8°
Bratislava
PREHĽAD: Takto sa volí v USA. Kto vyhrá? Hlasujte v ankete a spoznajte kandidátov
PREHĽAD: Takto sa volí v USA. Kto vyhrá? Hlasujte v ankete a spoznajte kandidátov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Predvolebnú situáciu v USA pravidelne sleduje náš reportér Jakub Prok
WASHINGTON D.C. / Americká prezidentská kampaň vrcholí. Voľby sa budú konať už 5. novembra, pričom víťaz získa štvoročný mandát v Bielom dome. Ako sa však vo voľbách vyznať a kto podľa vás vyhrá?
Ľudové hlasovanie v prezidentských voľbách v USA sa uskutoční 5. novembra, avšak o víťazovi v konečnom dôsledku rozhodne na základe výsledkov z jednotlivých štátov zbor voliteľov. Každý štát má v zbore voliteľov určený počet hlasov, takže sa môže prihodiť, že prezidentom sa nestane kandidát, ktorý získal v celkovom súčte od ľudí najviac hlasov. Tento systém posilňuje princíp federalizmu v prezidentských voľbách.
TASR
Dôležití sú zástupcovia v Kongrese
Počet voliteľov za jednotlivé štáty sa odvíja od toho, koľko zástupcov v Kongrese štát má. Podľa ústavy je to najmenej jeden člen Snemovne reprezentantov a dvaja senátori. V súčasnosti je celkový počet voliteľov pevne ohraničený. Celkovo ich je 538 a úspešný kandidát musí získať viac ako polovicu ich hlasov, teda 270 voliteľov. Najviac voliteľov, až 54, má Kalifornia.
V 48 štátoch USA a vo Washingtone D. C. sa v súčasnosti uplatňuje väčšinový volebný systém, čo znamená, že za kandidáta, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov, hlasujú všetci volitelia daného štátu. Výnimkami sú Nebraska a Maine, kde sa uplatňuje pomerný systém na základe kongresových dištriktov.
Politológ z Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislav Kováčik pripomína, že ide o malé štáty, ktoré dovedna dodajú iba deväť voliteľov.
"Je na legislatíve príslušného štátu, aby si určil, akým spôsobom bude vyberať alebo kreovať voliteľov," ozrejmuje Kováčik. Platí však, že v deň prezidentských volieb si občania okrem prezidenta volia aj svojich voliteľov.
Politológ upriamuje pozornosť na zásadu, že volitelia sa zaväzujú odovzdať hlas kandidátovi, ktorý v danom štáte získal najviac hlasov. V minulosti sa však viackrát stalo, že volitelia hlasovali inak, ako sa zaviazali. "Z toho následne môžu vyplývať rôzne konzekvencie - od pokút až po uväznenie," vysvetľuje Kováčik. Sankcie voči voliteľom si legislatívne upravujú jednotlivé štáty.
"Jeden zo základných dôvodov, prečo je systém zboru voliteľov dôležitý, je to, aby prezidentskí kandidáti kandidovali v každom štáte, pretože ak by sa zbor voliteľov zrušil, kampaň by sa viedla iba vo veľkých štátoch," uvádza Kováčik. V prípade zrušenia systému by podľa politológa ostalo 80 percent územia USA v kampani nepovšimnutých.
Prípadná zmena systému by prospela demokratom
"Republikáni sa, naopak, snažia o zachovanie systému. Dokonca upravujú pravidlá v jednotlivých štátoch tak, aby sa obmedzila možnosť predčasného odovzdávania hlasov, pretože vedia, že ich voliči sú konzervatívni a chodia voliť v deň volieb," vysvetľuje Kováčik.
Najvážnejšia diskusia o reforme systému sa podľa neho viedla koncom 60. rokov. Návrh na prijatie dodatku ústavy, ktorý by zaviedol ako smerodajné ľudové hlasovanie v celých USA, však zablokovala časť republikánskych senátorov, ktorá obštrukciami naťahovala diskusiu. Téma sa nakoniec vyčerpala a k reforme nedošlo, pripomína Kováčik.
Exkluzivny prieskum AKO Kandidati na prezidenta USA
Zaujímavosťou amerického volebného systému je, že na prezidentských voľbách sa nemôže zúčastniť približne 3,5 milióna Američanov žijúcich na územiach USA, ktorí nemajú oficiálny status členského štátu, a teda ani voliteľov. Ide o zámorské územia USA ako Porto Rico, Guam alebo Americká Samoa. Kováčik pripomína, že na zmenu súčasného stavu by sa týmto územiam musel priznať oficiálny status štátu alebo by sa musela zmeniť ústava.
V histórii USA sa už trikrát stalo, že ani jeden kandidát nezískal nadpolovičnú väčšinu voliteľov. V tomto prípade sa voľba prezidenta presunie do Kongresu.
Ústava uvádza, že Senát následne volí viceprezidenta, a to nadpolovičnou väčšinou senátorov. Prezidenta volí Snemovňa reprezentantov z troch najúspešnejších kandidátov. V tomto prípade však prezidenta volia delegácie kongresmanov z jednotlivých štátov. Členovia delegácií sa na voľbe kandidáta musia jednohlasne zhodnúť. Pokiaľ tak neurobia, hlas celej delegácie prepadá. Na zvolenie kandidát potrebuje získať podporu nadpolovičnej väčšiny delegácií, teda 26 hlasov.
Profily kandidátov:
Kamala Harrisová
Kamala Harrisová
TASR
Patrí doposiaľ k najvyššie postaveným ženám v americkej politike a zároveň je prvou viceprezidentkou afroamerického a ázijského pôvodu. Kandidovať na post prezidenta USA sa rozhodla v roku 2024. V rokoch 2017 - 2021 zastupovala Kaliforniu v Senáte Spojených štátov. Predtým bola generálnou prokurátorkou Kalifornie.
Kamala Harrisová sa narodila 20. októbra 1964 v Oaklande v štáte Kalifornia. Jej otec Donald J. Harris (1938) pochádzal z Jamajky a do USA prišiel v roku 1961. Bol prvým černošským pedagógom ekonómie na Stanfordskej univerzite a emeritným profesorom tejto univerzity.
Harrisovej matka Shyamala Gopalanová (1938 - 2009) pochádzala z Indie a do USA sa presťahovala v roku 1958, kde absolvovala štúdium endokrinológie na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Patrila medzi významné americké vedkyne v oblasti výskumu rakoviny prsníka. Rodičia Kamaly Harrisovej sa rozviedli, keď mala sedem rokov. Kandidátka na prezidentku USA ma sestru Mayu Harrisovú, ktorá je právničkou a politologičkou.
Kamala Harrisová
V roku 1976 sa Gopalanová po prijatí práce na lekárskej fakulte kanadskej McGillovej univerzite presťahovala s dcérami do Montrealu, kde Kamala Harrisová navštevovala základnú školu s francúzskym vyučovacím jazykom. V roku 1981 ukončila Westmount High School a následne odišla do Washingtonu, kde študovala na Howardovej univerzite.
Počas štúdia pracovala ako referentka kalifornského senátora Alana Cranstona. V roku 1986 dosiahla titul z politológie a ekonómie. Doktorský titul z práva dosiahla zasa na Kalifornskej univerzite a v roku 1990 ju prijali do advokátskej komory.
Začiatky kariéry
Kamala Harrisová začala kariéru ako zástupkyňa prokuratúry v okrese Alameda v Kalifornii. Asistentkou okresného prokurátora v San Franciscu Terencea Hallinana sa stala v roku 1998. O dva roky neskôr prijala miesto na radnici v San Franciscu, kde pracovala pre mestskú právničku Louise Renneovú. V roku 2002 vyhrala voľby na post okresnej prokurátorky v San Franciscu a túto pozíciu obhájila aj vo voľbách v roku 2007.
Demokrati sa lúčia s Bidenom
V roku 2008 ohlásila kandidatúru na pozíciu generálnej prokurátorky. O dva roky neskôr vo voľbách porazila republikánskeho právnika Stevy Cooleyho a stala sa generálnou prokurátorkou Kalifornie, ako prvá žena s afromamerickým a ázijským pôvodom. Post generálnej prokurátorky obhájila aj v roku 2014, pričom o rok neskôr oznámila svoj záujem uchádzať sa o miesto senátorky Kalifornie, čo sa jej aj v roku 2016 podarilo. V americkom senáte zastupovala Kaliforniu do 18. januára 2021.
Post viceprezidentky
Svoj záujem kandidovať za Demokratickú stranu v prezidentských voľbách oznámila prvýkrát v roku 2019. Kandidatúru v decembri 2020 stiahla a do súboja s Donaldom Trumpom o post prezidenta USA postavila Demokratická strana Joea Bidena. Ten si Harrisovú vybral za kandidátku na post viceprezidentky USA.
Prezidentské voľby vyhral Biden a Harrisová sa v roku 2021 stala prvou ženou, prvou Afroameričankou a prvou Američankou ázijského pôvodu na poste viceprezidentky USA.
Bidenove stiahnutie kandidatúry
Americký prezident Joe Biden v júli 2024 stiahol svoju kandidatúru na post prezidenta USA a ďalej sa neuchádzal o znovuzvolenie. Zároveň vyjadril podporu Harrisovej ako nominantke Demokratickej strany do tohtoročných prezidentských volieb. Začiatkom augusta 2024 Harrisová získala od demokratických delegátov dostatok hlasov na to, aby sa oficiálne stala kandidátkou strany na prezidentku USA v novembrových voľbách.
Počas príhovoru predneseného 23. augusta na záver zrazu Demokratickej strany v Chicagu prisľúbila, že bude prezidentkou všetkých Američanov a oficiálne prijala nomináciu Demokratickej strany v prezidentských voľbách.
Kamala Harrisová je vydatá, jej manželom je od roku 2014 advokát Douglas Emhoff. Harrisová nemá vlastné deti, jej manžel si priviedol do zväzku dve deti z predchádzajúceho manželstva.
Donald Trump
Donald Trump
TASR
Donald John Trump sa narodil 14. júna 1946 v newyorskej štvrti Queens ako štvrté z piatich detí. Jeho prarodičia z otcovej strany boli nemeckí emigranti (priezvisko Drumpf), ktorí sa prisťahovali do Spojených štátov v roku 1885 a zmenili si priezvisko na Trump.
Keď mal trinásť rokov rodičia ho poslali na vojenskú akadémiu New York Military Academy s nádejou, že škola usmerní jeho energiu pozitívnym smerom. Na škole sa Trumpovi darilo - stal sa vynikajúcim študentom i športovcom, akadémiu reprezentoval vo futbale aj v basketbale. V roku 1964 sa prihlásil na Fordhamskú univerzitu (Fordham University) odkiaľ prešiel po dvoch rokoch na Whartonovu školu pri Pensylvánskej univerzite (Wharton School at the University of Pennsylvania), kde študoval ekonómiu.
Po absolvovaní univerzity nastúpil v roku 1968 do otcovej firmy, v ktorej sa angažoval už počas štúdia a definitívne vstúpil do sveta nehnuteľností. Už o tri roky prevzal firmu a premenoval ju na The Trump Organization.
Zakladateľ spoločnosti Trump Entertainment Resorts
Donald Trump bol tiež zakladateľom spoločnosti Trump Entertainment Resorts, ktorá v rokoch 1995 - 2016 prevádzkovala mnoho kasín a hotelov po celom svete.
Donald Trump
Jeho majetok dosiahol miliardovú hodnotu aj vďaka rozličným podnikateľským aktivitám, ktoré zahŕňali napríklad súťaže krásy (Miss Universe), úspešnú televíznu šou Apprentice (dvakrát bol za ňu nominovaný na cenu Emmy - v rokoch 2004 a 2005) či autorstvo viacerých predávaných kníh, v ktorých radí, ako dosiahnuť úspech v živote a v podnikaní. Jeho kniha The Art of the Deal (Umenie urobiť dohodu, 2016) sa stala nielen knihou roka, ale aj klasikou v literatúre o podnikaní. Jeho majetok sa odhaduje na 2,3 miliardy dolárov.
"Make America Great Again!"
Trump svoj vstup do politiky pretavil do víťazstva už pri prvej kandidatúre vo voľbách prezidenta USA. Kandidatúru oznámil 16. júna 2015 a o rok neskôr v júli prijal nomináciu na prezidenta Spojených štátov za Republikánsku stranu. Do súboja o Biely dom sa pustil s heslom: "Make America Great Again!" ("Urobme Ameriku opäť skvelou!"), ktoré následne presadzoval v rámci svojej politiky "America first" ("Amerika na prvom mieste").
Po víťazstve nad demokratkou Hillary Clintonovou zložil 20. januára 2017 prezidentskú prísahu a stal sa v poradí 45. prezidentom USA. Ako tretí prezident v histórii Spojených štátov čelil hrozbe odvolania. Takzvaný proces impeachmentu, ale vďaka republikánskej väčšine v Senáte neprešiel.
Odmietanie výsledkov
V úrade bol do 20. januára 2021, keď ho v Bielom dome vystriedal demokrat Joe Biden. Avšak Trump počas celého úradovania Bidena výsledky prezidentských volieb v roku 2020 spochybňoval a odmietal ich uznať tvrdiac, že boli podvodom. Zopakoval to aj 10. septembra 2024 v televíznej debate so svojou vyzývateľkou - nominantkou demokratov Kamalou Harrisovou pričom vyhlásil, že pri svojom nedávnom vyjadrení, že voľby prehral "o chlp", len žartoval.
Donald Trump
Koncom mája porota newyorského súdu uznala Donalda Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels (vlastným menom Stephanie Cliffordová) výmenou za mlčanlivosť a s tým súvisiacim falšovaním obchodných záznamov, čím sa stal vôbec prvým bývalým prezidentom Spojených štátov, ktorého odsúdili za trestný čin.
Od odchodu z prezidentského úradu Trump naďalej dominoval Republikánskej strane
Počas predvolebnej kampane bol na neho na mítingu v Pensylvánii spáchaný 13. júla atentát, keď 20-ročný Thomas Matthew Crooks zasiahol poloautomatickou puškou hornú časť pravého ucha exprezidenta. O necelý týždeň potom, na záver zjazdu republikánov v meste Milwaukee, Trump oficiálne prijal nomináciu Republikánskej strany za jej kandidáta do novembrových prezidentských volieb.
Najstarší prezident
Ak by Trump vyhral tohtoročné voľby vo veku 78 rokov a 7 mesiacov by sa stal v čase inaugurácie najstarším prezidentom, ktorý kedy zasadol v Oválnej pracovni a po Groverovi Clevelandovi by bol len druhou hlavou štátu, ktorá by sa dokázala vrátiť do Bieleho domu po volebnej porážke.
V rokoch 1977 až 1992 bol Donald Trump ženatý s bývalou československou lyžiarkou, ktorá sa stala neskôr modelkou v New Yorku Ivanou Zelníčkovou. Spolu majú dvoch synov Donalda (1977) a Erica (1984) a dcéru Ivanku (1981). Jeho druhou manželkou bola v rokoch 1993 až 1999 americká herečka Marla Maplesová - z tohto manželstva sa narodila dcéra Tiffany (1993) a od roku 2005 je ženatý so Slovinkou Melaniou Knavsovou, s ktorou má syna Barrona (2006).
Takto prebiehal prvý duel Trumpa a Harrisovej:
