Vo Vysokých Tatrách spomínali na socializmus. Proletári všetkých krajín...

VYSOKÉ TATRY/BRATISLAVA / Prvý máj je medzinárodným sviatkom práce a pracujúcich. Turistov na horách vystriedali súdruhovia. Účastníci sprievodu oslávili sviatok v štýle rokov dávno minulých. V Bratislave si 1. máj pripomenuli červenými šatkami, transparentmi, balónmi či zástupom rečníkov.

Guláš, pivo, cukrová vata...

"Aj sme si zatlieskali, aj sme si povedali, že kto stojí na chodníku, nemiluje republiku," spomínala jedna z účastníkov sprievodu. Ľudia si z dávnych čias ponechali mnohé veci. Aj vďaka tomu to v Tatrách vyzeralo autenticky.

"Guláš, cukrová vata, nájdete tu všetko čo kedysi," povedala jedna z opýtaných. Do sprievodu sa zamotali aj deti, ktoré však o 1. máji neboli informované. Sprievod by však pokojne vymenili za školu.

Strašiak minulosti?

Oslavy prvého mája sa presunuli z námestí miest do parkov, lesov a na detské ihriská. V Bratislave si 1. máj pripomenuli dokonca aj s červenými šatkami, transparentmi, balónmi a zástupom rečníkov.

Nie všetci ľudia, ktorí sa osláv zúčastnili, sú zástancami bývalého režimu. Práve naopak. Mrzí ich, že sa medzinárodne uznávaný sviatok na ochranu práv robotníkov a zamestnancov, ktorý sa vo svete oslavuje už viac ako 100 rokov, u nás zmenil na strašiaka minulosti.

Pozrite si reportáž z osláv 1. mája v Bratislave:

Demonštrácie proti chudobe

"Na slovenskom území sa prvé oslavy konali už 1. mája 1890 v areáli Železnej studienky v Bratislave, kde je k tejto udalosti umiestnený aj pomník," uviedol historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa.

Prvý máj uzákonili ako štátny sviatok po vzniku ČSR. "Oslavy však pravidelne sprevádzali demonštrácie proti biede a nezamestnanosti, na ktorých si prihrievali politickú polievočku komunisti," hovorí Klubert.

Pod dozorom

V rokoch 1939 až 1944 sa už oslavy konali pod štátnym dozorom, lebo 1. máj bol štátnym sviatkom aj v nacistickom Nemecku. Po vojne sa na tom podľa Kluberta nič nezmenilo, len organizátorom už nebola Hlinkova slovenská ľudová strana.

"Po komunistickom prevrate v roku 1948 sa z prvomájových osláv stala bombastická prezentácia úspechov komunistického režimu, na ktorej bola povinná účasť," dodáva historik.

Osemhodinový pracovný čas

Tradícia osláv 1. mája ako Sviatku práce vychádza z udalostí, ktoré sa stali začiatkom mája 1886 v Amerike. Ako uvádza Klubert, v októbri 1884 prijal zjazd americkej odborovej organizácie FOLTU (Federation of Organized Trades and Labor Unions) uznesenie, že do 1. mája 1886 by sa mal stať všeobecným štandardom osemhodinový pracovný čas.

Zamestnávateľom sa to však nepáčilo a tak odborári zorganizovali na 1. mája 1886 generálny štrajk na podporu osemhodinového pracovného času.

Najväčšie demonštrácie boli 3. a 4. mája v Chicagu, kde pri zrážkach robotníkov s políciou a provokatérmi prišlo o život najmenej 13 ľudí a desiatky ďalších utrpeli zranenia. Ustanovujúci zjazd II. internacionály v roku 1889 v Paríži preto prijal rozhodnutie, že 1. máj sa stane medzinárodným sviatkom práce.

+7 fotiek

Oslavy 1. mája vo Vysokých Tatrách