ROZHOVOR. Jaromír Kerbl chcel slobodu, podieľal sa na únose lietadla

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Presne pred štyridsiatimi rokmi partia desiatich mladých ľudí z Československa uniesla slovenké lietadlo do západného Nemecka. Pri potýčke v lietadle zastrelili pilota. Sen o slobode sa razom zmenil na celoživotnú traumu. Prinášame vám unikátny rozhovor s únoscom lietadla, ktorý po prvýkrát prehovoril od roku 1972 pre slovenské médium.

Sedem mladíkov, tri ženy vo veku do 22 rokov nastúpilo 8. júna 1972 v Mariánskych Lázních do menšie dopravného lietadlo spoločnosti Slovair. Na palubu sa im podarilo cez slabú kontrolu prepašovať aj dve ručné zbrane. Krátko po vzlietnutí obsadili lietadlo.

Krv spôsobila skrat prístrojov

Hlavným aktérom bol Ľubomír Adamica. Zbraňou donútil pilota letieť namiesto do Prahy do západného Nemecka. Pri potýčke s pilotom, ktorý bol bývalým vojakom, padol výstrel. Kokpit lietadla okamžite zaliala krv, ktorá dokonca spôsobila skrat palubných prístrojov. Lietadlo takmer havarovalo.

Sen o slobode sa rozplynul

Druhý pilot, tiež Slovák, Dominik Chrobák ho dopravil až do slobodného západného Nemecka. Po pristátí v meste Weiden sa sen o slobode pre všetkých rýchlo rozplynul. "Asi tak 500 metrov pod diaľnicou nás pochytali ozbrojení policajti so samopalmi a skončili sme v reťaziach," spomína Jeromír Kerbl, jeden z únoscov lietadla.

Vtedajšia moc a ŠTB urobila z desiatky vlasatých mladých ľudí, ktorých spájal iba obdiv k západnej hudbe, teroristov či vrahov, a z pilotov hrdinov. Na základe štúdia archívov ŠTB však český dokumentarista po 40-tich rokoch tvrdí presný opak. Zásadné chyby mal urobiť pilot. "Oni mali určité úlohy, ktoré plnili. Oni mali ideologické zadanie, ktoré plnili, radšej ohrozili cestujúcich, akoby sa odklonili od ideologického kurzu," tvrdí zakladateľ pamätníka ČSR exilu Petr Vrána.

Našili mu vraždu

Po zdĺhavom súdnom procese v roku 1973 strelcovi našili vraždu, hoci malo ísť iba o nešťastnú náhodu. Adamica sa vo väzbe radšej obesil, pretože mu hrozilo doživotie. Ostatných odsúdili na roky, únoscom udelili po revoplúcii amnestiu Václav Havel. "Ja som neveril, že sa to niekedy stane. Som mamu nevidel 30 rokov," hovorí Kerbl.