Káčer Donald oslavuje osemdesiat rokov

LOS ANGELES / Káčer Donald patrí rovnako ako Mickey Mouse k najpopulárnejším postavičkám vo svete kreslených filmov. Figúrka v námorníckom klobúku, červenom motýliku a modrej košeli má osemdesiat rokov. Na filmovom plátne sa po prvýkrát objavila 9. júna 1934.

Po osemminútovej groteske Múdra sliepočka nasledovali v rýchlom slede ďalšie a v roku 1936 už dostal káčer s nezaminteľným hlasom hlavnú úlohu.

Práve škriekanie, ktorému bolo ťažké rozumieť, je Donaldovým poznávacím znamením. V pôvodnom dabingu zaň postavička vďačí Clarencovi Nashovi, ktorý cholerického vtáka nahováral dlhých päťdesiat rokov, až do roku 1985.

Hovorí sa, že hercov hlas pomohol, aby vznikla táto kultová postavička. Filmový kritik Leonard Maltin v príhovore jednej z knižiek o Donaldovi uviedol, že ho Walt Disney vytvoril potom, čo počul Nasha ako hlasom káčera recitoval riekanka Mary had a little lamb (Mary mala malé jahniatko).

Zakladateľ najslávnejšieho štúdia animovaných filmov práve v tej dobe skúšal vytvoriť novú postavu, ktorá by mala viac negatívnych vlastností ako dobrák Mickey.

Najväčší nervák

Káčer Donald je medzi zvieratkami od Disneyho najväčším nervákom, ktorý má ale dobré srdce. Každý druhý či tretí Donaldov úmysel je dobrý, ale sa vždy zaručene rozbehne tým nesprávnym smerom.

Donald rád leňoší, fotografuje, zbiera známky, hrá tenis alebo v televízii pozerá šport či komédie. Nikdy nevynechá príležitosť dobre sa najesť. Najradšej má šišky a lievance, ale nepohrdne ani steakom či pečenou husou.

Donaldovu postavičku síce vymyslel Walt Disney, no podobne ako u iných hrdinov z tohto štúdia, život mu dali iní. V tomto prípade to bol animátor Carl Barks. Na prelome 30. a 40. rokov pracoval na niekoľkých Donaldových filmoch, neskôr začal vytvárať veľmi populárne komiksy. Mimo iného namaľoval domovské mesto Káčerovo a stál aj pri zrode trojice Donaldových synovcov - Huia, Luia a Duia.

Oscar za Vodcovu tvár

Donald sa stal obľúbeným počas druhej svetovej vojny, kedy si publikum obľúbilo drsnejšie postavy. Podobne ako ďalší animovaní a komiksoví hrdinovia sa zapojil do agitácie. Napríklad v groteske Donald rukuje z roku 1942.

Vodcova tvár (Der Fuehrer's Face) z roku 1943 bola ocenená Oscarom za najlepší kreslený film. Donald predstavuje robotníka v továrni na muníciu, ktorý musí zasalutovať, kedykoľvek sa niekde objaví tvár Adolfa Hitlera. Celý film končí jeho prebudením a záberom na Sochu slobody. 

Po vojne káčer so svojimi priateľmi a príbuznými v komiksových príbehoch precestoval všetky svetadiely, pozrel sa na severný pól aj do vesmíru.

Stoosemdesiat snímkov

Za osemdesiat rokov vzniklo stoosemdesiat donaldovských snímkov určených pre kiná. V posledných dekádach sa potom Káčer Donald podobne ako veľa jeho kreslených súputníkov presunul najmä na televíznu obrazovku.

Postupom času sa ale menilo prostredie, pre ktoré Disneyho štúdio príbehy vytváralo. Neskôr už populárny káčer ľudí toľko nepriťahoval. Zatiaľ čo do 50. rokov sa natáčalo približne päť filmov ročne, neskôr sa objavoval jeden za rok či dva.