12°
Bratislava
983. deň na Ukrajine: Ruský nálet na budovu v Charkove má tri obete
983. deň na Ukrajine: Ruský nálet na budovu v Charkove má tri obete
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: TASR
KYJEV / Záchranné tímy ukončili vo štvrtok 31. 10. vyslobodzovacie a pátracie práce pri výškovej budove v meste Charkov na severovýchode Ukrajiny, zasiahnutej ruskou riadenou strelou. Počet obetí podľa pohotovostných zložiek stúpol na tri.
Vojna na Ukrajine
Medzi obeťami sú aj deti vo veku 12 a 15 rokov, pričom 36 ďalších osôb utrpelo zranenia pri útoku, ktorý sa odohral v stredu (30. 10.) vo večerných hodinách. Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov predtým uviedol, že jedno z detí vytiahli z trosiek so zraneniami hlavy a zlomeninami, lekárom sa ho však nepodarilo zachrániť.
Synehubov na platforme Telegram tiež napísal, že v dôsledku útoku vypukol požiar a jeden z vchodov zostal zničený, čo spôsobil, že v budove zostal veľký kráter. Mesto Charkov zostalo po neúspešnom pochode ruských jednotiek na hlavné mesto Kyjev vo februári 2022 v ukrajinských rukách, odvtedy sa však pravidelne stáva terčom ruských náletov. Nachádza sa približne 30 kilometrov od hraníc s Ruskom.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj ešte v stredu 30. 10. v noci vyzval západných spojencov, aby v reakcii na útok podnikli potrebné kroky; požiadal pritom najmä o zabezpečenie lepšej obrany a poskytnutie zbraní dlhého doletu.
Mučenie ukrajinských civilistov a zajatcov Ruskom je zločin proti ľudskosti
Mučenie ukrajinských civilistov a vojnových zajatcov Ruskom je zločinom proti ľudskosti, uviedli vo štvrtok 31. 10. Organizáciou Spojených národov (OSN) podporovaní experti v oblasti ľudských práv. Šéf nezávislej komisie vyšetrujúcej porušovanie ľudských práv na Ukrajine Nór Erik Møse reportérom priblížil, že tento panel už predtým označil rozšírené a systematické využívanie mučenia na Ukrajine a v Rusku proti civilistom a zajatcom - mužom i ženám - aj za vojnový zločin.
"Naše najnovšie zistenia preukazujú, že ruské úrady sa dopustili mučenia vo všetkých oblastiach Ukrajiny, ktoré sa dostali pod ich kontrolu, ako aj v detenčných zariadeniach, ktoré komisia vyšetrovala na území Ruskej federácie," dodal.
V súvislosti s tlačovou konferenciou o správe komisie, ktorá je menovaná Radou OSN pre ľudské práva (UNHRC) v Ženeve, ruská misia pri OSN len uviedla, že k tomu nemá komentár. Podľa Møseho je komisia investigatívnym orgánom. Ako ďalej poznamenal, aj ukrajinská generálna prokuratúra a Medzinárodný trestný súd (ICC) vyšetrujú možné vojnové zločiny a zločiny voči ľudskosti na Ukrajine, a komisia by mohla byť požiadaná na predloženie dôkazov.
Členovia komisie prešetrovali správy z dovedna 41 rôznych detenčných centier od provizórnych až po dobre vybavené zariadenia v deviatich okupovaných oblastiach Ukrajiny a v ôsmich oblastiach v Rusku. Identifikovala pritom ďalšie dôkazy, že násilné praktiky bežné v ruských zariadeniach sú takisto využívané v podobných zariadeniach v Ruskom okupovaných častiach východu Ukrajiny, dodal šéf komisie.
Ako ďalej zdôraznil, komisia tiež našla ďalšie dôkazy o opakujúcom sa využívaní sexuálneho násilia ako formy mučenia. Väzni sú podľa členky komisie Vrindy Goverovej vystavení znásilňovaniu, dlhým obdobiam nútenej nahoty či telesným prehliadkam.
Ukrajinci v detenčných zariadeniach na Ukrajine a v Rusku tiež informovali o "brutálnej tzv. prijímacej procedúre", dodala Goverová. "Drsné praktiky určené na vystrašenie, zlomenie, poníženie, nátlak a potrestanie zadržaných sa používali bežne," podotkla. Člen komisie Pablo de Greiff novinárom povedal, že v súčasnosti má komisia dôkazy o ruskej organizačnej štruktúre, ktorá koordinovala a umožňovala mučenie vo väzenských zariadeniach.
"Navyše, komisia má teraz dôkazy, že vedenie väzenských zariadení alebo iné vyššie postavené ruské orgány mučenie alebo zlé zaobchádzanie nariadili, povzbudzovali, tolerovali alebo nepodnikli žiadne kroky na ich zastavenie," povedal de Grieff.
"Na základe tohto súboru dôkazov sme dospeli k záveru, že ruské orgány konali v súlade s koordinovanou štátnou politikou mučenia ukrajinských civilistov a vojnových zajatcov," povedal podľa AFP Erik Møse. "Preto okrem mučenia ako vojnového zločinu spáchali aj mučenie ako zločin proti ľudskosti," potvrdil.
Ukrajina a Rusko po nočných útokoch hlásia zostrelenie desiatok dronov
Ruské systémy protivzdušnej obrany (PVO) v noci na piatok 1. 11. zostrelili 83 ukrajinských bezpilotných lietadiel, uviedlo ruské ministerstvo obrany. Ukrajinská armáda zase po ruskom nočnom útoku hlásila zničenie 31 dronov a jednej rakety. Vo vyhlásení ruského rezortu sa uvádza, že systémy PVO zostrelili 36 dronov nad územím ruskej Kurskej oblasti, kde ukrajinské sily vtrhli začiatkom augusta a zabrali tam stovky kilometrov štvorcových územia.
Ďalších 20 dronov bolo zachytených nad Brianskou oblasťou, 12 nad Ruskom okupovaným Krymským polostrovom, osem nad Voronežskou oblasťou, štyri nad Oriolskou a tri nad Belgorodskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou. Ukrajinské vzdušné sily vo svojej dennej správe uviedli, že ruské sily v noci zaútočili na Ukrajinu tromi raketami Ch-59/69, 48 bezpilotnými lietadlami typu Šáhid iránskej výroby a ďalšími "neidentifikovanými" dronmi.
Ukrajinská PVO podľa správy zničila 31 dronov, 14 sa stratilo a ďalšie tri odleteli smerom na Bielorusko. Zostreliť sa podarilo aj jednu raketu Ch-59/69 a zvyšné dve "nedosiahli svoje ciele". Podľa predbežných informácií nedošlo k žiadnym obetiam.
Úrady z ruského severokaukazského Stavropoľského kraja medzičasom informovali, že na miestny sklad ropy zaútočil dron. K obetiam na životoch podľa regionálneho gubernátora Vladimira Vladimirova nedošlo.
Kanál Baza na platforme Telegram, ktorý má blízko k ruským bezpečnostným službám, zverejnil zábery z kamery údajne zachytávajúce útok na sklad. Na videu vidieť, že minimálne jednu z niekoľkých nádrží s palivom rýchlo zachvátil oheň, doplnila stanica BBC. Viacero ropných a energetických zariadení v ruskej Baškirskej republike, ležiacej na úpätí Južného Uralu a v Preduralí, sa vo štvrtok stalo terčom ukrajinského útoku dronom. V regióne sídli významná ropná spoločnosť Bašnefť.
