1002. deň na Ukrajine: Rusko prvýkrát na Ukrajine použilo medzikontinentálnu balistickú raketu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / MOSKVA / Rusko v noci na dnes 21. novembra prvýkrát zaútočilo na Ukrajinu s využitím medzikontinentálnej balistickej strely, uviedla ráno s odvolaním sa na ukrajinské ozbrojené sily miestne médiá. Podľa serveru BBC News je to vo vojne, ktorá trvá už tretí rok, prvýkrát, čo Rusko tento typ zbrane nasadilo. Kremeľ to nekomentoval. Raketa podľa ukrajinskej armády mierila na mesto Dnipro na východe krajiny, informovala agentúra AP.
Zatiaľ nie je jasné, či dopad strely, ktorá odštartovala z ruskej Astrachaňskej oblasti, spôsobil nejaké škody. Podľa niektorých ukrajinských médií Rusko útočilo raketou typu RS-26 Rubež, v kóde NATO označovanej ako SS-X-31. Tú server eutoday.net označuje za experimentálnu, má podľa neho dolet 2000 až 6000 kilometrov. Web listu Ukrajinska pravda uviedol, že tento typ strely potenciálne môže byť nosičom atómovej zbrane.
Ruský úder novým typom zbrane prišiel len pár dní po tom, ako Ukrajina prvýkrát použila západnými partnermi dodané strely dlhšieho doletu, predovšetkým americké ATACMS a britské Storm Shadow, k útokom do hĺbky ruského územia. Takéto využitie po mesiacoch žiadostí Kyjeva len nedávno podľa médií povolila končiaca sa administratíva amerického prezidenta Joea Bidena.
Veľvyslanectvo USA v Kyjeve v stredu oznámilo, že dostalo informáciu o hrozbe možného významného útoku, a preto bude uzavreté. Americkým občanom odporučilo, aby boli pripravení sa okamžite ukryť v prípade leteckého poplachu. Svoju prevádzku obmedzili aj ambasády ďalších západných krajín v ukrajinskej metropole. Ruské ministerstvo obrany dnes oznámilo, že ruská protivzdušná obrana zostrelila dve britské rakety Storm Shadow.
Ruský útok spôsobil škody v Dnipre
Ruský útok na ukrajinské mesto Dnipro spôsobil vo štvrtok ráno škody na miestnom priemyselnom závode a zapríčinil dva požiare, informovali tamojšie úrady. TASR správu prevzala z agentúry Reuters. Ukrajinské vzdušné sily varovali obyvateľov mesta pred hrozbou raketových útokov približne o 7.00 h miestneho času (6.00 h SEČ).
Starosta Dnipra Borys Filatov následne uviedol, že pri útoku bolo poškodené miestne rehabilitačné centrum, ktoré má vyrazené okná a zničenú kotolňu. Gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak informoval, že rozsah škôd sa ešte preveruje. Najväčšia ukrajinská súkromná energetická spoločnosť DTEK ohlásila, že po leteckom poplachu došlo k výpadkom prúdu v hlavnom meste Kyjev, ako aj v Odese a tiež Dnepropetrovskej a Doneckej oblasti. Úrady v Kyjeve avizovali, že dodávky energie plánujú obnoviť ešte v priebehu štvrtkového rána.
Ukrajina si 20. výročie Oranžovej revolúcie pripomína v 1000 dní trvajúcej vojne
Dvadsiate výročie tzv. Oranžovej revolúcie si Ukrajina pripomína jedenásť rokov po zlomovom "Majdane" a v čase, keď vojna s Ruskom na jej území trvá už viac než tisíc dní. V roku 2004 zaplnili centrum Kyjeva, Ľvova i niektorých ďalších ukrajinských miest desaťtisíce ľudí, aby vyjadrili svoj nesúhlas s manipuláciou s výsledkami prezidentských volieb v krajine. Začiatok revolúcie sa datuje na 22. november, trvala do januárových dní nasledujúceho roka 2005.
Prezidentské voľby ukrajinskú spoločnosť pred 20 rokmi do značnej miery polarizovali a bolo cítiť napätie aj geograficky. Predseda vlády Viktor Janukovyč disponoval voličskou základňou vo východných priruských oblastiach Doneck a Luhansk. Opozičného kandidáta Viktora Juščenka podporovali regióny na západe krajiny a väčšina obyvateľov hlavného mesta, tiež mal viac preferencií na strednej Ukrajine. Predvolebnú kampaň ovplyvnilo začiatkom septembra 2004 aj Juščenkovo záhadné ochorenie, po ktorom mu zostali stopy na tvári. Otravu dioxínom potvrdili rakúski lekári, ktorí ho vyšetrovali; jedovatú látku našli v pečeni a v krvi.
V takejto atmosfére sa 31. októbra 2004 konalo na Ukrajine 1. kolo prezidentských volieb. Ani jeden z kandidátov nezískal viac ako 50 percent všetkých hlasov. Opozícia obvinila štátne úrady, že úmyselne odkladajú sčítanie hlasov a snažia sa tak zahmliť skutočnosť, že ich víťazom sa stal opozičný vodca Juščenko. Ústredná volebná komisia (ÚVK) aj napriek tlaku odložila vyhlásenie konečných výsledkov, čím zvýšila už aj tak napätú situáciu, aj preto, že volebný zákon nedovolil pred vyhlásením oficiálnych výsledkov 1. kola vyhlásiť kampaň pred druhým kolom volieb. Napokon podľa oficiálneho znenia postúpili do 2. kola Janukovyč a Juščenko.