Trump plánuje masové deportácie imigrantov a ukončenie klimatických záväzkov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

Prejav Donalda Trumpa

WASHINGTON / Tím zvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa už pripravuje opätovné odstúpenie od parížskej dohody o klíme. Podľa informácií denníka The New York Times (NYT) už má pripravený príslušný exekutívny príkaz, ktorý odstúpenie od dohody nariaďuje.

+2 fotky

Donald Trump na mítingu v Pensylvánii

Denník The Wall Street Journal (WSJ) zase opisuje prípravy na masové deportácie imigrantov bez povolenia na pobyt, ktoré boli jedným z hlavných Trumpových predvolebných sľubov.

Trump sa do Bieleho domu vráti po inaugurácii 20. januára, dovtedy má čas na plánovanie obsadenia kľúčových vládnych postov a na prípravu realizácie volebného programu. Tím zvoleného prezidenta, ktorý má na starosti energetickú agendu, podľa NYT riadia bývalí lobisti pre ropné a uhoľné firmy.

Viaceré dekréty

Okrem odchodu od parížskej dohody má pripravené aj ďalšie dekréty, ktoré zmenšia rozlohu niektorých chránených rezervácií, čo by malo umožniť ťažbu na miestach, kde to doteraz nebolo možné. To by sa mohlo napríklad týkať dvoch rezervácií v štáte Utah, ktorých plochu Trump výrazne zmenšil pri svojom prvom mandáte. Krok potom zvrátil jeho nástupcu v Bielom dome - demokrat Joe Biden.

Ďalej sa očakáva, že Trump ukončí pozastavenie povoľovania nových vývozov skvapalneného zemného plynu (LNG) a zruší výnimku, ktorá Kalifornii a niektorým ďalším štátom umožňuje mať prísnejšie normy ohľadom znečistenia ovzdušia.

Na čele týchto plánov sú podľa NYT bývalý ropný lobista David Bernhardt a Andrew Wheeler, ktorý vo Washingtone pracoval pre uhoľné spoločnosti. Denník obaja líči ako mužov dobre oboznámených s chodom úradov a s "mnohoročnou skúsenosťou s rozkladaním ochrany životného prostredia na federálnej úrovni".

Podľa listu v Bernhardt v prvej Trumpovej administratíve umožnil ťažbu na zhruba štyroch miliónoch hektárov federálnych pozemkov, kde to predtým nebolo možné.

Trump popiera závery vedcov o úlohe spaľovania fosílnych palív v otepľovaní klímy

Už počas svojho prvého funkčného obdobia od parížskej dohody o klíme odstúpil. Po tom, ako ho v úrade vystriedal demokrat Biden, sa USA k dohode opäť pripojili. Cieľom dohody z roku 2015 je udržať otepľovanie planéty pod hranicou 1,5 stupňa Celzia oproti hodnotám pred priemyselnou revolúciou a spoločne postupovať proti zmene klímy.

V dokumente predloženom OSN v roku 2021 súčasná administratíva počítala s tým, že záväzky vyplývajúce z parížskej dohody znamenajú pre USA zníženie emisií skleníkových plynov do roku 2030 o 50 percent v porovnaní s rokom 2005. Na dosiahnutie tohto cieľa súčasná administratíva okrem iného počítala s rozsiahlymi investíciami a stimulmi pre zavedenie zelených technológií v priemysle, doprave, stavebníctve či s väčšou ochranou lesov.

Dramatické zmeny zrejme Trumpov návrat prinesie tiež v imigračnej politike

Republikán v kampani líčil prisťahovalcov ako hrozbu pre Američanov a sľuboval "najväčší deportačný program v dejinách" krajiny. Avizovaná snaha vyhostiť milióny ľudí zdržiavajúcich sa v USA bez povolenia by však bola logisticky náročná a tiež veľmi nákladná.

Podľa informácií listu WSJ teraz Trumpovi poradcovia zvažujú vyhlásenie krízového stavu v súvislosti s migrantmi, čo berú ako postup, ktorý by im umožnil využiť prostriedky armády na vymáhanie imigračnej politiky. Exprezidentovi spolupracovníci uvádzajú, že nová administratíva by sa najskôr zamerala na zhruba 1,3 milióna prisťahovalcov, ktorí už od imigračného súdu dostali poslednú výzvu na vyhostenie.

"Americký ľud výrazným rozdielom znovuzvolil prezidenta Trumpa a dal mu mandát, aby napĺňal sľuby, s ktorými viedol kampaň," uviedla jeho hovorkyňa Karoline Leavittová.