Strojca krutého mučenia CIA svoje metódy sám používal

WASHINGTON / Jeden zo strojcov kontroverzného vypočúvacieho programu americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) zahrňujúceho mučenie vôbec prvýkrát priznal, že používal na podozrivých z terorizmu takzvaný waterboarding.

James Mitchell v rozhovore pre portál Vice News potvrdil niektoré podrobnosti senátnej správy, ktorá pred týždňom označila praktiky za kruté, zároveň ale tieto metódy obhajoval ako spravodajsky prínosné.

Brutálne metódy

Mitchella, ktorý v minulosti pracoval ako psychológ amerického letectva, si CIA najala na to, aby vypracoval zvláštne vypočúvacie postupy pre osoby podozrievané z terorizmu. Senát tieto metódy označil za brutálne a organizácie obhajujúce ľudské práva ich považujú za mučenie. Mitchell podľa Reuters zohral v programe kľúčovú úlohu, hoci nemal s vypočúvaním  skúsenosti.

"Bol som súčasťou väčšieho tímu, ktorý vykonával waterboarding na menšom počte zadržaných," povedal Mitchell. Pri tejto metóde človek leží spútaný a na tvári má napríklad uterák, na ktorý tečie prúdom voda. Cieľom je navodiť pocit topenia sa.

Waterboarding

Mitchell dodal, že túto praktiku použil napríklad u Pakistanca Chálida Šajcha Muhammada, ktorý tvrdí, že teroristické útoky na USA z 11. septembra 2001 zosnoval.

Senátna správa uviedla, že Muhammad podstúpil waterboarding 183-krát, podľa Mitchella na neho vyliali vodu len osemdesiattrikrát. Každé liatie vody trvalo od jednej do  desiatich sekúnd.

Desiatky miliónov

Mitchell senátny dokument spochybnil aj tým, že komisia výberom jednotlivých prípadov prekrútila celkový obraz vypočúvacieho programu, ktorý priniesol vyšetrovateľom cenné spravodajské informácie.

Tiež kritizoval to, že podľa Senátu si so svojím spoločníkom Brucom Jessenom za zmluvu so CIA vypýtali (od roku 2005 do roku 2009) 81 miliónov dolárov. Tvrdí, že väčšina sumy bola určená na režijné náklady a platy zamestnancov.

Správu o neľudských vypočúvacích praktikách zverejnil Senát minulý utorok. Americkí vyšetrovatelia podľa neho upierali väzňom spánok, ponižovali ich a simulovali topenie. Správa má 6 000 strán a zahrňuje obdobie rokov od 2002 až 2009. Väčšina obsahu je tajná, zverejnených bolo 528 strán.