Francúzsky parlament potrestal prezidenta Macrona, hovorí znalec miestnych pomerov Ľubomír Jančok
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
PARÍŽ / Vo Francúzsku padla vláda. Dolná komora tamojšieho parlamentu jej totiž vyslovila nedôveru, a to predovšetkým pre spory v súvislosti s rozpočtom krajiny na rok 2025. Podľa analytikov sa týmto krokom ešte viac prehĺbi politická kríza, ktorá sa začala tesne po voľbách. V nich totiž ani jeden z hlavných blokov nezískal väčšinu.
Michel Barnier sa tak stal najkratšie slúžiacim premiérom francúzskej Piatej republiky a od roku 1962 je to vôbec prvýkrát, čo francúzska vláda padla na základe hlasovania o nedôvere. Barnier do funkcie v septembri vymenoval prezident Emmanuel Macron, aby prelomil patovú situáciu po predčasných voľbách. Nové parlamentné voľby môžu totiž byť až 12 mesiacov po tých predchádzajúcich, takže až niekedy v lete budúceho roka.
Čo môžeme čakať od najbližších hodín a možno dní?
Viacerí sú povolaní, ale iba niektorí sú vyvolení. Treba si uvedomiť, že z vnútorných pozícií je krásne vidieť, že je to skôr trest smerom k Manuelovi Macronovi, takže do hry sa nám dostáva Emmanuel Macron a Marine Le Penová späť a budú vyjednávania. Mne to pripomína trošku slovenský vidiek, že Emmanuel Macron v piatok ide na kar a v sobotu ide na svadbu. Ten kar je, že musí nájsť nového premiéra, ktorému navrhne vládnuť. Má tam pozície z ľavej strany, z pravej. Musí nad tým dumať a ten človek bude poverený, aby predstavil nových ministrov. To môže trvať 3-5 mesiacov, až kým nebudú ďalšie ďalšie voľby.
Marine Le Pen mu siaha na päty a zrejme aj ona preto iniciovala celé toto odvolávanie súčasnej vlády. Môžeme povedať, že ak Francúzsko sa bude zmietať v nejakom chaose, tak to môže byť pre ňu kontraproduktívne.
Niektorí neocenili ani to, že to išlo do tejto podoby. Vo Francúzsku ideme niekedy z jedného extrému do druhého. Na tú kritiku sme sme zvyknutí. Aj keď vláda nie je, bezvládie u nás neexistuje. Máme prefekta, veľvyslancov. Napoleon to tak nastavil, že jednoducho všetko fičí, len nemôžeme s nejakou reformou sa posunúť ďalej.
Na rozdiel od Belgicka a Talianska, kde keď nie vláda, tak nepohnete s ničím a môže to byť aj rok a pol, ako sme boli svedkami v Belgicku. Vo Francúzsku, viac menej všetko fičí, tá ekonomika je top 5 na svete len len samozrejme tí ľudia sú trošku znepokojení a nejakým smerom sa musíme vydať. Pokiaľ ide o prezidenta, je to začiatok konca a ešte tam musí vydržať nejaké dva tri roky a musí sa to uhrať teraz na tej scéne parlamentnej.
Rozhovor o príčinách pádu vlády vo Francúzsku s Michaelom Augustínom pre JOJ 24 si môžete pozrieť tu: