Mami, oci, chcem ísť domov. Píšu zúfalí islamskí fanatici

Život teroristov nie je prechádzka ružovým sadom. O tom sa presvedčil aj Areeb Majeed, indický mladík, ktorý sa pred časom pridal k ISIS. Vôbec sa ale nedostal k zbraniam – nechali ho nosiť vodu a čistiť záchody. Rodičom písal zúfalé listy ako dieťa z tábora.

Nadšení zástancovia Islamského štátu, ktorí počas posledných týždňov a mesiacov odcestovali do Iraku a Sýrie, aby sa pripojili k teroristom, svoje rozhodnutie teraz ľutujú. V listoch svojím rodinám popisujú, aký je život medzi teroristami iný, než čakali.

"Prichádza zima a začína to tu byť drsné!" písal jeden. "Už toho mám plné zuby - prestal mi fungovať iPod. Chcem ísť domov!“ popisuje druhý. Ďalší sa sťažuje najmä na prácu, ktorú v táboroch robia – umývajú riady, vydávajú jedlo a oblečenie alebo čisita záchody. Niektorí pochádzajú z Francúzska a môžu byť zvyknutí aj na vyššiu úroveň, mnoho z nich pochádza z Indie.

Chodiaca bomba

Jeden z odborníkov tvrdí, že čím ďalej medzi teroristami zostanú, tým väčšia je šanca, že sa domov vrátia ako chodiaca bomba. A tak ich krajiny prijímajú s nevôľou. Ale nič nie je zadarmo – mnoho z nich končí vo väzení. Podobne dopadol aj Majeed, ktorý do Sýrie prišiel práve z Indie. 

Práve on dostal na starosť rajóny. Žiadne zabíjnie sa nekonalo a on bol z toho veľmi sklamaný. Potom čo utrpel strelné zranenia a nebola mu poskytnutá dostatočná starostlivosť, zavolal svojím rodičom, že sa chce vrátiť domov. "Nie je žiadna vojna. Dokonca sa ani nedodržujú prikázania Svätej knihy,“ prezradil, keď sa vrátil do Indie.

Zákaz telefónov

Iný terorista sa sťažoval, že nemôže používať telefón – je to zakázané. Nemôže ho ani bez strachu nabíjať, aby ho niekto hneď neudal. Dokonca sa priznal, že mnoho nocí preplakal, pretože si uvedomil, že už asi nikdy neuvidí svoju priateľku v Londýne.