Kórejské babičky predávajú nápoje a sex
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: ISIFA
SOUL / Boli doby, kedy si Juhokórejci mohli byť istí, že sa o ne deti v staršom veku postarajú. To už ale neplatí a mnohí z tých, ktorí tvrdo pracovali, aby vytiahli juhokórejskú ekonomiku hore, teraz zisťujú, že mladšia generácia má iné priority. A preto sa niektoré staršie ženy uchyľujú k prostitúcií, píše o tom server BBC News.
Kim Un-ča sedí na schodoch soulskej stanice metra Čongno-3 a sleduje, čo sa deje okolo nej. Žiarivo červený ruž a červený plášť sedmdesiatjedenročnej ženy kontrastujú s vráskavou kožou tenkou ako papier. Za sebou má veľkú tašku, v ktorej vždy, keď ju posunie po studenom betóne, zarinčia fľaše.
Sú nútené
Pani Kim patrí medzi staršie juhokórejské dámy ponúkajúce malé fľaše obľúbeného energetického nápoja Bacchus. Ale často to nie je to jediné, čo predávajú. Vo veku, kedy by tradičné kórejské babičky mali byť uctievané ako hlava rodiny, sú niektoré z nich nútené predávať sex.
"Vidíte tam tie predavačky?" pýta sa Kim. "Tie predávajú viac než len Bacchus. Občas tiež odídu s niektorým dedkom a privyrábajú si peniaze. Ale ja to nerobím," dodáva rýchlo. "Muži mi dávajú návrhy, keď stojím na priechode. Ja vždy odpoviem 'nie'." Predajom nápojov si vraj zarobí asi 5 000 wonov (zhruba 33 eur) denne. "Pite rýchlo," nabáda zákazníka. "Policajti ma sledujú. Oni medzi nami nerozlišujú."
Park Čongmjo
Strediskom tohoto obchodu so sexom je neďaleký park Čongmjo v srdci Soulu. Píše o tom BBC. Sem si prichádzajú starší muži krátiť jeseň života pri partičke šachu a klebetami. Je to park, ktorý sa rozprestiera okolo Konfuciovho chrámu. Jeho idey o uctievaní starších osôb formovali po stáročia kórejskú kultúru.
Pod stromami okolo neho však teraz starší muži a ženy dohovárajú transakcie, ktoré vypovedajú odlišné príbehy. Ženy nad päťdesiat, šesťdesiat a dokonca aj osemdesiat rokov postávajú na okraji parku a ponúkajú mužom nápoje. Stačí si jeden kúpiť a môže to byť prvý krok na ceste, ktorá skončí v neďalekom lacnom moteli. A muži o tom hovoria ochotnejšie než ženy.
Vek je nepodstatný
Okolo hracieho stola s kórejskými šachmi stojí skupina starších mužov a zaujato sledujú hru. Asi polovica z nich využíva služby dám predávajúcich nielen Bacchus. "Sme muži, a tak nás ženy zaujímajú," hovorí jeden z nich. "Dáme si pitie, vsunieme im do dlane peniaze a je to," zasmeje sa. "Muži majú radi ženy, či sú starí alebo nie. Taká je mužská psychika."
Ďalší muž, ktorý má už 81 rokov, sa vzrušene chváli peniazmi, ktoré má v ten deň utratiť. "To mám na pite," hovorí. "Ale môžem si tu nájsť aj priateľku medzi ženami, čo stoja pri parku. Samé sa pýtajú, či sa s nimi nechceme pohrať. Hovoria, že nemajú peniaze. Sex s nimi stojí 20 000 až 30 000 wonov, ale niekedy vám dajú zľavu, ak vás už poznajú."
Forma dôchodku
Juhokórejskí prarodičia sú obeťami ekonomického úspechu svojej krajiny. Tvrdo pracovali, aby vytvorili kórejský hospodársky zázrak a všetky úspory investovali do budúcej generácie. V konfuciánskej spoločnosti sú úspešné deti najlepšou formou dôchodku. Ale postoje ľudí v Južnej Kórei sa zmenili rovnako rýchlo ako životná úroveň. Mnoho mladých ľudí teraz tvrdí, že si nemôžu dovoliť živiť seba a ešte aj rodičov.
Vláda, ktorú tieto rýchle zmeny zaskočili, sa snaží vytvoriť systém sociálnej starostlivosti, ktorý by fungoval. Medzitým ale muži a ženy v parku Čongmjo nemajú žiadne úspory, dôchodok, z ktorého by sa dalo prežiť, ani rodinu, ktorá by sa o nich postarala. Sú neviditeľní - cudzinci vo vlastnej krajine.
Som hladná
"Ti, ktorí sa spoliehajú na svoje deti, sú hlúpi," hovorí muž. "Naša generácia rodičov poslúchala a ctila. Súčasná generácia je vzdelanejšia a skúsenejšia, a už nás neposlúcha. Mám šesťdesiat rokov a nemám peniaze. Na deti sa spoľahnúť nemôžem, že mi pomôžu. Majú plné ruky práce, aby sa sami pripravili na starobu. A skoro všetci starí ľudia, čo poznám, sú v rovnakej situácii," dodal.
Práve chudoba v staršom veku prinútila väčšinu žien predávajúcich Bacchus, aby zároveň začali ponúkať aj sex. "Som hladná. Nepotrebujem úctu, nepotrebujem česť, potrebujem len tri jedlá denne," povedala otvorene jedna z nich.