Pripomíname si deň, ktorý zmenil dejiny: Pred 35 rokmi padol Berlínsky múr

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BERLÍN / Najznámejším symbolom studenej vojny bol Berlínsky múr, ktorý viac než 28 rokov rozdeľoval nielen rodiny, mesto a krajinu, ale aj celý svet.

Z ostnatého a betónového zovretia sa začal Berlín dostávať po dlhých desiatkach rokov 9. novembra 1989. Ako pripomenutie si tohto historického medzníka je 9. november Svetovým dňom slobody.

V roku 2001 ho vyhlásil bývalý americký prezident George W. Bush. "Pád Berlínskeho múru je bodom obratu v studenej vojne a významným míľnikom pri víťazstve slobody nad tyraniou," uviedol Bush pri vyhlasovaní Svetového dňa slobody.

Tragická noc z 12. na 13. augusta roku 1961, kedy sa začal múr stavať, zmrazila nádeje, zmarila životné plány a zničila ľudské osudy mnohých Nemcov. Azda najtrpkejšie zasiahla obyvateľov tých domov na Bernauerskej ulici v Berlíne, ktorí mali vchody z Východu, ale ich okná smerovali na Západ. Tie neskôr zamurovali alebo spútali ostnatým drôtom.

Kto rozhodol o jeho postavení?

O postavení Berlínskeho múru rozhodli stranícke orgány Nemeckej demokratickej republiky (NDR) s odôvodnením, že z Nemeckej spolkovej republiky (NSR) prenikajú na východ revanšistické sily podvracajúce socialistické zriadenie.

Skutočný motív ale spočíval v zabránení úteku občanom NDR do západného Nemecka; veď v rokoch 1949 - 1961 ušli z komunistického východného Nemecka takmer tri milióny ľudí. Medzi nimi bolo veľa odborníkov, pričom väčšina z nich utekala do NSR cez Berlín.

Ľudia na Berlínskom múre v noci z 9. na 10. novembra 1989 v Berlíne.

TASR

Múr meral celkove 155 km, z toho 45 kilometrov v Berlíne, ktorý pretínal mesto priamo v jeho srdci. Vysoký bol takmer štyri metre a na východnej strane múru sa nachádzalo elektrické oplotenie, ostnaté drôty a tzv. pás smrti - mimoriadne strážený úsek s opevneniami, strážnymi vežami a mínami.

Dostať sa do západného Nemecka sa pokúsilo vyše 100-tisíc ľudí. Podľa najnovších výskumov medzi rokmi 1961 a 1989 zahynulo pri pokuse o útek vyše 300 ľudí.

Prvou obeťou sa stal Rudolf Urban

Ten spadol 19. augusta 1961 pri pokuse o útek z okna svojho bytu. I keď sa štatistiky v presnom počte obetí rôznia, zhodujú sa na tom, že symbolom obetí Berlínskeho múru sa stal Peter Fechter. Tento 18-ročný murár pri ňom vykrvácal na Zimmerovej ulici 18. augusta 1962 potom, keď ho pri pokuse o útek zasiahli guľky východonemeckých pohraničníkov.

Prestavba ("perestrojka") sovietskeho vodcu Michaila Gorbačova a jeho politika nového myslenia vytvorili podmienky pre pád železnej opony. Napriek tomu najvyšší predstaviteľ NDR Erich Honecker ešte v roku 1987 sebavedome vyhlasoval, že múr bude stáť ďalších najmenej 50 rokov. O dva roky neskôr, 9. novembra 1989, bolo ale všetko inak - udiali sa udalosti, ktoré zmenili dejiny.

Na tlačovú konferenciu prišli desiatky novinárov

Desiatky novinárov z celého sveta prišli podvečer na tlačovú konferenciu člena východonemeckého vedenia Gϋntera Schabowského, na ktorej informoval o zrušení obmedzení cestovania cez prísne stráženú hranicu na Západ. Jeho slová boli však zabalené do nezrozumiteľného, byrokratického jazyka.

Všetci ale spozorneli, keď sa na záver pomerne nudnej tlačovej konferencie spravodajca nemeckého denníka Bild Peter Brinkmann opýtal, kedy začne spomínaný predpis platiť. Schabowski si nasadil okuliare, zobral si rukou napísané poznámky a vyslovil historickú vetu: "Podľa môjho názoru začne platiť... ...hneď. Okamžite!"

Tlačová konferencia sa vzápätí skončila a správa sa rýchlosťou blesku šírila do celého sveta. Tieto váhavo vyrieknuté slová znamenali pád Berlínskeho múru a začiatok konca Nemeckej demokratickej republiky.

Pád Berlínskeho múru zažil aj Slovák zo Sniny. Namaľoval naň obraz, ktorý je na pohľadniciach

Mrzí ma, že si sami staviame pomyselné múry, hoci nás nikto nenúti, hovorí prezident Pellegrini

Mrzí ma, že si na Slovensku sami staviame pomyselné múry, hoci nás k tomu nikto a nič nenúti. Vyhlásil to prezident Peter Pellegrini pri príležitosti 35. výročia pádu Berlínskeho múru. Pripomenul, že neexistuje žiadna vyššia sila, ktorá by rozdelenie slovenského národa požadovala, je to podľa neho len o zodpovednosti národa.

"Berlínsky múr vznikol ako dôsledok studenej vojny, ktorá rozdelila celý svet. Ako dôsledok sporu superveľmocí, ktorý dopadol na jeden konkrétny národ a donútil ho rozdeliť sa na dva nezmieriteľné svety. Mrzí ma, že my sami si staviame na Slovensku takýto múr, hoci nás k tomu nikto a nič nenúti," skonštatoval Pellegrini vo videu na sociálnej sieti.

Berlínsky múr označil za najväčší symbol rozdelenia sveta, Európy i národa

Prišli pri ňom o život stovky ľudí a tisíce za pokus o jeho prekročenie skončili vo väzení. A to len preto, že odmietali žiť v neslobode a túžili sami rozhodovať o svojom osude. V mnohých prípadoch to však bolo podľa neho len preto, že chceli padnúť do náručia svojim najbližším, ktorých od nich tento múr na celé desaťročia oddelil.

"Pri tomto našom mentálnom mure zatiaľ, chvalabohu, nezomierajú ľudia. Ale zomiera tam nádej, že budeme spoločne ako jeden národ zdieľať pokojnejšiu a lepšiu budúcnosť," poznamenal Pellegrini.

Zdroj: FB

Na Berlínsky múr by si mal podľa prezidenta spomenúť každý, kto bude "úplne zbytočne" podporovať alebo šíriť nenávisť na svojich blížnych. Je to podľa neho, akoby on sám rozhodoval dobrovoľne prispieť vlastnou tehlou alebo kusom ostnatého drôtu k tomu, čo nás ako spoločnosť rozdeľuje.

"Nech si vtedy uvedomí, čo všetko museli ľudia v nie tak ďalekom svete desiatky rokov robiť pre to, aby sa takéhoto rozdeľujúceho múru konečne zbavili," odkázal Pellegrini.

Scholz k výročiu pádu Berlínskeho múra: Musíme stáť pri sebe

Pád Berlínskeho múra bol príkladom európskej súdržnosti a "vyvrcholením pan-Európskeho vývoja". Uviedol to nemecký kancelár Olaf Scholz vo svojom videu, pripomínajúcom si 35. výročie tejto historickej udalosti. Scholz vo svojom príspevku volal po solidarite, najmä v kontexte momentálnej globálnej politickej situácie.

"Naša spoločná história z jesene roku 1989 nám ukazuje, ako dosiahneme naše ciele: keď budeme stáť spolu, spolu za mier a slobodu, za bezpečnosť a prosperitu, právny štát a demokraciu," povedal kancelár.

Gerade jetzt, wo die weltpolitische Lage so herausfordernd ist, müssen wir Europäer zusammenhalten. Die Botschaft der Freiheitsrevolution 1989 ist aktueller denn je: Mut, Zuversicht und Zusammenhalt zahlen sich aus. Gegeneinander erreichen wir nichts, nur zusammen sind wir stark. pic.twitter.com/mc7zbQi0TG
— Bundeskanzler Olaf Scholz (@Bundeskanzler) November 9, 2024

Podľa Scholza túto jednotu utužilo takisto piatkové (8. 11.) stretnutie európskych lídrov v Budapešti, ktorého sa osobne zúčastnil. Zároveň poukázal, že susedné štáty v strednej a východnej Európe prispeli tiež svojou mierou k pádu Berlínskeho múru.

"Boli tu odvážni odborári z hnutia Solidarita v Poľsku. Spievajúci revolucionári v Estónsku, Lotyšsku a Litve. Odvážne ženy a muži v Maďarsku, Československu a ďalších krajinách. A samozrejme účastníci pondelkovej demonštrácie v Lipsku a ostatných miestach bývalého Východného Nemecka, ktorí sa pochytali za ruky," vyhlásil kancelár. "Víťazstvo slobody v jeseni roku 1989 bolo pan-Európskym víťazstvom."