1015. deň na Ukrajine: Blanár v NATO prisľúbil pokračovanie humanitárnej pomoci pre Ukrajinu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: TASR
BRUSEL / KYJEV / Slovensko bude aj naďalej pokračovať v pomoci pre Ukrajinu v humanitárnej oblasti a s dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár (Smer-SD) po skončení rokovaní ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informuje spravodajca TASR.
Vojna na Ukrajine
Dôležitá časť rokovaní ministrov bola podľa neho venovaná vzťahom NATO s Ukrajinou. Do bruselskej centrály Severoatlantickej aliancie zavítal aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha, ktorý opísal zložitú situáciu na Ukrajine z pohľadu zásobovania a výpadkov energetickej infraštruktúry pred nadchádzajúcou zimou.
"Je tam obrovský problém s elektrinou, denne sú výpadky aj 12 až 16 hodín. Prezentoval som vo svojom vystúpení, že Slovensko pomáha na komerčnej báze Ukrajine s dodávkami elektrickej energie a budeme v tom pokračovať," povedal Blanár. Spresnil, že to vyplýva aj z doterajších spoločných stretnutí slovenskej a ukrajinskej vlády. Pripomenul, že Sybiha hovoril aj o zložitej situácii na bojisku, a preto Kyjev od spojencov žiada ďalšiu vojenskú pomoc, najmä v oblasti protivzdušnej obrany.
Blanár zopakoval, že Slovensko už nemá čo dodávať zo skladov vlastných ozbrojených síl, a že v tejto chvíli nemá chránený svoj vzdušný priestor. Aj preto vyzval Alianciu na dodržiavanie záväzkov a pokračovanie v zaisťovaní rotačného systému protivzdušnej obrany pre krajiny východného krídla NATO, čiže aj Slovenska. "To je pre nás jedna z priorít. My sami potrebujeme ochrániť našu kritickú infraštruktúru," dodal. Zdôraznil, že Slovensko do konca roka dokončí 14. humanitárny balík pre Ukrajinu, ktorý obsahuje aj elektrické generátory, a chce naďalej pomáhať dodávkami nesmrtiacej vojenskej techniky. To sa týka najmä oblasti odmínovania, strojov na pozemné stavebné práce či detektorov na chemické látky.
Šéfovia diplomacií NATO sa zhodli v súvislosti s podporou Ukrajiny
Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v Bruseli na stretnutí s ukrajinským šéfom diplomacie Andrijom Sybihom zhodli, že poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu infraštruktúry Ukrajiny pred ruskými útokmi musí byť prioritou. Uviedol to v stredu generálny tajomník Aliancie Mark Rutte, píše TASR podľa správy agentúry Reuters.
"Za rokovacím stolom včera večer panovala jasná zhoda v tom, že pomoc Ukrajine, najmä jej infraštruktúre, musí byť prioritou," povedal Rutte. "Som presvedčený, že spojenci budú počas nasledujúcich dní a týždňov postupovať tak, aby zabezpečili, že všetko, čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané," dodal šéf NATO.
Rutte v utorok (3. 12.) pred stretnutím ministrov uviedol, že členovia NATO musia zvýšiť vojenské podporu Ukrajiny, aby posilnili jej pozíciu pre prípad, že začne rokovať s Ruskom o ukončení vojny. Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v utorok stretli v Bruseli na dvojdňových rokovaniach, ktoré pokračujú aj v stredu, zameraných na podporu Ukrajiny brániacej sa pred ruskou inváziou. Na schôdzke v utorok sa zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.
Britský minister zahraničných vecí David Lammy na stredajšom stretnutí v Bruseli vyhlásil, že Rusko sa zapája do mnohých vojen, ktoré v súčasnosti prebiehajú po celom svete. Spojencov vyzval, aby sa vážne zaoberali výdavkami na obranu. "Žijeme v nebezpečných časoch," povedal Lammy, podľa ktorého má Rusko prsty vo viacerých konfliktoch, pričom spomenul nielen vojnu na Ukrajine, ale aj na Blízkom východe, kde zdôraznil prítomnosť Iránu - spojenca Ruska, a hovoril aj o rastúcich konfliktoch v Sudáne a Sýrii.
Litovský šéf diplomacie Gabrielius Landsbergis uviedol, že členovia NATO musia poskytnúť bezpečnostné záruky, ak chcú mier na Ukrajine. "Neexistuje lacnejší spôsob bezpečnostných záruk ako článok 5 NATO," povedal v stredu Landsbergis. "Táto vojna sa vyrieši na bojisku. Je ilúziou tvrdiť, že nie sme schopní Ukrajine dodať to, čo potrebuje," dodal.
Ukrajina tvrdí, že starosta zajatý ruskými silami zahynul po mučení
Ukrajinský gubernátor Záporožskej oblasti Ivan Fedorov v stredu oznámil, že Rusko vrátilo telo starostu Jevhenija Matvejeva, ktorého ruské sily zajali na začiatku invázie vo februári 2022. Starosta mesta Dniprorudne údajne zahynul v ruskom zajatí. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. "Okupanti ho dva roky a osem mesiacov držali v zajatí a umučili ho. Počas poslednej výmeny bolo jeho telo vrátené na Ukrajinu," povedal Fedorov. Rusko sa bezprostredne nevyjadrilo k tvrdeniam Fedorova. Ruské sily v septembri 2022 vyhlásili, že anektovali Záporožskú oblasť, v ktorej na rieke Dneper leží aj mesto Dniprorudne. Pred vojnou v tomto meste žilo 17.736 ľudí.
Záporožský gubernátor označil Matvejeva za skutočného patriota. "Počas okupácie neopustil mesto alebo ľudí a urobil všetko preto, aby zaistil prežitie komunity," uviedol Fedorov na sociálnych sieťach. Ruské sily v marci 2022 nakrátko zajali aj Fedorova v čase, keď bol starostom Melitopola na juhu Ukrajiny. Vtedajší minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba vyzval na medzinárodnú reakciu na zmiznutie starostu. Na Matvejevove prepustenie vyzval aj vtedajší predseda Európskej rady Charles Michel. Fedorova oslobodili výmenou za deväť zajatých ruských vojakov.
Kyjev v marci 2022 varoval pred zmiznutím 14 miestnych predstaviteľov z oblastí obsadenými ruskými silami. Rusko a Ukrajina si naďalej vymieňajú vojnových zajatcov i telá padlých vojakov či civilistov. K poslednej výmene došlo koncom novembra, pričom Ukrajina oznámila, že Rusko vrátilo viac ako 500 tiel vojakov zabitých v boji.