Taliani zdolali najťažšiu osemtisícovku sveta K2
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Reprofoto/wikipedia.org
ISLAMABAD / Talianska expedícia, ktorú viedol profesor geológie, vystúpila prvýkrát na druhú najvyššiu horu sveta K2 (8 611 m.n.m.) dňa 31. júla 1954. Na vrchol sa dostali dvaja horskí vodcovia, ktorí sa domov vrátili ako národní hrdinovia. Hora K2 patrí k najhoršie dostupným osemtisícovkám a drží primát počtom neúspešných pokusov o výstup.
Po návrate expedície odštartoval kolotoč vzájomného osočovania, lží a súdnych sporov. Profesor Ardito Desio napísal knihu o výstupe. Zverejnil fakty, ktoré s hrdinstvom čestných mužov a kamarátstvom horolezcov nešli dokopy. Zomrel v roku 2002 v úctyhodnom veku 104 rokov.
Najmladší účastník expedície a v tom čase neznámy horolezec Walter Bonatti skupinu obvinil, že ho opustili v zóne smrti a zavinili trvalé zmrzačenie jedného z pakistanských nosičov.
Vážne omrzliny nosiča
Deň pred úspešným prvovýstupom mal Bonatti s nosičom Mahdím vyniesť do výškového tábora číslo 8 kyslíkové fľaše pre vrcholový tým Compagnoniho a Lacedelliho. Tí sa nachádzali v tábore číslo 9, ktorý bol vyššie, než sa pôvodne očakávalo, píše The Daily Telegraph.
Bonatti s pakistanským nosičom Mahdím:
Reprofoto/wikipedia.org
Vyčerpaný nosič nebol schopný vystúpiť do jeho bezpečia a spoločne s Bonattim musel bivakovať vo výške 8 100 metrov, píše čt24.
Nosič mal vážne omrzliny a Bonatti musel so zraneným okamžite zostúpiť. Fľaše s kyslíkom nechali na mieste plánovaného tábora. Obom sa podarilo dostať nižšie.
Vrcholová dvojica vyzdvihla kyslík a vystúpila na vrchol:
SITA
Vzdal sa horolezectva
Bonatti horolezcov obvinil, že ich opustili v zóne smrti a zapríčinili zmrzačenie výškového nosiča. Členovia expedície obvinenia odmietli, naopak tvrdili, že Bonatti sa pokúsil o sabotáž s kyslíkom, ktorý bol určený pre vrcholové družstvo.
Mladý ambiciózny horolezec chcel podľa ich slov podniknúť prvovýstup sám. V Desiovej správe bol Bonattiho bivak popísaný ako okrajová záležitosť a vážne omrzliny nosiča ako bežné riziko horolezectva.
Postihnutému nosičovi priznala talianska vláda dôchodok a odškodnenie. Zdalo sa, že kauza je vyriešená. Bonatti, ktorý uskutočnil prvý výstup na Gasherbrum IV v roku 1958, sa stal v horolezeckej komunite nepopulárnym. V roku 1965 sa vzdal horolezectva.
Bonatti spor vyhral
Desať rokov po slávnom výstupe prepukla kauza nanovo. Do tej doby sa o nej hovorilo výhradne v užšej horolezeckej komunite.
Horolezecký publicista Nino Giglio zverejnil sériu článkov založených na rozhovoroch s Compagnonim. Písalo sa v nich, že Bonatti používal kyslík určený vrcholovému tímu a sabotoval vrcholový útok s cieľom vystúpiť na horu sám.
Kompletná expedícia horolezcov a nosičov:
Reprofoto/awesomestories.com
Bonatti sa bránil na súde, spor vyhral. Dokázal, že nemohol spotrebovať kyslík, pretože mu chýbala maska a ďalšie príslušenstvo. Nedostatok kyslíka si vrcholové družstvo zapríčinilo samo.
Zároveň poukázal na fakt, že síce chcel vrchol dosiahnuť, ale bez kyslíka a bol na to pripravený. To dokazuje i fakt, že prenocoval vo výške 8 100 metrov a po náročnom bivakovaní mal kondíciu na to, aby dopravil omrznutého Mahdího do nižšieho tábora.
Ospravedlnenie za klamstvá
Bonatti dokázal, že bol fyzicky najzdatnejším účastníkom celej expedície a výstup na vrchol mu bol znemožnený.
Celú pravdu popísal vo svojej autobiografii. Navzdory víťazstvu v súdnom spore s novinárom Gigliom pretvrávali pochybnosti. Zostali dve verzie príbehu.
Po dlhých 24 rokoch sa k celému prípadu prvýkrát vyjadril aj mlčiaci člen vrcholového tímu Lino Lacedelli. Vo svojej knihe v roku 1996 plne potvrdil Bonattiho verziu a za klamstvá sa ospravedlnil.
Opustili členov expedície
Oficiálne uznanie a ospravedlnenie sa Bonattimu dostalo až v roku 2008, kedy sa k celej veci postavil Club Alpino Italiano.
Walter Bonatti (vpravo) na fotografii z roku 1955. Talianska strana Mont Blancu:
Reprofoto/sirjoseph.cz
Na základe všetkých dostupných prameňov, výpovedí svedkov a dôkazov zostavil správu, ktorá očistila Bonattiho meno. Lacedelli a Compagnoni opustili členov expedície a vystavili ich vážnemu ohrozeniu na svahoch druhej najvyššej hory sveta.
Dvakrát na vrchole
31. júl sa zapísal zlatým písmom aj do československého horolezectva. Práve v tento deň v roku 1983 dosiahli vrchol K2 v rámci talianskej expedície Sinkiang China 1983 Josef Rakoncaj a Agostino Da Polenza.
Reprofoto/wikipedia.org
Rakoncaj zdolal K2 ako svoju prvú osemtisícovku a na horu sa vrátil aj v roku 1986, píše Horolezecká abeceda. Stal sa jedným z mála horolezcov, ktorí vystúpili na K2 hneď dvakrát.
Mimoriadne tragický rok
Dlho bol jediným Slovákom na K2 Peter Božík. V roku 1986 bol účastníkom sedemčlennej poľskej expedície vedenej Januszom Majerom. Ich výstupová trasa juhozápadným pilierom dostala už predtým názov Magická línia. Nazval ju tak legendárny Talian Reinhold Messner.
Nakoniec z nej kvôli náročnosti vycúval a na vrchol vystúpil po klasickej ceste. Prvovýstup dovŕšili o sedem rokov neskôr Poliaci Przemyslav Piasecki, Wojciech Wróz a Slovák Božík.
V mimoriadne tragickom roku prišiel o život Božíkov partner Wróz, ktorý sa zrútil na zostupe. Božík zahynul dva roky s tromi Slovákmi v juhozápadnej stene Mount Everestu.
Magická línia
Božíkov prvovýstup s Poliakmi na K2 ocenila až história. V roku 1986 zostal v tieni tragédií leta. Poľsko-slovenská cesta sa dočkala zopakovania až po osemnástich rokoch. V roku 2004 ňou dosiahol vrchol člen španielskej výpravy Jordi Corominas expedičným štýlom. Po ňom už nik.
Táto trasa síce púta pozornosť horolezcov, ale málokto si ju zvolí za svoj cieľ. Magická línia je považovaná za jednu z najťažších trás vedúcich na vrchol K2 a zároveň najnebezpečnejšiu.
Peter Hámor ako druhý Slovák na vrchole hory K2:
Reprofoto/explore.sk
Až dvadsaťšesť rokov po Božíkovi sa stal druhým Slovákom na vrchole K2 Peter Hámor. V roku 2012 naň vystúpil klasickou cestou.
Krutá hora
Jednoduchý názov K2 dal hore britský zememerač T. G. Montgomerie, ktorý štíty označoval písmenom K, čo znamenalo pohorie Karakoram, a potom číslom podľa poradia, ako ich zo vzdialenosti dvesto kilometrov videl.
Pre ťažkosti a nebezpečenstvá, s ktorými sa horolezci počas výstupu musia vysporiadať, dostala prezývku Krutá hora.