vzhľadom na vojnu v susednej krajine.
Následne v decembri 2023 podpísalo Poľsko dohodu na húfnice K9 v hodnote 2,5 miliardy eur a v apríli podpísalo dohodu na systémy K239 Čchun-mo v hodnote 1,5 miliardy eur.
