Príbeh mužského člna, ktorý prežil potopenie Titanicu

Charles Lightoller, druhý dôstojník na Titanicu, po najväčšej lodnej katastrofe zo začiatku 20. storočia vstúpil do histórie. Stal sa najvyšším dôstojníkom, ktorý potopenie Titanicu prežil. Na člne, ktorý dostal prívlastok mužský. Prečo?

Čln B - mužský čln

Po náraze Titanicu do ľadovca a po vydaní rozkazu na spustenie záchranných člnov, sa kvôli nešikovnosti posádky niekoľko člnov poškodilo, či prevrátilo.

Jeden z nich, takzvaný čln B, zhodený z najvyššej paluby, plával prevrátený hore dnom v studenom Atlantiku. Postupne k nemu priplávalo viac ako tridsať mužov, ktorí sa dostali na jeho vrchol. Bol na ňom aj Charles Lightoller, druhý dôstojník Titanicu. Ten sa pochopiteľne ujal velenia. Situácia bola ale kritická, vratkému člnu, na ktorom stálo (alebo sa ho držalo) množstvo mužov, hrozilo, že sa prevráti a všetci zahynú v ľadovej vode.

Požehnanie za odmietnutie pomoci

Lightoller vydal rozkaz, aby už nikomu nepomáhali dostať sa na čln. Niekoľko námorníkov sa chopilo plávajúcich trosiek a použili ich ako improvizované pádla. "Prúd ma unášal okolo člna B. Nedovolili mi vyliezť naň, niekto sa ma dokonca pokúsil trafiť pádlom. Ale aj tak som sa člna chytil a napokon naň vyliezol," spomína Thomas Whiteley, ktorý na Titanicu pracoval ako steward.

Čln unášal morský prúd pomedzi trosky a mŕtve telá, aj plávajúcich ľudí. Ale nikto im nemohol pomôcť. Aj medzi tými, ktorým na čln nedovolili vyliezť sa našla odvaha a statočnosť. "Jeden z mužov, keď sme mu váhavo odmietli pomôcť, nám povedal - v poriadku, chlapci, veľa šťastia a Boh vám žehnaj! Odvtedy som častokrát túžil odhaliť identitu tohto hrdinu a vzdať hold jeho odvahe," píše vo svojich spomienkach plukovník Archibald Gracie.

Vyvažovali loď podľa Lightollera

Lightoller sa snažil labilný prevrátený čln B vyvažovať tak, aby ho nezaliala voda. Preto nechal nastúpiť asi 40 mužov do dvoch radov tvárami k prednej časti člnu. A vydával rozkazy: "Nakloniť doprava! Nakloniť doľava! Stáť v strede!" Alebo ich presúval po člne podľa potreby. A muži ho poslúchali na slovo. Od telegrafistu Brida sa Lightoller dozvedel, s ktorými loďami bol Titanic v kontakte a žiadal ich o pomoc. Odhadoval, že loď Carpathia by mohla priplávať k miestu nešťastia pred svitaním. Lightoller vo svojich pamätiach píše: "Prežitie každého z tých, ktorí hľadali záchranu na prevrátenom člne B je čistý zázrak. Ak bola niekedy ľudská odolnosť preverená až na samotnú hranicu, tak práve vtedy, keď sme dlhé hodiny bez pohnutia v mokrých šatách stáli na člne vystavení teplote pod bodom mrazu."

Niektorí potichu umreli a skĺzli do mora

Čln sa však postupne čoraz viac vnáral do studenej vody. Vzduchová bublina, ktorá ho nadnášala, sa z každou ďalšou prichádzajúcou vlnou zmenšovala. Niektorí ľudia na člne stratili vedomie a iba potichu skĺzli do mora. Nikto ich nikdy viac nevidel. Jediným šťastím všetkých na člne B bolo, že nefúkal takmer žiadny vietor a vlny boli milosrdne malé. Inak by istotne zahynuli.

Asi o pol štvrtej ráno začalo svitať. Vtedy stroskotanci na člne B asi 800 metrov od seba uvideli ďalšie záchranné člny plné ľudí. Tie mierili k parníku Carpathia vzdialenému asi 8 kilometrov. Na člne B sa snažili kričať, ale na takú vzdialenosť ich nikto nemohol počuť. Mávanie rukami Lightoller zakázal, prudké pohyby mohli prevrátiť čln.

Zachránila ich dôstojnícka píšťalka

Situácia sa zdala byť beznádejná, ale vtedy dostal Lightoller spásonosnú myšlienku. Veď má vo vrecku dôstojnícku píšťalku! Začal na nej pískať a ostrý zvuk píšťalky je počuť na veľkú vzdialenosť. To zachránilo všetkým život. Záchranné člny 4 a 12, ktoré plávali asi kilometer od člna B, nabrali kurz k prevrátenému ponárajúcemu sa člnu. Námorník prvej triedy Frederick Clench, veliteľ člnu 12, mal pocit, že vidí plť a na nej stojacich mužov. O necelú hodinu opatrne nakladali do už aj tak kriticky preplneného člna zachránených z člna B. Velenia v člne 12 sa ujal Lightoller. Po takmer dvoch hodinách opatrnej plavby s preplneným člnom (Lightoller odhadoval, že je na ňom viac ako 65 ľudí) sa čln dotkol Carpathie a stroskotanci mohli uveriť, že sú zachránení.

V mužskom člne prežilo asi 25 ľudí

Z člna B prežilo asi 25 ľudí. Niektorí z nich vydržali vo vode aj pol hodinu, kým sa tesne po polnoci dostali do člna a potom do pol šiestej ráno čakali na záchranu. Podľa vyšetrovateľov tragédie Titanicu v tom čase (okolo polnoci zo 14. na 15. apríla 1912) mal vzduch teplotu -3 stupne Celzia, voda -2 stupne Celzia. Prežiť v takýchto extrémnych podmienkach je zázrak. Charles Lightoller sa stal pre mohých hrdinom, hoci musel urobiť aj tie najťažšie rozhodnutia v živote - v záujme záchrany ľudí z člna B nepomôcť iným a odsúdiť ich tak na smrť.

Príbeh druhého dôstojníka Titanicu Charlesa Lightollera pochádza z knihy Miloša Hubáčka Titanic.

ISIFA