Pozor! Zo soboty na nedeľu sa mení čas, pospíme si o hodinu menej
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Tento víkend si pospíme o hodinu o menej, v nedeľu 30. marca nás čaká prechod na letný čas. Znamená to, že o 2:00 v noci si ručičky hodiniek posunieme na 3:00. Začiatok a koniec stredoeurópskeho času určuje vládne nariadenie, ktoré stanovilo zmeny času do roku 2016. Na zimný čas najbližšie opäť prejdeme 26. októbra, keď si ručičky hodiniek vrátime o hodinu späť, a teda z 3:00 na 2:00.
Prívrženci aj odporcovia
Zmena času má veľa prívržencov, ale aj odporcov. V súčasnej dobe sme sa však zaviazali ako člen Európskej únie dodržiavať zmeny letného a zimného času. Pre zachovanie či zrušenie letného a zimného času existujú výhody aj nevýhody. Medzi pozitíva patrí jednak efektívnejšie využitie denného svetla v rámci dňa, pričom v produktívnom čase je viac svetla.
Posunutie súmraku na menej dôležitý čas štatisticky znižuje počet dopravných nehôd. Nevýhody sú dve. Jednak to je porušený ľudský biorytmus, ale aj problémy s komunikáciou a cestovaním medzi krajinami, kde sa čas nemení.
Pôvodne naplánovala Európska únia koniec letného času iba do roku 2011, potom sa však plán zmien predĺžil na ďalších päť rokov.
Na území Slovenska letný čas po prvý raz zaviedli od roku 1916 do roku 1918 a neskôr v rokoch 1940 až 1949. Po tridsaťročnej prestávke ho v roku 1979 zaviedli opäť. V roku 1999 sa prvýkrát letný čas končil v októbri, dovtedy sa stredoeurópsky čas začínal koncom septembra. Niektoré štáty letný čas nemajú. Posúvať hodiny nemá význam v krajinách na rovníku, kde sú deň a noc približne rovnako dlhé - 12 hodín.
So zmenami času skoncovali aj v Rusku, kde sa čas menil naposledy na jar 2011. Hlavným cieľom zavedenia letného času bolo šetrenie energie a lepšie využívanie prirodzeného denného svetla. Ľudia, ktorí v lete vstávajú pred siedmou hodinou ráno, však napríklad minú viac energie, lebo musia svietiť. Napriek tomu odborníci tvrdia, že je to málo v pomere k tomu, čo sa ušetrí večer.
Čas sa strieda 34 rokov
Najskôr o hodinu dopredu, potom zase o hodinu dozadu a takto sa to u nás strieda každých 6 mesiacov už 34 rokov. História zmeny času však siaha ešte oveľa ďalej do minulosti. Princíp podobný letnému času spomenul už Benjamin Franklin v roku 1784. Chcel aby ľudia chodili skôr spať a aby aj skôr vstávali. "V minulosti bolo akékoľvek použitie energie, ktorá dodávala svetlo, veľmi drahé. Preto je logické, že sa zmena času zaviedla," vysvetľuje etnologička Katarína Nádaská. VIAC TU.